Poňatie a cieľ ľudových misií

Zohľadňujúc výpovede rôznych teoretikov a praktikov ľudových misií, ako aj definície, ktoré používajú, ľudové misie možno označiť ako apoštolskú prácu kňazov, ktorí sú splnomocnení cirkevnou vrchnosťou dočasne vykonávať pastoráciu v danej farnosti s cieľom dôkladnej náboženskej obnovy všetkých farníkov.

Vyššie uvedená definícia obsahuje všetky základné prvky, ktoré patria k ľudovým misiám. Tu treba upozorniť na podmienku splnomocnenia cirkevnou vrchnosťou. Ide tu tak o jurisdikciu zo strany ordinára diecézy, ktorý je zodpovedný za celú diecézu, ako aj v prípade misionárov, ktorí majú mať odporúčanie (misiu) od vlastného predstaveného rehole alebo spoločnosti. Jurisdikcia a odporúčanie (misia) dávajú misijnej práci správny charakter a názov. Misie sú poslaním a misionári sú poslaní. Historická činnosť samotného Ježiša Krista v jeho vlastnom vedomí niesla jasný znak poslania. Veľmi často poukazuje na seba ako na Božieho posla, ktorý plní na zemi presne určenú misiu. Ľuďom, ktorých si vyvolil, tiež odporúča plniť vznešenú misiu, nazývajúc ich apoštolmi čiže poslami, a oni sami si dobre uvedomujú tento svoj charakter poslov. Podobne misionári, ktorí prichádzajú do danej farnosti, majú si oživovať, že sú poslami Cirkvi a a nepriamo Krista a Boha.

Slová o tejto dočasnej pastorácii misionárov v danej farnosti predstavujú veľkú zodpovednosť, ktorú prijímajú na seba vo chvíli začatia misií. Nemôžu sa cítiť ako "nájomníci" v cudzej záležitosti, ale ako tí, ktorí plnia vznešenú vec. To má tiež pobádať miestneho dušpastiera udeliť misionárom svoju maximálnu dôveru a podporu. Tak farár so svojimi spolupracovníkmi, ako aj misionári si majú uvedomovať, že jednou z dôležitých úloh misií je posilniť spojenie s Cirkvou, farským spoločenstvom a dušpastiermi. Vylučuje to postranné úmysly účinkovania misionárov len pre vlastnú ambíciu či zisk. Tu treba pripomenúť, že taký bol postoj zakladateľa Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul a jeho prvých spolubratov misionárov. Farári im tak dôverovali, že na čas misií najčastejšie spokojne opúšťali svoje farnosti, vydajúc sa na vlastné exercície do domu spoločnosti v Paríži.

Pravý charakter misií zdôrazňujú nakoniec slová o dôkladnej náboženskej obnove všetkých farníkov. Tu je jasne určený cieľ misií. Tento cieľ je univerzálny, pokiaľ ide o rozsah misijnej problematiky, aj pokiaľ ide o veriacich, zahrnutých do misií, misie musia prihliadať na celú problematiku a na všetkých veriacich. Tu sa tiež ukazuje rozdiel medzi misiami a exercíciami. Misie sú určené všetkým veriacim bez výnimky, zatiaľ čo exercície na základe svojich predpokladov môžu byť určené len niektorej skupine veriacich, napr. ženám a matkám, mládeži, skupinám ľudí jedného pohlavia, a teda osobám, ktoré sa snažia o kresťanskú dokonalosť. Misie sa venujú celému náboženskému životu, zatiaľ čo exercície môžu mať partikulárny charakter a možno ich viesť len pod určitým zorným uhlom. Ak teda účasť na exercíciách možno ponechať na dobrú vôľu farníkov - tak misie majú dobyvačný charakter. Povinnosťou dušpastierov a misionárov je napnúť všetky sily, aby čo najväčší počet farníkov povzbudili k účasti na týchto cvičeniach.

Misie sú teda určené všetkým. Nábožných ľudí majú utvrdiť v nábožnosti. Pretože cieľ je vyslovene konverzný, a obrátenie potrebuje aj najnábožnejší kresťan, každý si musí uvedomiť, že sa musí v ňom vzbudiť nespokojnosť so sebou, túžba po ďalšom rozvoji a snahe o svätosť - v zmysle slov "svätý nech sa ďalej posväcuje" (Zjv 22,11) Misie smerujú s celou rozhodnosťou k tým, ktorým sú sviatosti vzdialené. Ich úlohou je odstraňovať verejné pohoršenia, uzdravovať nelegálne manželské zväzky, zmieriť dlhotrvajúce a nespravodlivé procesy a zastaralé urážky. Úlohou misionárov je poučiť týchto ľudí o základných pravdách viery a morálnych povinnostiach, pripraviť ich na dobrú spoveď a na sväté prijímanie, napomenúť kvôli verejným hriechom, vyzvať na pokánie a dôkladne obrátenie, pozdvihnúť na duchu, povzbudiť k hlbšej viere a k životu z viery, ako aj v pokroku v dokonalosti. Počas misií nemožno obísť ani opustených a zanedbaných veriacich. Práve takto chápal sv. Vincent úlohu misií.

Vynára sa otázka, ako možno vykonať toto všetko počas jedného týždňa normálnych misií. Sv. Vincent, ktorý predpokladal pre svoje misie vyššie vymenované ciele a snahy, zároveň určoval v zásade týmto misiám dlhotrvajúce procesy a programy. Práca jednotlivých misionárov v jednotlivých farnostiach trvala spravidla dva mesiace, a neraz dokonca tri. Hľa, ako ich predstavuje jeden zo životopiscov sv. Vincenta: "Náuka sa začína od základov, od katechizmu, ktorý sa vysvetľuje ráno i večer všetkým farníkom, aj deťom. Je to Vincentova metóda, jeho odlišný systém. Nič nenaháňa. Treba čakať na duše. Nejde o vyvolanie krátko trvajúceho otrasu, treba obnoviť farnosť, zmazať jej minulosť generálnou spoveďou, potom jej dať možnosť konať už na novej ceste a pred odchodom sa ešte raz uistiť, že postupuje dopredu pevným krokom spolu aj s obnoveným farárom."

Ľudové misie v duchu a tradícii Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul
Jan Kowalik, CM Krakov