15.-19. máj 1939. Exercície
v Belušských Slatinách Po krátkom politickom „odmäku” koncom 60-tych rokov nastúpilo obdobie normalizácie. V tomto čase až do nežnej revolúcie pracovali mnohí členovia bez štátneho súhlasu, iní pracovali ako diecézni kňazi. Pravidelne sa tajne stretávali a formovali v duchu sv. Vincenta.
Pádom komunizmu mohla aj Misijná spoločnosť slobodne dýchať. Utvorili sa tri komunity; v Bratislave, v Banskej Bystrici a v Košiciach. Neskôr pribudol aj seminár pre bohoslovcov v Bijacovciach. Lazaristi začali ihneď pracovať aj na Ukrajine. Keďže Pán požehnáva túto Spoločnosť novými povolaniami, ktoré sú iste aj ovocím utrpení staršej generácie lazaristov, mohla Misijná spoločnosť rozšíriť svoje pole činnosti. V duchu sv. Vincenta začali jej členovia pracovať vo farnostiach, väzniciach, a aj v diecéznych seminároch. Niektorí začínajú pracovať na „misijnom území” v Českej republike. Obnovujú sa sv. Vincentovi tak drahé ľudové misie tu na Slovensku, a tiež aj práca s vysokoškolákmi vo Svoradove. Vedomí si toho, že žatva je veľká, ale robotníkov stále málo aj Misijná spoločnosť prosí Pána žatvy, aby jej posielal aj naďalej mladých mužov zapálených ísť za Kristom po tej ceste, ktorú jej zanechal sv. Vincent.