narodil sa 12. februára v Jablonove na Spiši, ako prvorodený syn richtára Pavla a Márie. O tri dni neskôr, prijal sviatosť krstu v katedrále sv. Martina na Spišskej Kapitule.
1918
v rodnej obci začal navštevovať rímskokatolícku ľudovú školu, do ktorej chodil štyri roky.
1919
prijal prvé sv. prijímanie.
1921
12. mája prijal sviatosť birmovania.
1922
začal študovať na osemročnom Štátnom reálnom gymnáziu v Levoči.
1926
bol prijatý ho do malého seminára a na učiteľský ústav v Spišskej Kapitule.
1931
začiatkom roka bol prepustený z malého seminára z dôvodu porušenia zákazu účasti na maturitnom večierku a zábave. Aby mohol ukončiť gymnaziálne štúdia, ubytoval sa v Levoči na priváte.
1931
16. júna zmaturoval s vyznamenaním.
1931
po maturite bol prijatí do Kňazského seminára v Spišskej Kapitule.
1932
v druhom ročníku teológie, nastali zdravotné problémy. Bol prijatý na mesačný pobyt do levočskej nemocnice na pľúcne oddelene, do opatery sestier DKL. Tu ho našla Božia milosť.
1933
15. októbra požiadal spišského biskupa Jána Vojtašáka o uvoľnenie zo seminára z dôvodu vstupu do Misijnej spoločnosti sv. Vincenta, čo mu bolo umožnené.
1933
12. novembra bol prijatý pátrom Danielikom do ročného noviciátu /vnútorného seminára/ Misijnej spoločnosti, ktorý absolvoval v Grázi, kde následne pokračoval v teológii.
1936
19. apríla prijal diakonskú vysviacku a o tri mesiace neskôr 19. júla v súkromnej kaplnke Misijnej spoločnosti v Grázi, prijal sviatosť kňazstva z rúk biskupa Pawlikowskeho.
1936
22. júla slúžil primičnú sv. omšu v rodnej obci Jablonov.
1936
prvou misiou vo vinici Pánovej bol katolícky vysokoškolský internát Svoradov v Bratislave.
1942
26. júla bol menovaný za vicevizitátora Misijnej spoločnosti sv. Vincenta a direktora spoločnosti DKL na Slovensku. Presťahoval sa do Ladiec.
1945
16. apríla „Ladecká tragédia“. Partizáni zajali a zabili dvoch nemeckých vojakov za čo príslušníci nemeckej vojenskej jednotky zastrelili 20 mužov z dediny. Páter Hutyra spoločne s 30 sestrami DKL, ponúkli svoje životy výmenou za rukojemníkov, čo nemeckí vojaci odmietli.
1947
v lete sa zúčastnil voľby Generálneho superiora v Paríži – Viliam Slattery.
1947
„Čas skúšok a očisťovania“ – 23. septembra na základe falošného udania, bol páter Hutyra prvý krát zatknutý a prevezený na zlopovestný VII. odbor Povereníctva vnútra, ktorý sídlil v budove „U dvoch levov“ v Bratislave, kde odpovede vynucovali násilím. Tu bol vyšetrovaný a mučený policajnými obuškomi, bičom, lámaním prstov, zauškovaním, pľuvancami, pichaním ihiel pod nechty a pod.
1948
27. januára na základe odvolania proti vyšetrovacej väzbe, bol prepustený na slobodu. Po prepustení sa musel ihneď liečiť v nemocnici, najprv v Bratislave a potom v Martine s diagnózou vážneho ochorenia obličiek. Je zaujímavé, že na súd musel čakal celé 2 roky.
1950
„Proces Dr. Ivan Murín a spol.“ – páter Hutyra bol násilne zapletený do tohto procesu. Rozsudkom z 28. januára bol obžalovaný a odsúdený na osem mesiacov odňatia slobody za údajné rozširovanie protištátnych letákov.
- v júli bol z nemocnice priamo odvedený do koncentračného tábora v Podolínci a následne do sústreďovacieho tábora v Belušských Slatinách.
- „Barbarská noc“ /Akcia K2/ – v noci z 3. na 4. mája ozbrojené orgány ŠtB prepadli dom v Ladcoch aj Apoštolskú školu v Banskej Bystrici, odkiaľ chovancov odvliekli na nútené práce na stavbu priehrady pri Púchove a na preškolenie mladých rehoľníkov do kláštora neďaleko Kostolnej.
1951
„Útek do katakomb“ – 16. januára utiekol z väzenia z Belušských Slatín, aby tajne riadil víceprovinciu Misijnej spoločnosti a formáciu sestier DKL.
1958
„Proces Ján Hutyra a spol.“ – 17. marca bol druhý krát zatknutý a väznený. Bol odsúdený na 10 rokov väzenia.
1965
„Na slobode“ – 20. júla bol prepustený o tri roky skôr z dôvodu udelenia amnestie.
– zamestnal sa v pražskej nemocnici „Na Františku“ ako sanitár na resuscitačnom oddelení pre samovrahov.
1969
v januári získal štátny súhlas k pastorácii a pôsobil v kostole sv. Salvadora nachádzajúceho sa v blízkosti nemocnice „Na Františku. Mával tu stretnutia s vysokoškolákmi až do r.1975.
- presťahoval sa do novozriadeného Ústredného domu DKL v Mendrike, kde sa venoval formácii mladých sestier. Tu mu bol v januári 1974, opäť vzatý štátny súhlas.
- bol pozvaný na Generálne zhromaždenie do Ríma, kde sa stretol na súkromnej audiencii so sv. otcom Pavlom VI.
1978
20. februára o 9.00 hod. v nemocnici v Brne, odovzdal svoju dušu Pánovi v 66. roku života a 41. roku kňazskej služby vo vinici Pánovej.
1978
27. februára sa konali pohrebné obrady so sv. omšou v kostole Nanebovzatia Panny Márie v Brne a pochovaný bol na Ústrednom cintoríne v Brne.
