Dekrét o „hrdinskej cnosti“ Marca Antonia Duranda bol vydaný 1. júla 2000.
20. decembra 2001 pápež Ján Pavol II. schválil uznanie zázraku pripisovaného Marcovi Antoniovi Durandovi, ktorý mu tak vydláždil cestu k blahorečeniu. Za blahoslaveného bol vyhlásený 20. októbra 2002.
Marco Antonio vyrastal v Mondovi v relatívne bohatej rodine. Bol synom matky, ktorá praktizovala a odovzdávala vieru svojim ôsmim deťom a otca, ktorého záujmy a presvedčenia boli sekulárne, hraničiace s agnosticizmom.
V 15 rokoch Marco Antonio vyjadril svoj záujem ísť do Číny ako misionár a následne vstúpil do Misijnej spoločnosti. Vo veku 18 rokov zložil večné sľuby a 12. júna 1824 bol v Casale Monferrato vysvätený za kňaza.
Avšak namiesto toho, aby bol poslaný do Číny, Marco Antonio od roku 1829 až do svojej smrti slúžil v Turíne. Kázal po celom Piemonte, kde zdôrazňoval Božie milosrdenstvo a podnecoval k službe chudobným. Dva roky po svojom príchode do Turína bol vymenovaný za predstaveného. Jeho prvé snahy viedli k tomu, aby Dcéry kresťanskej lásky prišli do Piemontu, kde slúžili v civilných a vojenských nemocniciach. V roku 1855 boli dokonca poslané na bojisko počas Krymskej vojny.
Ďalšou iniciatívou Marca Antonia bola propagácia Združenia mariánskej mládeže medzi mladými ľuďmi. Združenie sa stalo úrodnou pôdou pre povolania; len za desať rokov sa k Dcéram kresťanskej lásky pripojilo 260 mladých žien z tejto oblasti. Zvýšený počet umožnil rozvoj centier v Turíne, kde sestry spolupracovali so Spolkami kresťanskej lásky, aby poskytovali služby chudobným, pracovali v sirotincoch, v materských školách, pomáhali chorým, vyučovali a pripravovali mladé ženy.
V roku 1837 sa stal Marco Antonio predstaveným provincie severného Talianska, kde pôsobil až do svojej smrti. V tejto funkcii kázal kňazom a na žiadosť turínskeho arcibiskupa poskytoval duchovné vedenie Sestrám svätého Jozefa. Slúžil aj iným ženským komunitám vrátane Sestier sv. Anny, slúžil Chudobným sestrám sv. Kláry a Kajúcnym sestrám sv. Magdalény.
V roku 1855 založil školu, ktorej cieľom bolo pripraviť kňazov na službu v zahraničných misiách.
Keď bol oslovený mladými ženami, ktoré nemohli vstúpiť do náboženských komunít, pretože nespĺňali kanonické požiadavky, poslal ich, aby slúžili chorým v ich domovoch, čo sa považuje za začiatok domácej hospicovej starostlivosti. Božia služobnica Luigia Borgiotti súhlasila, že sa stane ich predstavenou. Toto spoločenstvo sa stalo známe ako Spoločnosť Umučenia Ježiša Krista Nazaretského.
V roku 1928, 48 rokov po smrti Marca Antonia sa začal v Turíne proces jeho blahorečenia. Apoštolský proces sa začal v Ríme v roku 1940 a vyvrcholil v roku 2001.
Zdroj: www.vincentky.sk