Vincent de Paul hlásal odvahu mučeníkov, ale často hovoril svojim synom a dcéram, že žiť evanjelium s vierou a pestovať vincentínsku čistotu, pokoru, jednoduchosť, horlivosť a vľúdnosť každý deň života je skutočným mučeníctvom, "zomierať sebe , aby Kristus mohol žiť vo Vás". Francis Regis Clet svojím svedomitým životom prežívaným svojími dennými záväzkami rástol vo svätosti, ktorá mu dala silu prijať mučeníctvo za svoju kresťanskú vieru v r. 1820 v Číne.Francis Regis Clet, desiate z päťnástych detí sa narodil vo farmárskej rodine v Grenobli v r. 1748 a meno dostal po nedávno svätorečenom mužovi, jezuitovi Jean Francois Regisovi.
Po ukončení štúdií na Royal College (založenej jezuitmi), nasledoval svojho staršieho brata a sestru do rehoľného života. V Lyone v r. 1769 vstúpil do misijnej kongregácie (vincentíni).
Po vysvätení na kňaza, Francis slúžil ako profesor morálnej teológie vo vincentínskom semináre v Annecy, kde bol kvôli svojim encyklopedickým znalostiam a akademickým kázňam bol prezývaný ako "chodiaca knižnica". V r. 1786 sa stal rektorom v Annecy a o dva roky neskôr riaditeľom novicov v Paríži.
Francis Regis požiadal, aby mohol ísť do Číny ako misionár, ale jeho nadriadení nesúhlasili s jeho žiadosťou do r. 1791. A keď mal 43 rokov nahradil iného kňaza, ktorý sa vzdal z pridelenia v poslednú minútu. Spolubrat píšuc o Cletovom pridelení do Číny, poznamenal: "On má všetko, o čo by ste žiadali: svätosť, vedomosti, zdravie a šarm".
Po šiestich mesiacoch plavby z Francúzska a pár zastákach v Macau, čo zahrňovalo jeho prispôsobenie sa oblečeniu a zvykom čínskeho ľudu, nový misionár prišiel do Kiang-si v októbri 1792 ako jediný európan do tejto oblasti. V r. 1793 Clet sa pripojil ku dvom čínskym spolubratom v Hou-Kouang v Hopei Provincii, kde obidvaja jeho spoločníci zomreli počas svojho prvého roku pôsobenia, jeden vo väzení a druhý na vyčerpanie.
V tom roku sa Clet stal nadriadeným (superiorom) medzinárodnej skupiny vincentínskych misionárov roztrúsených po krajine a on sám mal na starosti pastoráciu v oblasti 270 štvorcových míľ. Počas tohto vedenia vypracoval smernice, ktoré mali byť jednotné pre kňažskú službu medzi misionármi (sviatostné a katechetické).
V r. 1811 protikresťanské perzekúcie v Číne zosilnili kresťanské obvinenia vyvolané povstaním proti vládnucej dynastie. Počas niekoľkých rokov Clet znášal osočovanie a útoky, ktoré ho často nútili nájsť si útočište v horách. V r. 1819 sa spolu so čínskym spolubratom stal utečencom. Bol zradený ako Ježiš jedným zo svojich vlastných - katolíckym učiteľom ktorému Clet vzdoroval pre jeho škandalózne správanie. Ako misionár sv. Pavol, Clet znášal verejnú hanbu a bol donútený pochodovať v reťaziach stovky míľ. 1.1.1820 bol obvinený za klamanie čínskeho ľudu kázaním kresťanstva a bol odsúdený na uškrtenie na kríži.
Osemnásteho februára po vykonaní cisárskeho rozsudku Francis Regis Clet bol popravený. Tak ako na príklade Ježiša, kresťania vzali jeho telo a pochovali ho na úbočí, kde zostal niekoľko desaťročí, odkiaľ ho preniesli do vincentínskeho materského domu v Paríži a teraz sa jeho pozostavky nachádzajú v kostole sv. Lazára.