Justín sa narodil 9. októbra 1800 v dedine San Fele, ktorá sa nachádza v južnom Taliansku.
Ku koncu svojho štúdia na strednej škole prejavil záujem stať sa kňazom pre svoju rodinu. Rodina mala blízkeho priateľa, ktorým bol karmelitánsky kňaz a ten poradil Justínovi, aby sa stal vincentínom. Vo veku 24 rokov bol Justín vysvätený za kňaza misijnej kongregácie (Vincentíni). Svoje prvé roky strávil dávaním misií v malých mestách južného Talianska. Bol známy ako modliaci sa muž a mal dobrú povesť ako kazateľ a spovedník.
Brat Justín de Jacobis sa dopočul o snahách začať katolícku misiu v Etiópii a prejavil želanie podielať sa na nich. Išlo o oblasť, kde bol nedostatok viery a ktorá bola postihnutá extrémnou chudobou. V máji 1839 odišiel spolu s ďaľším talianskym vincentínom bratom Luigim Montuorim do Etiópie.
Od začiatku ich príchodu do Etiópie sa snažili stať sa jednými z tých, ktorým slúžili. Začali sa obliekať ako etiópania a jesť etiópske jedlo. Začali študovať miestny jazyk a zaviedli katechetické hodiny pre deti. Navštevovali chorých a pomáhali chudobným. Po niekoľkých rokoch začal Justín hľadať mladých etiópskych mužov, ktorí by sa chceli stať vincentínskymi kňazmi a mohli by pokračovať v tomto diele. Toto bola veľmi novátorská myšlienka v tom čase, pretože skoro všetci kňazi pracujúci v afrike boli pôvodom z Európy. Justín sa domnieval, že kresťanstvo v Afrike by nemalo byť viazané na európsku kultúru, ale aby viera kresťanov bola rešpektovaná a pripojená k tradíciám a kultúre ľudu. Počas svojho misionárskeho života sa snažil naučiť a pochopiť kultúru abyssinianskeho ľudu.
V tom čase to bola revolučná myšlienka a stretla sa s odporom európskej katolíckej cirkvi a jej misionárov. Až po II. vatikánskom koncile boli myšlienky sv. Justína de Jacobisa akceptované a teraz sú požadované za model pre misionárov.Po niekoľkých rokoch ho chceli zvoliť za biskupa v oblasti, v ktorej pracoval. Zdráhal sa, ale bol presvedčený, že ide o správnu vec vykonávať dobro týmto kňažským úradom a tak slúžiť luďom. Brat Justín bol vysvätený za biskupa v januári 1849 a v túto úlohu plnil až do svojej smrti v 1860.
Afričan Ghebre-Michael obdivoval biskupa Justína pre jeho svätosť a jeho spôsob jednania s ľuďmi. Justín sa stal jeho poradcom a vysvätil ho za kňaza misijnej kongregácie. Po krátkej dobe sa obidvaja dostali do väzenia spolu s inými konvertitmi na katolícku vieru. Kým boli vo väzení, boli mučení, aby sa zriekli katolíckej viery. Brat Ghebre-Michael zomrel 28. augusta 1855 na kruté zaobchádzanie vo väznici. Biskup Justín bol oddelený od ostatných väzňov a bol poslaný do exilu na pobrežie. Dozorcovia väzňov ho oslobodili a rozšírili, že odmietol vykonanie rozsudku, a že utiekol.
Biskup Justín de Jacobis sa vrátil do oblasti, kde predtým pôsobil a tu žil ešte päť rokov. Politická situácia v Abyssinii sa zhoršovala a v januári 1860 bol Justín ako 60 ročný opäť zatknutý a uväznený. Napokon bol prepustený, ale svojmu podlomenému zdraviu podľahol 31. júla 1860. Biskup Justín de Jacobis, C.M. misionár Eritrei a Etiópie bol svätorečený 26. októbra 1975.Napriek tomu, že žil pred 150 rokmi, Justínov život je príkladom skutočného kresťanstva. My tiež žijeme v spoločenstvách a vplývame na ľudí , ktorí túžia počúvať Dobrú Zvesť hlásanú Ježišom. Môžu to byť aj ľudia rozdielnej pleti a rôznej minulosti, ľudia, ktorých orientácia je rozdielna od našej. Viera, akú mal Justín, nás volá rešpektovať rozdiely, aby sme sa tak stali jedinečnými ako bratia a sestry stvorení Bohom. Potom, ale len potom bude mať význam Dobrá Zvesť, ktorú budeme šíriť, tak ako mala pre Justína de Jacobis, C.M.
Autor: Bro. Jim Donlevy, C.M. Keňa
Preklad: Jarmila Maňuchová