Počas rokov štúdií na gymnáziu a univerzite sa naplno zaoberala činnosťami v katolíckej organizácii a v Spoločnosti sv. Vincenta de Paul, kde sa venovala mládeži a charitatívnej starostlivosti o starých a biednych. Po obdržaní titulu Doktor medicíny a chirurgie na univerzite v Padove v roku 1949, si otvorila ambulanciu v meste Mésero, blízko rodnej Magenty. V roku 1952 si obohatila svoje znalosti v odbore pediatria na Milánskej univerzite. V medicínskej praxi sa zvlášť zameriavala na matky, deti, starých a chudobných. Svoju profesionálnu dráhu považovala za misiu a tá jej nezabraňovala pokračovať v činnosti v katolíckej organizácii, pričom venovala ešte väčšiu pozornosť mladým dievčatám. Venovala sa aj svojím obľúbeným športom, lyžovaniu a alpinizmu. Nachádzala v nich príležitosť vyjadriť radosť zo života. Zaujímala ju aj vlastná budúcnosť, modlila sa a prosila Boha, aby spoznala Jeho vôľu. Pocítila, že Boh ju volá do manželstva. Plná nadšenia sa odovzdala tomuto volaniu, s pevnou vôľou a presvedčením vytvoriť skutočnú kresťanskú rodinu.
V tých časoch sa spoznala s inžinierom menom Peter Molla. Strávili spolu veľa času spoznávaním sa, prehlbovaním duchovného života, spoločnými modlitbami. Jana a Peter uzavreli manželstvo 24.9. 1955 v Bazilike sv.Martina v meste Magenta. V novembri roku 1956 Jana porodila prvé dieťa menom Pierluigi. V decembri o rok neskôr prišla na svet Mariolina a v júni 1959 Laura Mária. Jana zvládala svoje povinnosti matky, manželky, lekárky a aj napriek vyčerpanosti dokázala prejavovať radosť zo života.
V septembri 1961, po dovŕšení druhého mesiaca tehotenstva, nastali ťažkosti. Diagnostikovali jej nádor na maternici. Bol potrebný chirurgický zákrok. Pred operáciou prosila lekára, aby zachránil život, ktorý nosí vo svojom lone a odovzdala sa Božej prozreteľnosti. Podarilo sa zachrániť život malého stvorenia. Ďakovala Bohu a ďalších sedem mesiacov tehotenstva sa s neuveriteľnou silou venovala úlohe matky a lekárky. Ovládol ju strach pri pomyslení, že by sa jej dieťa malo narodiť choré a prosila Boha, aby sa tak nestalo. Niekoľko dní pred pôrodom bola pripravená obetovať svoj život, aby zachránila dieťa: „Ak sa treba rozhodnúť medzi mojím životom a životom mojho dieťaťa, neváhajte a zachráňte ten jeho.“ Dňa 21.apríla 1962 ráno porodila dcéru, ktorá dostala meno Jana Emanuela. Jana Beretta zomrela o týždeň neskôr, 28. apríla, v nevýslovných bolestiach a opakujúc krátku modlitbu „Ježiš, milujem ťa; Ježiš, milujem ťa“. Mala 39 rokov. Pochovaná je na cintoríne v Mésero, 4 kilometre od Magenty.
Pápež Pavol VI. pripomenul Janin život veriacim pri nedeľnej modlitbe Anjel Pána, 23.9.1973, slovami: „mladá matka z milánskej diecézy obetovala svoj život, aby ho mohla dať svojej dcére“. Je zrejmé, že Svätý otec chcel poukázať na Kristovu obetu na Kalvárii. Pápež Ján Pavol II. ju vyhlásil za blahoslavenú 24. apríla 1994 za prítomnosti jej detí, manžela a príbuzných a vyzdvihol ju ako hrdinský vzor matky nášho storočia. Za svätú bola vyhlásená 16. mája 2004 na námestí sv. Petra v Ríme pápežom Jánom Pavlom II.
Zdroj: www.vincentky.sk