V tejto dobe kňazský stav nebol vo veľkej úcte, hoci sa to nedá celkom zovšeobecňovať. Určite boli kňazi, ktorí nemali dostatočné teologické vzdelanie, dokonca niektorí nevedeli ani omšu slúžiť a nepoznali formulu pri udeľovaní sviatostného rozhrešovania. Vincent však tiež nebol jediný, čo absolvoval pomerne dlhé teologické štúdiá, i keď čiastočne až po vysviacke.
Okruh kardinála de Bérulle, do ktorého patril už aj Vincent, si vytýčil za cieľ odbúrať nedostatky francúzskeho kléru. Kardinál založil v Paríži "Oratórium" (kňazské spoločenstvo) podľa vzoru oratória sv. Filipa Neriho v Ríme a v Avignone. Vincent sa síce nepripojil k parížskemu Oratóriu, ale zostal v úzkom kontakte s kardinálom, ktorý ho svojim výnimočným duchom ovplyvňoval a požehnane zasahoval do jeho života.
Sv. Vincent de Paul roku 1612 prijal na podnet kardinála de Bérulle farnosť Clichy na predmestí Paríža, keď sa jeho predchodca rozhodol pripojiť k Oratóriu. V tomto chudobnom farskom kostole a v celej farnosti vynaložil Vincent všetku svoju energiu na zdokonalenie bohoslužby a na zvýšenie horlivosti v náboženskom živote a pravej úcty k Pánu Bohu. Takto presadzoval do praxe ciele Oratória a spiritualitu "Francúzskej školy".
"U Vincenta je možné pozorovať najmä dve vlastnosti, ktoré sú zriedkavo spojené v jednom človeku: hlboká pokora a dôstojné až majestátne vystupovanie. Vždy pri svätej omši, preniknutý bázňou a pokorou, odriekal Confiteor. Jeho hlboká zbožnosť bola zjavná najmä pri čítaní Evanjelia."(Abelly)
Sv. Vincent si túto farnosť natoľko obľúbil, že keď po štyroch mesiacoch musel odísť, rozlúčka mu padla veľmi ťažko. Celý život vďačne a rád spomínal na "oddané stádo" takého dobrého srdca.