Vznik modelu charitného spolku nebolo ešte všetko, čo vzišlo z udalosti v Chatillone. Vtedy Vincent vo svojej kázni celkom spontánne hovoril o ľuďoch v krajnej núdzi. Keď neskôr nad tým premýšľal, zistil, že v tej chvíli sa úplne odovzdal do Božej vôle, odložiac vopred pripravenú tému kázne, čím sa zriekol presadiť svoju vlastnú vôľu. Od tej chvíle každý dôležitý skutok najprv preskúmal, či je v súlade s Božou vôľou. Ak si bol tým istý, potom urobil všetko pre to aby sa splnila.Tak sa správal aj voči madame de Gondi, ktorá medzitým vypátrala, kde sa Vincent zdržuje a nalihala vo svojom liste, aby sa vrátil vzhľadom na jej duchovné dobro. Keď Vincent všetko v Božej prítomnosti dôkladne zvážil, odpísal pani grófke, že nenašiel podstatné dôvody na svoj návrat, aby sa uspokojila s touto Božou vôľou.
Vincent spokojne pokračoval vo svojej práci v Chatillone, ale madame de Gondi ho neprestala zasypávať listami. Naliehali na neho aj jeho priatelia a známi, kardinál de Retz a parížsky arcibiskup, všetci ho nútili k návratu. Vincent povolil až potom, keď do záležitosti zasiahol aj kardinál de Bérulle. V roku 1617 na Štedrý deň prišiel späť do grófskej rodiny de Gondi. Pani grófka žiadala, aby sľúbil, že od teraz ich už neopustí.
V rodine generála de Gondi nemal Vincent na starosti iba duchovné vedenie pani grófky a jej detí, ale podľa svojho dávnejšieho sľubu, venoval sa najmä duchovnej službe sedliakom, ktorí pracovali na grófskych majetkoch. Podľa vzoru spolku kresťanskej lásky v Chatillone založil podobné aj vo Villepreux, Joigny a v Montmiraili.
Približne v tej dobe sa Vincent spriatelil s človekom - svätcom, na ktorého celý život s láskou a úctou spomínal. Keď sa sv. Vincent niekedy zmienil o "našom blahoslavenom otcovi", všetci vedeli, že hovorí o Františkovi Saleskom. Tomuto svätému ženevskému biskupovi bol Vincent povďačný za meditačné metódy a vôbec za duchovnú orientáciu.