V roku 1631 začal sv. Vincent konať dielo po ktorom snáď najviac túžil: pripravovať kandidátov na kňazskú vysviacku a vyzdvihovať duchovnú úroveň kléru. Od roku 1628 dával exercície budúcim kňazom v Beauvais. Keď diecézny biskup roku 1631 referoval parížskemu arcibiskupovi o veľkom úspechu exercícií, tento nariadil všetkým kandidátom na kňazstvo vo svojej diecéze absolvovať desaťdňové duchovné cvičenia. Pred príchodom diakonov v pôstom období 1631 Vincent vyhlásil svojim kňazom - lazaristom: "Bratia, stojíme na prahu veľkého diela, ktoré nám Pán Boh zveril. Zajtra privítame mužov, ktorých nám pošle Božia Prozreteľnosť, aby sme spolupracovali s Pánom na ich posvätení..."
Ján Jakub Olier, zakladateľ sulpiciánov, poukazuje na kňazov, ktorí absolvovali takéto exercície: "Pán Vincent ich pripravuje tak, že odchádzajú z Paríža ako horiace sviece postavené na veľkom svietniku, aby osvietili mestá Francúzka."
Sv. Vincent podnikol ďalšie kroky duchovnej obnovy: organizoval takzvané "Utorkové konferencie" pre kňazov, a to nielen ako duchovný liek a ochranu v pastoračnej službe v zamorenom ovzduší mesta, ale aj ako pomôcku zdokonaľovania tejto služby. Na týchto konferenciách sa hovorilo o tom, ako nadobudnúť cnosti kňazského stavu, o osobných skúsenostiach a rôznych možnostiach, ktoré by sa dali využiť v praktickom živote. Pri spoločných poradách viedol aj dialóg o tom, ako čo najhorlivejšie plniť kňazské povinnosti voči Pánu Bohu a zvereným veciam.