V dnešnej dobe sa mnoho neželaných detí zabíja už v lone matky. Za čias sv. Vincenta také deti sa síce mohli narodiť, ale často ich odkladali k dverám alebo do predsiení kostolov a kláštorov. V Paríži pred katedrálou Notre-Dame sa zdržiavala jedna žena, ktoré tieto deti zbierala, za čo bola platená z almužny, ako aj dve slúžky. Ročne bolo v Paríži odložených 300 až 400 detí, ktoré na základe policajného výnosu z roku 1577 sa museli umiestňovať v Útulku-Couche. Zariadenie ústavu bolo na primitívnej úrovni a úmrtnosť detí mimoriadne vysoká. Keď deti veľmi plakali, slúžky im podali silný uspávací nápoj, od ktorého vo väčšine prípadov zomreli. Stávalo sa, že dieťa za niekoľko drobných predali žobrákom, ktorí ich neraz nechali od hladu zomrieť. K tomuto sa pripájala ďalšia krivda, že tieto úbožiatka nedali ani pokrstiť.
Verejná mienka bola silne zameraná proti nájdeným deťom, lebo prevládal názor, že tieto stvorenia boli splodené v hriechu. Našli sa ľudia, ktorí mali priam odpor voči nim a vôbec nemali záujem zaoberať sa s týmto problémom. Sv. Vincent to nemal ľahké, keď chcel získať a udržať dobročinné dámy pre pomoc týmto maličkým. Dôrazne poukazoval na to, že aj takéto dieťa je Božím stvorením. Predložil ďalší plán na založenie spolku, ktorého členovia by pomáhali iba deťom v útulku.
Keď roku 1640 mal pán Vincent pohovor s dobročinnými dámami, chcel vyriešiť podľa Božej vôle a kresťanskej spravodlivosti tento ťažký problém. Paniam zveril všeobecnú správu a organizáciu útulku a dcéram kresťanskej lásky každodennú starostlivosť a službu. Sv. Lujza de Marillac mala uviesť tento plán do praxe. Kráľ a kráľovná vyčlenili na tento účel 800 funtov. Čoskoro sa však ukázalo, že ročný rozpočet aj pri snahe čo najviac šetriť prekročil 45000 funtov. Deficit sa mal doplniť z almužien a iných zbierok. Začali sa tiež zriaďovať záchytné stanice pre nájdencov. Rozhodlo sa, že takéto stanice sa budú tiež zriaďovať po rodinách. Za pomoci charitných spolkov a jednotlivých farností bol zostavený zoznam rodín a pestúnok, ktorým sa so spokojným svedomím mohlo zveriť do opatery nájdene dieťa.