Nepoškvrnené počatie Panny Márie

Je možný život bez hriechu?

Predstavte si, že by vás niekto požiadal o odpoveď na otázku: Je možný život bez hriechu? Po osobných skúsenostiach by sa čakala odpoveď, že nie je možný život bez hriechu. Áno, náš život je poznačený hriechom. Uvažujme aj takto: Vieme si predstaviť čisté veci a špinavé? Napríklad: šaty, byt, ruky, príbor či taniere, auto... Zaiste. Náš život po hriechu prarodičov je poznačený následkami. Dnes si pripomíname učenie Cirkvi, že Panna Mária bola “uchránená“ a nie “oslobodená“ od akéhokoľvek hriechu. To je výzva, memento, povzbudenie pre každého z nás, aby sme väčšie úsilie vynaložili a chránili sa každého hriechu. Dnešná slávnosť Nepoškvrneného počatia Panny Márie je príležitosťou uvažovať o svojom živote, ako sa chrániť každého hriechu. Zvlášť nech nám to pripomínajú slová Panny Márie:

„Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova“ (Lk 1,38).

Tieto slová povie Panna Mária pri anjelovom zvestovaní slobodne. Najprv si vypočuje oznam, ktorý jej anjel Gabriel tlmočí. Je to zvláštne posolstvo, ktorému sa nedá iné v dejinách prirovnať. Mária má počať dieťa. Mária je žena a ničím sa nelíši od ostatných žien. A anjela sa pýta: „Ako sa to stane, veď ja muža nepoznám“ (Lk 1,34). Už v raji odzneli slová, ktoré súvisia s udalosťou Zvestovania. Vtedy Boh v takzvanom protoevanjeliu prvej radostnej zvesti povedal diablovi: „Nepriateľstvo ustanovujem medzi tebou a ženou, medzi tvojím potomstvom a jej potomstvom, ono ti rozšliape hlavu a ty mu zraníš pätu“ (Gn 3,15). Tu je začiatok pravdy o nepoškvrnenom počatí Panny Márie, ktorý poznáme zo symbolu, ako Mária stojí nohou na hlave hada. Mária to nerobí z vlastnej moci, ale z milosti jej Syna. Tento text Písma poukazuje na mimoriadny význam svätosti Panny Márie. Panna Mária je jediná žena, ktorá z ľudského rodu bola uchránená od akéhokoľvek hriechu, teda aj od dedičného, aby mohla splniť slová, ktoré už v raji povedal Boh.
Pápež Pius XII. v encyklike Fulgens corona v roku 1953 na pamiatku stého výročia definovania pravdy viery o Nepoškvrnenom Počatí podáva takýto argument: Keby Najsvätejšia Panna Mária bola v určitej chvíli zbavená Božej milosti, pretože by bola bývala poznačená pri svojom počatí škvrnou dedičného hriechu, potom by už medzi ňou a hadom nebolo to večné nepriateľstvo, aspoň v tejto dobe, hoci akokoľvek krátke, o ktorom sa hovorí v prvotnej tradícii až po slávnostné vyhlásenie Nepoškvrneného Počatia, ale skôr isté zotročenie (porov. AAS 45/ 1953/579).
Absolútne nepriateľstvo, ktoré Boh určil medzi ženou a diablom, vyžaduje teda u Panny Márie nepoškvrnené počatie, to znamená naprostú bezhriešnosť od začiatku jej života. Syn Panny Márie bol definovaný ako víťaz nad diablom a jeho matka sa tešila už predtým, že ju uchránil od hriechu. Syn jej dal moc zvíťaziť nad diablom, a tak v tajomstve nepoškvrneného počatia uskutočnil najvýznamnejší dôsledok svojho vykupiteľského diela. Anjel dáva Márii titul “milosti plná“. To je dôkaz daný v raji, že diabol nemá nad ňou žiadnu moc, pretože jej Boh dal túto výsadu, ktorá je začiatkom nového poriadku, ktorý je ovocím priateľstva s Bohom, a ktorý preto zahŕňa hlboké nepriateľstvo medzi hadom a ľuďmi.
V Knihe zjavenia svätého Jána je biblické svedectvo v prospech Panny Márie nepoškvrnenej. Ján píše ako o žene odetej slnkom (porov. Zjv 12,1). Ján píše, že žena bola ťarchavá a kričala v bolestiach, lebo mala rodiť (porov. Zjv 12,2). Táto poznámka poukazuje na matku Pána Ježiša pod krížom (porov. Jn 19,25), kde trpí spolu so svojím Synom a kde jej Syn dáva v apoštolovi Jánovi za bratov a sestry všetkých ľudí. Napriek všetkému utrpeniu Ján ju vidí „oblečenú do slnka“. Je to výraz, ktorý hovorí, že Panna Mária je ozdobená božskou žiarou, čo naznačuje najkrajší vzťah medzi Bohom a jeho ľudom. Tieto obrazy i keď priamo nepoukazujú na výsadu nepoškvrneného počatia, môžu sa rozumieť ako výraz láskavej starostlivosti Boha Otca, ktorý zahŕňa Pannu Máriu Kristovou milosťou a žiarou Ducha.
Pre nás je to memento. Pretože Kniha zjavenia nás oslovuje, aby sme zvlášť uznali cirkevnú dimenziu osobnosti Panny Márie, žena odetá slnkom predstavuje svätosť cirkvi, ktorá sa celkom uskutočňuje v Panne Márii podľa zvláštnej milosti.
Sv. Irenej predstavuje Pannu Máriu ako novú Evu, ktorá svojou vierou a poslušnosťou vyvážila neveru a neposlušnosť prvej Evy. Uvedomujeme si, že v tejto ekonómii spásy sa vyžaduje, aby v tejto úlohe nebolo miesta pre hriech. Chápeme, že ako Kristus, nový Adam, tak aj Panna Mária, nová Eva, nepoznala hriech, a tak bola schopná spolupracovať na vykúpení.
Hriech, ktorý zaplavuje ako povodeň ľudstvo, sa zastavil pred Vykupiteľom a jeho najvernejšou spolupracovníčkou. Je medzi nimi podstatný rozdiel. Pán Ježiš je svätý v sile milosti, ktorá v jeho ľudskej prirodzenosti vyviera z božskej osoby, a Panna Mária je svätá v sile milosti, ktorú dostala pre zásluhy svojho Syna, Spasiteľa sveta (porov. generálna audiencia Jána Pavla II. 29. IV. 1996).
Panna Mária je naša Matka. A práve tu si uvedomujeme silu jej orodovania. Jej srdce sa nezmenilo. Je dokonalým obrazom milosrdného Boha. Tak si uvedomujeme, že skrze ňu môžeme dostať a dostávame mnohé a nové milosti.
Sama sa o to pričinila svojím zjavením v Lurdoch, keď 25. marca 1858 dievčatku Bernadete sa predstavila: „Ja som Nepoškvrnené Počatie.“ Stalo sa to len o štyri roky neskôr, čo pápež Pius IX. bulou Ineffabilis Deus vyhlásil to, čo si od najstarších čias Cirkev uvedomovala, učila a verila, že Panna Mária od okamihu svojho počatia bola zvláštnym spôsobom uchránená od každej škvrny hriechu.

Aj keď dnešný svet akoby nejavil záujem o čistotu sŕdc, nevinnosť, bezhriešnosť, predsa nemôžeme povedať, že svet je len zlý alebo len hriešny. Dnešný sviatok je výzvou pre každého človeka, presne tak, ako to budeme počuť pri polnočnej svätej omši, keď anjeli zvelebujú Boha a pastierom na betlehemských nivách hovoria: „Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle“ (Lk 2,14).
Kto zažil atmosféru púte do francúzskych Lúrd a otvoril svoje srdce Nepoškvrnenej, ten v duši zaiste pocítil a zažil slová Panny Márie.

„Necestoval som do Lúrd, aby som prosil o zázrak,“ takto hovoria mnohí. Ale prosiť o vytrvalosť v dobrom. Do Lúrd v roku 1998 v púti Rodiny Nepoškvrnenej cestoval i otec na výslovnú prosbu svojho od narodenia chorého syna. „Keď sa mi narodil syn,“ verejne vyhlásil otec, „preklial som Boha a odvtedy som nepristúpil ku sviatosti zmierenia niekoľko desiatok rokov. Na prosbu syna som sa rozhodol s ním cestovať.“
To čo videl, zažil, organizáciu akcie, vzťahy medzi ľuďmi, skoro stovku rovnako postihnutých ľudí, ako bol jeho syn, ich úsmev, spokojnosť... Tento otec nielen dlho plakal, ale odprosil Pannu Máriu, ba vykonal si aj svätú spoveď. O svojej zmene života povedal:
„Ďakujem všetkým, čo mi pomohli zvíťaziť nad mojimi mnohými hriechmi a presvedčiť sa, že Boh je Láska. Panna Mária nezabudla na prísľub, že vypočuje každého, kto sa k nej s dôverou utieka.“

Nebolo by správne, keby sme očakávali zázrak pri zmene života, alebo, že budeme oslobodení od všetkých pokušení a bojov o čistotu svojej duše. Je však správne, že vedome a dobrovoľne spolupracujeme so všetkými milosťami, ktoré nám ponúka Cirkev. I dnes na Slávnosť nepoškvrneného počatia Panny Márie si uvedomujeme, že Boh aj nás miluje, a rovnako Panna Mária nás všetkých prijíma za synov a dcéry.
Áno, je možný život bez hriechu. Tanier, auto, šaty či ruky sa pri práci zašpinia. Boh Otec človeka však stvoril na svoj obraz. Boh Syn nás vykúpil a Duch Svätý nás posväcuje, učí a pripomína nám všetko, čo nás naučil Ježiš. Okrem dedičného hriechu, s ktorým prichádza každý človek na svet, ale ktorý je mu pri krste bez jeho zásluhy odpustený, je správne, že sa chránime každého osobného hriechu.
Modlime sa o vernosť a lásku k Bohu na príhovor Nepoškvrnenej.
Amen.