Prvá adventná nedeľa

Uvedomiť si, že začiatok nového cirkevného roka kresťana zaväzuje.

Kňaz rozprával veriacim o dievčatku, ktoré prišlo s prosbou, že sa chce stať katolíčkou. Keď sa jej pýtal, či vie niečo z katolíckeho náboženstva, dostal odpoveď: „Viem sa prežehnať!“ a hneď to aj predviedla. Kňaz ukázal veriacim, ako sa prežehnala. Rukou urobil nekoordinovaný pohyb, akoby odháňal muchy. Celý kostol sa rozosmial. Keď sa všetci utíšili, kňaz pokračoval v reprodukcii dialógu s dievčaťom. Na otázku, kde sa to naučila, odpovedala: „Bola som v katolíckom kostole a tam som pozorne sledovala, ako sa veriaci prežehnávajú.“ Kňaz sa pozrel po prítomných. Už sa nikto nesmial. Všetci zahanbene sklonili hlavy... (Ľubomír Ogurčák).

Príbeh má čo povedať aj nám práve na začiatku adventu a nového cirkevného roka. Bolo by správne vytvoriť si nový vzťah k Bohu, svojej duši, blížnym, svojim povinnostiam...

Sám Ježiš hovorí: „Bdejte teda, lebo neviete, v ktorý deň príde váš Pán“ (Mt 24,42).

Cirkevný rok nemá zhodný začiatok s občianskym rokom. Začína štyri nedele pred sviatkami Narodenia Pána Ježiša. Tento čas voláme adventom. Z latinského “adventus – príchod“. Je to čas očakávania, radostného pokánia a prípravy na liturgický sviatok, keď si pripomenieme historický príchod Boha ako človeka na svet v Betleheme.
V čítaniach pri svätej omši zo Svätého písma si nielen niečo pripomíname z udalosti historického adventu, ale liturgické čítania sú nám výzvou byť tým, čím máme byť. Náš život je tiež advent. Máme ho prežiť v zmysle slov: „Bdejte teda, lebo neviete, v ktorý deň príde váš Pán“ (Mt 24,42). Masmédiá, rozhlas, televízia nemusia priniesť oznam, že začína zima. Stačí, keď pozrieme oknom von a to stačí.
Na začiatku nového cirkevného roka sú aktuálne Ježišove slová o jeho druhom príchode. Ten sa má stať stredobodom prípravy, posväcovania učeníkov. Poukázanie na Noemov príbeh má pripomenúť, že tak to bude aj pri druhom príchode Syna človeka. „Ako v dňoch pred potopou ľudia jedli a pili, ženili sa vydávali... keď Noe vošiel do korába, a nič nezbadali, až prišla potopa a zmietla všetkých, tak bude aj pri príchode Syna človeka“ (Mt 24,38-39).
Kto žije v súlade s tým, čo žiada od nás Boh, čo učí Cirkev, žije v nádeji ako tí, čo sa dostali do archy. Svet túži po večnej blaženosti, zabúda však, že Kristus má na každého neodvolateľné požiadavky. Nie je správne dať sa pomýliť falošnou sebaistotou. Pravdou je, že každý človek žije len raz, jeden život, nejestvuje opravný život, prevteľovanie, reinkarnácia. Ježiš nepovažuje za hriech potreby človeka, keď spĺňajú mravné normy. Beh života nesmie však prebiehať bez Boha. Pri plnení povinností nesmieme byť prekvapení, keď „Syn človeka príde v hodinu, o ktorej nevieme“ (Mt 24,44). Ježišove slová: „Vtedy budú na poli dvaja: jeden bude vzatý, druhý sa ponechá. Dve budú mlieť na mlyne: jedna bude vzatá, druhá sa ponechá“ (Mt 24,40-41), sú časové, aktuálne stále. Ježiš nemusí nikomu ohlásiť svoj príchod. Má právo nás prekvapiť. Právom žiada, aby sme boli vždy pripravení sa s ním stretnúť. „Bdejte teda, lebo neviete, v ktorý deň príde váš Pán“ (Mt 24,42). Čo rozhodne o odmene, treste, bude každého osobný vzťah k Ježišovi.

Nesprávne by sme si zakladali na ohľadoch, vzťahoch či priateľstvách alebo spoločenstvách s ľuďmi. Ani rod, povolanie, vzdelanie, postavenie či iné prednosti v pozemskom živote nezaváži pri príchode Syna človeka. Rozhodne vnútorný vzťah ku Kristovi. K stretnutiu príde odrazu, bezohľadne, neklamne a definitívne. Treba si pripomenúť, že bude dielom okamihu, nebude možné sa vyhovárať, vyjednávať, prednášať svoj úsudok, mienku, názor, nebudeme spolurozhodovať a ani prosby nebudú mať silu. Už nebude na nič čas. Ježišove rozdelenie sa uskutoční spravodlivo, v pravde a láske, a bude výsledkom života viery každého človeka. Začiatok cirkevného roka a adventu je čas milosti, aby sme spoznali ďalekosiahly význam druhého príchodu Ježiša Krista. On nám prejavuje svoju lásku i v slovách o hospodárovi, ktorý bdie, aby zabránil zlodejovi vniknúť do domu.
Počas liturgického roka v evanjeliu budeme počúvať slová sv. Matúša. Ježiš povedal: „Aj on je Abrahámovým synom. Lebo Syn človeka prišiel hľadať a zachrániť, čo sa stratilo“ (Lk 19,10). Nesmieme zaváhať. Dnes si pripomíname, že máme byť vždy a všade tým, čím máme byť. Noemovi stačilo slovo Boha. Uveril veciam, o ktorých viac nevedel. Podľa vonkajšieho zdania nič nenasvedčovalo tomu, že by mala prísť potopa, ktorá mala zničiť všetok život. Boh od nás žiada žiť vieru Noema. Objavujme Boží zákon v sebe, ktorý do každého z nás vpísal sám Boh. Celý náš život je vzácny čas milosti. Sv. Pavol píše: „Bratia, viete, aký je čas, že už nadišla hodina, aby ste sa prebudili zo sna“ (Rim 13,11 druhé čítanie). Keď bdieme, plníme vôľu Božiu, a tak sa pripravujeme na ten príchod. K tomu nás vyzýva aj sv. Augustín v knihe Vyznania. Po bojoch sám so sebou i okolím, keď našiel Boha, spoznal zmysel svojho života, svoj životný advent. Každý máme zodpovednosť k svojmu životnému adventu. Nik si nemusí zúfať nad svojím životom. Každý však môžeme byť lepší, máme sa obrátiť. Boh nám dáva svoju milosť. Je ešte čas milosti. Ako Augustín začnime dnes, teraz, ako to dokázali iní.

Advent je čas radostného pokánia, ktorým sa najlepšie vieme pripraviť na najradostnejšie sviatky roka. Takto prežitý advent je predpokladom správneho života, osobného víťazstva nad sebou, svetom, diablom. Prečo?

Škótsky teológ William Barclay napísal poviedku O troch diabloch, ktorí sa pripravovali na pôsobenie medzi ľuďmi. Skôr, ako mali opustiť peklo, mali pohovor s Luciferom, ktorý sa ich pýtal, ako chcú splniť svoje poslanie. Prvý chcel vsadiť svoju činnosť na našepkávanie ľuďom, že Boh nejestvuje. Druhý chcel presvedčiť ľudí, že peklo nejestvuje. A tretí odpovedal: „Ja chcem jednoducho hovoriť ľuďom, že majú čas pripraviť sa na smrť.“ Diabol pochválil tretieho: „Urob tak a iste mnohých privedieš do pekla“(porov. M. Bendyk: Žiť evanjeliá. Krakov 1995, s. 8).

Áno, prežili sme už viac adventov, ale najnebezpečnejšie je, keby sme ten tohoročný začiatok odložili o rok. Nechceme už nič odkladať. Nechceme dopadnúť ako súčasníci Noema. Zo všetkou vážnosťou a zodpovednosťou prijímame Ježišove slová: „Bdejte teda, lebo neviete, v ktorý deň príde váš Pán“ (Mt 24,42).

Aj to, ako robíme znamenie kríža, napovedá nám i okoliu niečo o nás a Boh vidí do nášho vnútra. Neraz je to prejavom ľahostajnosti vo viere. Naopak. Využívame čas a už pri dnešnej eucharistickej slávnosti predkladáme svoje prosby, chceme sa upevniť vo vytrvalosti a odovzdanosti do vôle Božej, a tak prežiť tohtoročný advent i celý nastávajúci nový cirkevný rok.

Amen.