Štvrtá adventná nedeľa

Advent vrcholí. Je správne, že sa snažíme si uvedomiť, čo od nás žiada Boh. I keď máme svoje plány, predstavy o svojom živote, s odstupom času a skúsenosťami často konštatujeme, ako je dobré, že veríme v Boha. Ťažko je človeku v určitých chvíľach povedať: to je vôľa Božia.

Sv. Jozef a Panna Mária mali tiež svoje plány. Ale aj Boh mal s nimi svoj plán v dejinách našej spásy. Aj oni očakávali Mesiáša. Môžeme sa od nich učiť pravej a živej viere. V skúške, ktorou ich Boh preveril, čestne obstáli.
Rovnako v dnešných časoch je ťažké nielen mladým ľuďom, ale aj iným prijať mimoriadne veci od Boha. Medzi také patrí nielen obeta vlastného života, ale aj tajomstvo počatia Pána Ježiša, miesto a úloha sv. Jozef pri tomto tajomstve. Jozef s Máriou neprijímajú bezducho úlohu, ktorú od nich žiada Boh. Neprestávajú byť slobodnými ľuďmi. Obaja verne plnia vôľu Božiu. Tajomstvo Božej lásky stalo sa predmetom celého ich života. Je to výzva a memento pre každého z nás. Boh každému určil poslanie tu na zemi. Boh právom od každého z nás čaká náš vedomý a slobodný súhlas k plneniu vôle Božej.

Je správne, že v jednotlivých udalostiach, povinnostiach a úlohách života, vzťahoch a postojoch si pripomíname, ako by sa správal sv. Jozef na mojom mieste. Aj v bezprostrednej blízkosti sviatkov pokoja a lásky je sv. Jozef pre nás výzvou k úvahám, zamysleniam a konkrétnemu kresťanskému životu. Našou povinnosťou je rovnako verne plniť vôľu Božiu.
Predstavme si, že niekto má na svojom byte veľké okná. Do bytu sa však nedostane svetlo, pretože okná zakrývajú drahé, krásne, moderné závesy. Vieme, že tieto závesy neprinesú do bytu radosť, zdravie a pohodu, ale chorobu, väčšie výlohy na osvetlenie bytu a nespokojnosť.

Dnes si uvedomujeme, že pravú vianočnú radosť nespôsobia drahé darčeky, štedrovečerný stôl a vianočná hudba, ale čisté svedomie, snaha viac prežiť svoju vieru a túžba obetovať sa svojim najdrahším.
Príbeh o človeku, ktorý precestoval kus sveta nás môže poučiť. Dovtedy človek šiel iba po suchých cestách až sa zastavil na brehu mora, ktoré dovtedy nevidel. Pohľad na more ho fascinoval. Pýtal sa: -Kto si? -Som more. -Čo je to more? –To znamená, ja. -Akokoľvek sa snažím, neviem to pochopiť. –Dotkni sa ma. A človiečik zo soli opatrne vložil nohu do vody. Pocítil, že s jeho nohou sa niečo deje. Keď vytiahol nohu z vody, zistil, že nemá chodidlo. -Čo si to spravilo more?! Pozri, nemám chodidlo! -Aby si ma správne porozumel, musíš pre mňa niečo obetovať, - odpovedalo more. A tak sa človiečik zo soli vo vode menší a menší, ale tým lepšie pociťoval, že viac a viac chápe, čo je to more.

Všetci sme dielom Boha. Až vtedy, keď budeme celkom plniť vôľu Božiu, spoznáme to, čo predtým sme nepoznali. A to bude naša odmena. Je správne, keď sviatky Narodenia Pána dokážeme prežiť tak, ako to chce náš Kráľ, Vládca, Boh.

Amen.