Nanebovzatie Panny Márie

AI
Drahí bratia a sestry! Na jednom jazere plávalo 10 divých kačíc. Zrazu priplávala k nim zdochlina veľkej ryby. Kačice boli také hladné, že sa potešili aj zdochline a začali maškrtiť. Jednu kačicu od seba stále vystrkovali. Bola veľmi hladná. Vtedy si spomenula, že má aj krídla. Bála sa vyletieť nad hladinu, do neznáma. Hlad ju ale prinútil a ona vyletela nad hladinu jazera. Vynoril sa pred ňou veľký obzor. Zhora videla malé rybky, ktoré plávali pod hladinou. Zletela nižšie, nachytala si malých čerstvých rybiek a znova vyletela nad jazero. Na brehu zbadala krásne jahody, zaletela si aj na šťavnaté čerešne. Keď bola dosýta najedená, vrátila sa späť na jazero k deviatim kačiciam. Tie si ešte stále pochutnávali na zdochnutej rybe a čudovali sa, že tá jedna sa akosi nemá k jedeniu. Začali ju aj ponúkať, ale nechcela. Len sa čudovala a hovorila si, ako to môžu jesť. „Škoda, že nevyleteli so mnou do neznáma,“ pomyslela si, „aby si našli lepšiu potravu. Ako im toto môže chutiť?“

KE
A toto chce Boh od nás, aby sme sa nebáli vyletieť do neznáma. Je to odvaha, ktorá je postavená na viere v Boha. A Boh nám na cestu dáva k dispozícii odvážneho človeka viery, ktorým je Panna Mária.

DI
Tiež bolo pre ňu ťažké urobiť krok akoby do neznáma, keď odpovedá anjelovi: „Nech sa mi stane podľa tvojho slova“, keď prijíma Ježiša v podobe plodu jej života. Ide vo viere k Alžbete, no nevie, čo ju tam čaká. Ale ide. Panna Mária v sebe objavila dimenziu duchovna. Táto dimenzia jej dala akoby krídla a ona dokázala vyletieť vo viere do neznáma a sami sme svedkami ovocia jej viery. Nie je to len Spasiteľ v podobe Ježiša, ale je to aj samotná skutočnosť s jej telom, ktoré je vzaté zo zeme do neba.

PAR
Je to aj vďaka tomu, že Mária objavila v sebe krídla a stala sa akoby anjelom, ktorý ide do neznáma. Učí tých, ktorí nechcú byť otrokmi vlastného života. Učí tých, ktorí nechcú na základe tradície obhrýzať zdochnutú rybu. Mária nás učí viere, aby sme v sebe objavili krídla anjela a nebáli sa vyletieť s ňou do neznáma. Lebo človek nie je len kopou psychologických javov, ale je hlavne duchovnou bytosťou, o ktorej svätopisec hovorí: „Človek je len o niečo menší od anjelov.“ Preto skúsme v sebe objaviť anjela, ktorý má krídla.

MY
Čítal som jeden pekný príbeh o dievčatku, ktoré bolo malé a bledé. Mama ho brávala so sebou na prechádzku. Ľudia, ktorých stretávali, sa na dievčatko pozerali zvláštne. Raz sa dievčatko opýtalo mamy: „Prečo sa tí ľudia tak na mňa pozerajú?“ „Lebo máš pekné šatočky,“ odpovedala mama. Ale mama zomrela. Po roku si otec vzal inú, krajšiu ženu. Tá dievčatko na prechádzky nebrala. „Prečo?“ opýtalo sa raz dievčatko novej mamy. „Veď sa pozri na seba,“ hovorí jej macocha, „čo by si ľudia pomysleli, keby ma videli s tebou, takou hrbatou. Hrbaté deti nech sedia doma.“ Keď odišla, dievčatko si prisunulo stoličku pod zrkadlo a zbadalo svoj veľký hrb. „Čo ten hrb skrýva, čo v ňom je?“ pýtalo sa. Keď prišla zima, dievčatko zomrelo. K jej hrobu prišiel anjel, zaklopal na hrob ako na dvere a dievčatko z neho vybehlo dievčatko. Anjel mu hovorí: „Poď so mnou k mame.“ Dievčatko na to: „Môžu ísť do neba aj hrbaté deti?“ Anjel ho pohladil po hrbe, ten odpadol ako škrupina a na jeho mieste sa objavili krásne krídla. A dievčatko vyletelo s anjelom rovno do neba.

ADE
Pekný príbeh. Skúsme ho urobiť pravdivým. Objavme v sebe anjela a skúsme vyletieť s Máriou do neznáma, aby sme ako tá kačica objavili aj niečo krajšie ako len zdochnutú rybu.

Amen.