Sedemnásta nedeľa "cez rok"

V čom vidím zmysel života a čo robím, aby som sa nemýlil?

Čas prázdnin a dovoleniek mnohí využijú aj na zodpovedanie si otázok, prehodnotenie štýlu svojho života, na čo počas zhonu, povinností nemajú čas, či zabudnú si uvedomiť. Napríklad, čo všetko dokáže človek so svojím telom? Aspoň niekoľko rekordov. Do diaľky skočí takmer 9 metrov a do výšky vyskočí skoro 2,5 metra. Sto metrov zabehne za čas pod desať sekúnd. Maratón za dve hodiny.
Vraj, kto trénuje, dokáže napríklad plávať desiatky kilometrov bez oddychu, zdvihnúť dvakrát viac ako sám váži... V Quinensovej knihe rekordov čítame, že človek úderom ruky zabije vola, povrazom v zuboch niekoľko metrov potiahne lietadlo či vlakovú súpravu... A pritom tento zázrak, ľudské telo, je zložený z prvkov, ktoré spolu stoja asi dvadsať korún.
Politik vyhlási, že v dôchodku bude veľa jesť, piť, oddychovať a cestovať. Iní predávajú svoju česť, meno, telo, aby boli slávni, bohatí, aby niečo dokázali, znamenali.

Keď multimilionár, priemyselník Filberto Guala, predal a rozdal majetok a vstúpil do najprísnejšej rehole trapistov, vyvolalo to v Taliansku rôzne reakcie. Podobne, keď Georg Mayr Melnhof, syn zo známej šľachtickej rodiny, vyštudovaný ekonóm, pochádzajúci z miliardárskej rodiny, kde mal byť správcom najväčšieho rakúskeho lesného hospodárstva v roku 1995, vstúpil do seminára.

Za tým a inými hodnotami, menami, rozhodnutiami, postojmi sa hovorí o zmysle života. Počínanie, správanie pozitívne i negatívne vyvoláva rôzne otázky, prekvapenia, sklamania, ale i nádej, radosť, pokoj srdca, istotu nového života. Zmysel života sa dotýka aj nás.

Podobenstvá o poklade ukrytom v poli, o kupcovi, čo hľadá vzácne perly, a o sieti, ktorá zachytáva všetky druhy rýb, chcú povedať, čo nám Ježiš chce pripomenúť v súvislosti s Božím kráľovstvom.

Podobenstvo o poklade ukrytom na poli a o kupcovi, ktorý hľadá vzácne perly, v súvislosti s nebeským kráľovstvom hovoria o vysokej cene nebeských hodnôt. Každý človek kráča svojou cestou života a pritom všetky cesty sú rovnaké. Majú jedno poslanie, jeden cieľ. Boh primerane každému človeku vstupuje do cesty. Boh v určitom dni, pri určitej udalosti vstupuje človeku do života. Čo bolo, nie je rozhodujúce. Je jedno, či človek hľadal Boha, alebo sa topil v hriechu. Poklad na poli bol objavený náhodne. Nikto ho nehľadal. Kupec, naopak, hľadal vzácnu perlu. Oba prípady hovoria, že k pokladu prišli nálezcovia jedine z Božej milosti. Človek objavuje Boha aj vtedy, keď o Boha nestál, keď ho nehľadal a, prípadne, keď hľadal, tak ho napokon našiel. Boh sa najprv daruje a zjavuje, a potom za slobodného rozhodnutia človeka vyrastie viera. Vždy a vo všetkých prípadoch majú nebeské hodnoty veľkú cenu. Koľko ľudí prešlo po poli, kde bol poklad ukrytý? Ježiš chodí medzi nami, a koľko ľudí si ho nevšimne?
Kupec hľadá, a dostáva vytúženú perlu. Hľadanie nebolo zbytočné. Hľadal stotník Kornélius (Sk 10,1-43) i Lýdia (Sk 16,14). Ich nasledovať znamená Boha hľadať s celou vážnosťou a pevne sa ho držať so všetkou vernosťou. Pre koho Božia vec nie je hodná každej obety, ten nikdy nepochopí vzácnosť perly. Vzácna perla je nezničiteľná, nemožno ju stratiť a získame ju už tu na zemi, aby tiahla naše srdce do neba. I evanjelista Matúš všetko zanechal, keď spoznal Ježišovo bohatstvo. Poklad skrytý na poli a perla nie sú nič iné ako sám Ježiš.
Náš život, roľa, skrývajú zmysel života. Roľník, nádenník, ktorý miluje roľu, pracuje, roľa nie je jeho, ale keď na roli nájde poklad, urobí všetko preto, aby ten poklad bol jeho. Roľník je príkladom v tom, že pre získanie pokladu sa všetkého vzdáva. Človek rád žije na zemi. Keď spozná Krista, svoj poklad, všetko podnikne, aby bol Ježiš stredom, zmyslom, cieľom jeho života. Ježiš je perla, v ktorej je skrytá všetka Otcova sláva. Keď človek spoznáva Boha, uvedomuje si, že Božie kráľovstvo nie je majetok ako iný, nie je hodnotou ako iné hodnoty. Človek koná radikálne. Boha chce stoj čo stoj. Nechce nič, čo by nebolo podstatne spojené s Bohom.
Obe podobenstvá sa zhodujú v tom, že nálezcovia všetko predajú, aby získali to, v čom spoznali poklad. Ide o čosi veľmi cenné, že všetko ostatné sú pre to ochotní obetovať. Rozdiel medzi podobenstvami je v tom, že v pri poklady na poli ide o náhodu a v prípade perly ide o cielené hľadanie.
Božie kráľovstvo je najväčší dar. Reálnosť tohto daru nie je daná hľadaním, výkonom. Jeho skutočnosť je však daná iba tomu, kto hľadá, kto túži, kto sa usiluje o nebeské kráľovstvo. Poznanie Boha vedie k tomu, čo nepochopil bohatý mládenec. Ten neurobil všetko, čo chcel od neho Boh, pretože odišiel smutný, majetku dal prednosť pred Bohom.
Abrahám je vzorom roľníka a kupca, pretože keď od neho žiada Boh aj jediného syna, je ochotný ho obetovať.
Izraelský národ sa správa opačne ako Abrahám. Ježiš – Mesiáš prišiel, a oni ho neprijali. Ponúkal sa im poklad, a oni dali prednosť svojej vôli. A Boh chce všetko. Boh sa nezjednáva. Boh nejde pod cenu. Boh chce srdce. Perla stojí za srdce. Poklad stojí za srdce. Tak sa dajú pochopiť i slová o tom, kto hľadá svoj život, že ho stratí a kto stratí život, že ho nájde.

Podobenstvo o sieti a rybách všetkého druhu poukazuje na Božiu milosť povolania, ktorú Boh ponúka všetkým. Boh miluje všetkých. More, svet patria Bohu. Boh hádže sieť, Cirkev káže, katechizuje, evanjelizuje, sieť je pre každého. Lov sa uskutočňuje na základe Ježišovho misijného príkazu: „Choďte do celého sveta...“ (Mk 16,15). Ježiš chce mať každého na konci čias zapísaného v knihe života.

A k tomu Boh potrebuje našu spoluprácu. Znova a znova sa pýtajme: Načo sme na svete? Bytostne sa nás to dotýka. Sami si dávame odpoveď na otázky kladené životom. A tieto životné otázky môžeme zodpovedať len tak, že odpovieme na svoju každodennú existenciu. Inými slovami: nehľadaj, čo ti môže dať život, ale hľadaj, čo ty môžeš dať životu. Nepýtaj sa, koľko radosti nachádzaš u iných, ale koľko jej nájdeš v sebe a koľko daruješ iným. Nepýtaj sa len na cieľ života, ale tiež na cestu k nemu.
Spýtaj sa malého dieťaťa, ktoré tri želania si praje. Odpovede sú detské: snáď nejakú sladkosť, počítač, bicykel... Keď tú istú otázku položíš dospelému, odpovede budú, primerane podľa inteligencie, ako napríklad zdravie, úspech... A pýtaj sa zomierajúceho. Ľudský život v jeho zmysle a naplnení môžeme prirovnať k nádobe na tekutinu. Na čo by nám bola nádoba na prvý pohľad krásna, ale bez dna. A na čo by bola nádoba, ktorá síce dno má, ale nemožno ju otvoriť ani naplniť. Život človeka potrebuje súčasne „priestor, aj dno“, potrebuje zmysel i naplnenie, teda obsah i cieľ. Jedno bez druhého nie je na úžitok. Diabol trikrát pokúšal Krista. Sľuboval slávu a nakoniec moc. Trikrát mu predložil obsah. Ale ani raz mu neponúkol životný cieľ. Človek dnešných čias je v podobnej situácii. Pokušiteľ neprichádza len trikrát za život, ale stokrát za deň. A ponúka len nádoby bez dna.

Uvedomujeme si, že k radosti ľudskej duše patrí nevyhnutne nájdenie súčasne kvalitného obsahu i cieľa života. Potom pochopíme tie dve prikázania, na ktorých spočíva celý Zákon a Proroci (M. Kašparů: O radostech lidské duše).
Božie kráľovstvo je poklad, a teda jediným pokladom, jedinou skutočnou hodnotou. Až do tej miery, že kto ho má, má všetko a nič si už nepraje. „Veď čo osoží človekovi, keby aj celý svet získal a svojej duši by uškodil“ (Mt 16,26)?! Pre takýto poklad sa vyplatí podnikať, zriekať sa, pracovať, žiť.
Kresťan je človek, ktorý sa nechal nájsť Ježišom. Popri radosti z tohto objavu blednú všetky nepravé hodnoty, pravé však začnú žiariť novým leskom. Radosť bola základnou skúsenosťou ranného kresťanstva.
Bohatstvo na zemi, nech je akokoľvek cenné, nech je to športová sláva, medaily, vence, diplomy, ako aj iné ocenenia veľmi rýchlo blednú, zanikajú, zabúda sa na ne, ničia sa. Poklad Božieho kráľovstva však nezničí hrdza, moľ a zlodej neukradne.

Keď sa žiak pýtal učiteľa Platóna, koľko môže mať pozemského bohatstva, dostal odpoveď: „Toľko, aby ti nebolo prekážkou na dosiahnutie tvojho cieľa.“

Aj kresťan môže mať len toľko bohatstva, aby mu nebolo prekážkou na dosiahnutie večného cieľa. Žiadne bohatstvo, moc, sláva sa nesmie kresťanovi stať prekážkou, zabúdať na zmysel života.

Jedným z najbohatších ľudí je multimiliardár Morgan. Denne ho stráži ochranka. Novinárovi mu dal otázku: „Ste spokojný so svojím osudom?“ Odpovedal: „Na túto otázku vám odpovie môj hovorca. Alebo spýtajte sa môjho záhradníka, dozviete sa, ako sa mi vodí. Môžete mi však veriť, že hociktorý môj zamestnanec je blaženejší ako ja.“

Nečudujeme sa, keď z času na čas počujeme, že niekto radikálne zmenil spôsob života. A nie sú to len tí, čo idú do kláštorov, ako tá či ona hviezda krásy. Zmena života je objavenie čohosi, čo má dôležitejšiu hodnotu.

26.septembra 1660 zomieral sv. Vincent de Paul, o ktorom sa vyjadrili, že jeho rukami prešlo viac peňazí, ako mali všetky banky tej doby vo Francúzsku spolu. Zomieral však chudobný pre tento svet, ale pre Božie kráľovstvo bohatý. Po vyslúžení sviatosti zomierajúcich požehnal svojim duchovným synom a dcéram. Pri slovách: „Bože, príď mi na pomoc...“ sa Vincentove pery jemne pohybovali a viac sa nezatvorili... Svoju šľachetnú dušu odovzdal do rúk Pána... Žil pre druhých. Chudobných mal ako svoj poklad. Pomáhal im hmotne i duchovne. Boh mu neostal nič dlžný.

Vyprosme si každý pre seba šťastnú hodinu smrti. Už dnes za najcennejší poklad považujme Božie kráľovstvo, pre ktoré chceme pracovať, hľadať a ktoré chceme ako vzácnu perlu získať.

Amen.