Dovoliť, aby Ježiš vládol nad každodennými udalosťami v mojom živote.
AI
Príď tvoje kráľovstvo. Otče príď tvoje kráľovstvo. Koľkokrát v týždni vyslovím tieto slová v modlitbe Otče náš? Verím, že nik z nás nepovie: jeden krát; a to v nedeľu na omši. Otče, príď tvoje kráľovstvo. Ale, pýtam sa: Vieme o čo prosíme? Čo je Božie Kráľovstvo? A naozaj chceme aby prišlo? Potrebujeme ho vôbec? Počúvajme Ježiša:
KE
„Nebeské kráľovstvo sa podobá človekovi, ktorý zasial na svojej roli dobré semeno... Nebeské kráľovstvo sa podobá malému horčičnému zrnku, ktoré vyrastie na veľký strom... Nebeské kráľovstvo sa podobá kvasu vmiesenému do troch mier múky“ (Mt 13,24b.31-32.33).
DI
Ježiš, keď vysiela svojich učeníkov, hovorí im: „Choďte a hlásajte: Priblížilo sa k vám Božie kráľovstvo“ (Lk 10,9b). Hlavnou témou ohlasovania Ježiša Krista, jadrom hlásania evanjelia, je zvesť o príchode nebeského alebo Božieho kráľovstva. Prečo Ježiš hlásal Božie kráľovstvo a čo to znamená? Odpoveď musíme hľadať v Starom zákone, v histórii Božieho zjavenia.
Keď sa Izraeliti usadili v Kanáne, všetky okolité národy mali kráľov, Izrael nemal kráľa, mal však vodcov, ktorí boli prostredníkmi medzi nimi a Bohom. Boli to Mojžiš, Jozue, potom sudcovia ako napríklad Gedeon, či Samsom. No Izraeliti chceli vojvodcu, kráľa ako iné národy. Samuel, sudca a prorok, odmieta ustanoviť Izraelu kráľa, lebo to by znamenalo, že Izrael sa prestane utiekať k Bohu, svojmu jedinému vodcovi a svoju nádej a očakávania bude skladať v pozemského kráľa. Nakoniec však na Boží príkaz prorok Samuel ustanovuje židovskému národu za kráľa Šaula. Šaul je pozemským zástupcom skutočného a jediného kráľa Izraela Jahveho. Od tejto chvíle je Boh označovaný titulom Kráľ. Preto v žalme 103 čítame: „Pán si pripravil trón v nebesiach; kraľuje a panuje nad všetkými“ (Ž 103,19), a v žalme 24: „Kto je ten kráľ slávy? Pán zástupov, to je ten kráľ slávy“ (Ž 24,10). V Izraeli sa čoraz viac upevňuje vedomie Boha Jahve, ako Boha Kráľa a králi Izraela dostávajú svoju moc od Boha mu slúžili, čiže záujmy Boha majú byť záujmami kráľov Izraela. Tak je to za vlády Dávida Asu, Jozafáta, Ezechiáša, Joziáša. Ale kráľmi sa stanú aj takí, ktorí sa odmietajú podriadiť Božím zámerom, preto prichádza trest: asýrske a babilónske zajatie, zničenie chrámu a nakoniec rímska nadvláda. V týchto neľahkých chvíľach proroci oznamujú, že v posledných časoch príde Kráľ, Mesiáš, Syn Dávidov, Syn človeka a obnoví kráľovstvo Izraela a kráľovstvo Mesiáša sa rozšíri na celý svet. Prorok Sofoniáš hlása: „Plesaj dcéra Siona, jasaj, Izrael, teš a raduj sa z celého srdca dcéra Jeruzalema, kráľom Izraela je Pán, nešťastia sa viac neobávaj“ (Sof 3,14). Prorok Daniel píše: „Videl som v nočnom videní, v oblakoch prichádza ktosi ako syn človeka. Jemu bola odovzdaná vláda a kráľovstvo, takže jemu slúžili všetky kmene a nárečia, jeho vláda je vláda večná, ktorá nezaniká, a jeho kráľovstvo, ktoré nezhynie“ (Dan 7,13a.14). Asi štyristo rokov v Izraeli nastane ticho, nevystúpi žiaden Pánov prorok a židovský národ utláčaný Rimanmi žije v očakávaní príchodu Božieho kráľovstva. Ľud očakáva Mesiáša ako politického vodcu, ktorý odstráni vládu Rimanov a vybuduje pozemské Božie kráľovstvo.
Ján Krstiteľ hlása krst pokánia na odpustenie hriechov a mnohí si myslia, že on je hádam tým prisľúbeným Mesiášom. Aj Ježiš ohlasuje: „Robte pokánie, lebo sa priblížilo nebeské kráľovstvo“ (Mt 4,17), robí veľké znamenia a zázraky a ľudia hovoria: „veľký prorok povstal medzi nami“. Ľud s nadšením a veľkým záujmom počúva Ježišove slová o nebeskom kráľovstve a pýtajú sa, kedy nastane. Ježiš im odpovedá: „Božie kráľovstvo neprichádza tak, žeby sa to dalo spozorovať. Ani nepovedia Aha tu je! alebo Tamto je! lebo Božie kráľovstvo je medzi vami“ ( Lk 17,20-21). Tí najbiednejší a najúbohejší chcú vedieť aké to bude v nebeskom kráľovstve? A Ježiš vysvetľuje v podobenstvách: nebeské kráľovstvo sa podobá rozsievačovi, horčičnému zrnku, podobá sa kvasu.
PAR
Drahí bratia a sestry, každý z nás túži byť šťastný, túži po pokoji a radosti. Aj ľudia, ktorí počúvali Ježiša túžili byť šťastní a svoje šťastie videli v Božom kráľovstve, v kráľovstve, v ktorom vládne Boh. Vidím aj ja svoje šťastie v kráľovstve Boha? A ak nie, tak prečo? Možno preto, že som v úvodzovkách šťastný. Možno v mojom srdci nevládne Boh, možno v ňom vládne túžba po majetku, možno v ňom vládne nenávisť a neodpustenie.
Pomôžme si ešte jednou myšlienkou z písma. Apoštol Pavol v liste Rimanom nás upozorňuje: „Božie kráľovstvo nie je jedlo a nápoj, ale spravodlivosť, pokoj a radosť v Duchu Svätom“ (Rim 14,17). Spravodlivými sa stávame vtedy, keď konáme to čo chce Boh, vtedy v svojom srdci nachádzame pokoj a radosť. No ak sa v našom živote vládne Boh iba nedeľnej svätej omše, nemôžeme dobre vedieť, ako a čo máme v udalostiach dňa robiť tak, aby to bolo v súlade s Božou vôľou. Raniero Cantalamessa hovorí, že život milosti sa v nás uskutočňuje v troch etapách. Prvou etapou je sviatostný život. To znamená, že Ježiš prichádza do môjho srdca vo sviatosti Eucharistie. Aby milosť Božia bola vo mne plne účinná, musí nasledovať etapa kontemplatívna to znamená každodennú modlitbu, stíšenie sa, adoráciu a počúvanie Ježiša prítomného v mojom srdci. Milosť Božia začína v tejto etape kraľovať nad našim životom, problémami a starosťami. Menia sa naše postoje, túžby a city v súlade s božím zámerom, Boh lieči naše zranenia. Treťou etapou je etapa skutkov. Obnovený Božím Duchom svojim životom uskutočňujeme v sebe samých i vo vzájomných vzťahoch Božie kráľovstvo.
Koľko priestoru dávame vo svojom srdci Božiemu kráľovstvu? Ježiš, Kráľ, nechce len časť môjho srdca, chce srdce celé. Ježiš chce vládnuť aj v našich problémoch, koľkokrát sa trápime, ale neprosíme Ježiša, aby nám pomohol. Častokrát naše utrpenia, každodenné starosti prežívame bez Ježiša. Ježiš je živý Boh. Chce vládnuť nad celým tvojim srdcom, nad celým tvojim životom. Ježiš chce vládnuť nad tvojimi hriechmi. Nemôžeš dať Ježišovi len nedeľnú svätú omšu a dosť. Ježiš ti dáva celý svoj život, celú svoju moc, každý deň a každú sekundu tvojho života, dovoľ, aby usporiadal tvoje záležitosti. Duch Svätý, ktorého Kristus poslal do našich sŕdc chce akoby prekvasiť celé naše vnútro, aby sa stalo novou kvalitou. V Duchu Svätom sme sa stali Božími deťmi, Duch Svätý nás pretvára na Boží synov a dcéry.
MY
Zakladateľ Opus Dei, blahoslavený Josemaría Escrivá, o živote v Božej prítomnosti hovorí: „Ak chceme vykonať určitú prácu, použijeme na to vhodné prostriedky. Keby som žil pred niekoľkými storočiami, písal by som brkom; dnes píšem perom. Ale Boh to robí inak. Ak chce uskutočniť nejaké dielo, vyberá si neprimerané prostriedky, aby bolo zrejmé, že je to výlučne jeho dielo. Preto obaja – ty a ja – , ktorí poznáme ťažké bremeno našej biedy, musíme povedať Pánovi: Napriek svojej úbohosti sa pokladám za Boží nástroj v tvojich rukách.“ Teda každý z nás je nástrojom v Božích rukách a Boh je kráľom nášho života. Dovoľme mu kraľovať v každej oblasti nášho života. S každým človekom má Boh svoj plán. Ak nepustím Boha do svojho života, stávam sa sám sebe kráľom a v mojom živote sa neuskutoční Boží zámer, ktorým je Božie kráľovstvo vo mne.
ADE
Pri dnešnej svätej omši prosme o príchod Božieho kráľovstva do celého nášho života, prosme Ježiša, aby bol Kráľom a Pánom nad celým našim srdcom. Len tak sa staneme spravodlivými pred Bohom a v našich životoch zavládne pokoj a radosť.
Amen.