Prvá pôstna nedeľa

Aj keď život nie je možný bez pokušenia, je potrebné mať o pokušení jasno.

Pamätáme si na svoje prvé pokušenie? Nie? Spomenieme si, kedy sme spáchali prvý hriech? Nie? A za akých okolností sme povedali prvú lož, prvé zlé slovo, vyfajčili prvú cigaretu, kedy sme sa prvýkrát opili, privlastnili si vec, ktorá nám nepatrila, pozreli prvýkrát nemravný film, časopis... Už sa nepamätáme? A kedy niečo z tohto sme urobili naposledy? Dnes, včera, pred týždňom?

Pokušenie je vraj osobná vec. Pokušeniu vraj sa najrýchlejšie vyhneme, keď sa mu poddáme. Z pokušení sa prestáva spovedať. Ale z pokušení sa robia žarty. Keď niečo stane, tak sa vyhovára, ospravedlňuje, umenšuje, dokonca prikrašľuje a smeje.

Akým pokušeniam podliehame najčastejšie? Proti ktorým ešte bojujeme a proti ktorým už sme to vzdali? Aké pokušenia sú najčastejšie v našom okolí? Ktoré pokušenia vidíme u iných? Sme ešte citliví na pokušenia a bojujeme ešte proti pokušeniam? Má sa vôbec ešte o pokušení kázať?

Matúš začína dnešné evanjelium slovami: „Duch vyviedol Ježiša na púšť, aby ho diabol pokúšal“ (Mt 4,1).

Pôstny čas začíname liturgickými textami o pokúšaní. V knihe Genezis sú pokúšaní hadom prví rodičia. Pokušeniu podlieha človek a o následkoch sa hovorí ako o dedičnom hriechu. Pýcha odtrhla človeka od lásky Boha. I napriek tomu, Božie milosrdenstvo víťazí. Na svet prichádza Ježiš Kristus, ktorý neprestal byť Bohom a zároveň stal sa človekom. To je dôležité pripomenúť pri na začiatku verejného poslania Ježiša, keď na koniec štyridsaťdňovej prípravy na púšti je diablom pokúšaný. Evanjelium sv. Matúša opisuje tri pokusy diabla, ktoré mali uspokojiť hlad očí, tela a pýchu života. Udalosť pokúšania Krista učí najmä tomu, aby nebolo podcenené nijaké pokušenie. Pán Ježiš učí, že žiadneho pokušenia sa človek nemusí báť, ako to chcú nahovoriť iní, najmä v oblasti čistoty. Ježiš uisťuje, že s pomocou Božou, čiže láskou, premôže človek každé pokušenie. Preto pokušenie ešte nie je hriechom. Je potrebné od začiatku pokušeniu odolať, pretože opakovanému sa ťažšie odoláva. Prvý útok pokušenia sa môže zdať ešte úsmevný, často taktikou diabla zámerne taký, ale nasledujúce môžu oslabiť človeka pocitom istoty, že sa mu nič nemôže stať, že je dostatočne silný a nik, kto je pokúšaný, nevie, ktoré nasledujúce posušenie ho môže premôcť. Ježiš jasne hovorí, ako premôcť pokušenie: „Odíď, satan, lebo je napísané: „Pánovi, svojmu Bohu, sa budeš klaňať a jedine jemu budeš slúžiť“ (Mt 4,10; Dt 6,13). Ježiš na púšti rekonštruuje drámu Adama a všetkých jeho detí až do dnešných dní a do konca sveta. Evanjelium poukazuje na pokúšanie Pána Ježiša v tom zmysle, že Ježiš je nový Adam, ktorý zostal verný tam, kde prvý Adam podľahol pokušeniu. Ježiš sa zjavuje ako Boží Služobník, úplne verný Božej vôli. Tak víťazí nad diablom. Ježišovo víťazstvo nad pokušiteľom na púšti anticipuje víťazstvo umučenia, vrcholnej poslušnosti jeho synovskej lásky k Otcovi (porov. KKC 539-540).
Text o pokúšaní má svoje opodstatnenie na začiatku pôstnej doby, pretože sa nachádza aj v textoch evanjelií na začiatku verejnej činnosti Krista. Ježiš sa uberá do Jeruzalema, a tak aj kresťania v pôstnej dobe v liturgii majú smerovať k vrcholu Kristovho poslania na zemi, jeho umučeniu a zmŕtvychvstaniu.

Pokušenie je aj naším životným údelom. Podľa sv. Jána sú tri pramene pokušení: žiadostivosť tela, žiadostivosť očí a pýcha života (porov. 1 Jn 2,16). Vyviera z našej skazenej a oslabenej ľudskej prírody, ktorá je naklonená k zlému a vždy hľadá to, čo je ľahšie a príjemnejšie. Ďalej vyviera zo sveta, v ktorom žijeme a ktorý nás ľahko strhuje do svojho prúdu. Do tretice pokušenie vychádza od zlého ducha, pokušiteľa. Prečo? Prestáva sa veriť v jestvovanie diabla. Rozpráva sa o jeho činnosti nejasne, málo, skreslene. Rozprávkovo. Podceňujú sa a zabúda sa na slová sv. Petra: „Buďte triezvi a bdejte! Váš protivník, diabol, obchádza ako revúci lev a hľadá, koho by zožral“ (1Pt 5,8).
Nepriateľ, diabol, totiž útočí na dušu veľmi rafinovaným spôsobom, ktorý možno odhaliť iba pri veľkej bdelosti. Aj sv. Ignác z Loyoly hovorí o troch stupňoch pokušenia, z ktorých vyrastajú všetky ostatné neprávosti.
Tým prvým je bohatstvo. Vlastniť samo osebe nie je hriechom. Diabol však vedie človeka k túžbe, ba priam k dychtivosti po stále väčšom zveľaďovaní osobného majetku. Nepozorný človek ľahko podľahne tomuto pokušeniu, pričom si ani neuvedomí nesprávnosť svojho konania. Z tohto stavu je už iba krok k márnivej svetskej sláve, ktorá je plodom nezriadenej túžby po bohatstve. Tým tretím stupňom je pýcha života. Človek, ktorý sa otvorí pre tieto tri pokušenia, otvorí sa pre všetky neprávosti, ktoré z nich vyrastajú.
Ochranou je bdelosť srdca, ktoré skúma nielen skutky, ale aj vnútorné pohnútky, ktoré k nim vedú. Takto sa rýchlo odhalí pasca pokušenia, ktorú pripravil diabol. A nech by bolo pokušenie akokoľvek silné, nemusíme sa obávať.

Generál George Patton bol známy strohosťou svojich odpovedí. Nikdy nemrhal slovami. Keď počas II. svetovej vojny jeho jednotky v severnej Afrike úspešne odrazili útok nemeckého vojska pod velením generála Erwina Rommela a prešli do protiútoku, dostal otázku, ako dokázal odhadnúť strategické úmysly protivníka. Odpovedal: „Čítal som jeho knihu.“ Rommel totiž napísal knihu, ktorá detailne opisuje stratégiu boja pechoty. Patton túto knihu poznal, a tak vedel odhadnúť stratégiu boja, ktorú protivník použije.

Diabol síce nenapísal žiadnu knihu, ale Boh nám odhalil jeho stratégiu vo svojom slove. Tu je niekoľko jeho taktík: Ponuka slávy a moci (Mt 4,1-10); utrpenie tela (2 Kor 12,7); pokúšanie pýchou (1 Tim 3,6); cez rôzne okolnosti života (1 Sol 2,18); pokúšanie cez nečisté myšlienky (1 Kor 7,5); zmyselnosťou (1 Tim 5, 11.15); pokúšaním k pokrytectvu (Sk 5,3).
Diabol znamená odporca. Tiež je opísaný ako „žalobca našich bratov“ (Zjv 12,10) a „vrah od počiatku... luhár a otec lži“ (Jn 8,44).
Študujme teda túto stratégiu, „aby nás neoklamal satan - veď poznáme jeho zámery“ (2 Kor 2,11). Víťazstvo môže byť naše, ale najprv musíme poznať svojho nepriateľa a jeho stratégiu.
Je to pohľad do vlastného vnútra. Je to ako keď sa pozrieme cez sklenenú fľašu do svetla, aby sme zistili, či nápoj vo fľaši nie je náhodou zakalený, teda skazený. Spytovanie svedomia usvedčuje všetko, čo je v nás zlé a nabáda nás k náprave. Je nemožné, aby sa človek, ktorý si poctivo spytuje svedomie, neusiloval o mravné zdokonalenie. Keď totiž spozná svoje nedostatky, buď sa bude usilovať o nápravu, alebo zanechá spytovanie svedomia.

Sv. Tomáš Mórus radí: „Usiluj sa raz za deň spytovať, ako si využíval čas a prejdi jednotlivé hodiny, uvažujúc kde si bol, s ktorými osobami si prišiel do styku, o čom si premýšľal, čo si rozprával, čo si počúval, čo si robil, aby si spoznal uvoľnenie jazyka, srdca a zmyslov, v čom a ako si pochybil alebo si bol iným príčinou hriechu.

Rovnako výsledky pokušení sú odlišné. Najčastejšie človek spozná svoj omyl, duchovnú nahotu a tá býva ešte väčšia a tragickejšia ako telesná nahota. Neposlušnosťou voči Bohu človek stráca nielen večný život, ale aj všetky nadprirodzené Božie dary.
Naopak, Kristus nám dáva príklad, kreuje model správania milým Bohu. Ukazuje tiež pravdu o živote, ktorá spočíva v rozjímaní o slovách, ktoré vychádzajú z úst Božích. Dostali sme Sväté písmo, kde je všetko, čo robiť so zlom: diabla nikdy nepodceniť, ale nesmieme sa ho ani báť. Nepatria nám okuliare, ktoré by skresľovali pravdu, lásku či spravodlivosť. Diabol chce svet bez Boha. Chce ľuďom nahovoriť, že svet nepotrebuje Boha, že vo svete nemá miesto. Preto Božie slovo nesmie byť uzamknuté v kostoloch. Boh má miesto v spoločenskom živote, politike, vede, umení, kultúre, ale vždy správnym spôsobom. Božie slovo, prikázania, rady, napomenutia nesmú byť skresľované, vysvetľované po svojom, ako sa to niekomu páči či vyhovuje. Sám Ježiš nám dáva príklad, keď pripomína diablovi: „Odíď, satan, lebo je napísané: „Pánovi, svojmu Bohu, sa budeš klaňať a jedine jemu budeš slúži.“ (Mt 4,10; Dt 6,13). Hriech prvého človeka, to je sukces falošnej rétoriky satana. Dnes nesmieme naletieť, dať sa oklamať ako prví rodičia. Aj keď prichádza s taktikou najvhodnejšou, pretože nás pozná. Satan buduje svet proti Bohu. Prekrúca slová, filozofiu, pravdu... Nie je naivný, ako vyzerajú jeho zvody. Diabol sa neštíti ničoho, čo by mohol použiť na víťazstvo nad nami.

Dôležité pre človeka je poučenie, že Ježiš sa nepúšťa s diablom do rozhovoru. Už v zárodku odhaľuje biedu, klamstvo, podvod diabla. Nasledujme Krista. Žime s Kristom a v jeho blízkosti. To je zárukou, že diabol nebude mať moc a nezvíťazí. Čerpajme zo sviatostí, modlitby, príkladu svätých a najmä z Eucharistie a sviatosti zmierenia. S Bohom sa môžeme rozprávať všade a neostane čas a miesto pre diabla.

V súdnej sieni dostal posledné slovo mladý muž obžalovaný z vraždy strážnika v banke a hrozí mu najvyšší trest. Muž tichým hlasom začal hovoriť: „Začalo sa to ukradnutím piatich centov z kabelky mojej matky. Neskôr som začal kradnúť nielen z kabelky, ale aj susedom, kamarátom, v škole. Až to došlo k vykradnutiu banky a vražde strážnika. Za chvíľu budem odsúdený. Prijmem trest. Chcem však vyzvať k zamysleniu každého človeka. Zastavte sa pri akomkoľvek konaní zla, hriechu. Vyproste si milosť, silu, prestať konať akékoľvek zlo, hriech. Je to možno posledná príležitosť vrátiť sa späť k čestnému, pokojnému životu. Dnes viem, že Boh je milosrdný. Aj v mojom živote bol začiatok pádu pri piatich centoch.

Na zlo sa zabúda. Diabol nám zatemní myseľ. Klame svojich posluhovačov. Pripomeňme si to, keď sa môžeme rozpomenúť, kedy sme začali s ničím zlým a dnes máme ťažkosti prestať. Vyhovárame sa, zvaľujeme chybu na iných. Necítime výčitky svedomia. Obchádzame Boha, či odkladáme s polepšením, spoveďou, novým životom na neskorší čas. To je jeden zo znakov, že nie sme v poriadku. Diabol sa nám chce vysmiať. A my by sme chceli počuť jeho výsmech? Je na nás urobiť teraz rázne rozhodnutie. Nie sme v boji proti zlu sami. Boh je predsa s nami. Diabol sa Boha bojí. Boh je naše víťazstvo, istota, odmena, večný život.

Amen.