Narodenie Pána - omša cez deň

Opätujme Bohu jeho lásku.

Kňaz rozpráva: Na Štedrý deň do sakristie prišlo dievčatko. Spýtal som sa: „Čo by si rada?“ Povedala: „To je pre vás, pán farár.“ A podala mi zložený papier. Otvoril som ho. Bol na ňom nakreslený vianočný stromček a pod ním detským písmom napísané: „Mám vás rada, pán farár!“ To bol môj najkrajší vianočný darček za posledné roky. Slová dievčatka „To je pre vás“ vyjadrili niečo celkom osobné.

V dnešný najkrajší deň roka Boh podobne – veľmi osobne – hovorí každému jednému z nás: To je pre teba. A usmerňuje náš pohľad na svojho Syna. Narodenie Ježiša Krista je dôkazom Božej lásky k nám.

Evanjelista sv. Ján o tom hovorí: „Pravé svetlo, ktoré osvecuje každého človeka, prišlo na svet“ (Jn 1,9).

Čo to znamená, že pravé svetlo, ktoré osvecuje každého človeka, prišlo na svet?

Predstavme si otca rodiny, ktorý prežíva krízu viery v čase sviatkov Narodenia Pána Ježiša. Robí mu problém, ako mohol Boh, ktorý je nekonečný, dokonalý, všemohúci, stať sa človekom a narodiť sa v takom prostredí. Preto narodenie Krista chápe ako peknú, za srdce chytajúcu legendu – a nič viac. Po večeri odmietol ísť s manželkou a deťmi na polnočnú omšu. Nemohol však zaspať. Na dvore začul gáganie husí. Rýchlo vstal. Na dvore skutočne boli divé husi. Boli unavené a bola veľká zima. Prišlo mu ich ľúto. Rozhodol sa, že ich vpustí do prázdnej stodoly. Otvoril ju, nasypal zrna, ale husi nechceli ísť do stodoly. Báli sa. Vtedy si pomyslel: Keby som tak na chvíľu mohol byť husou a mohol im povedať ich jazykom, aby ma rozumeli, že im nechcem ublížiť. A vtedy akoby mu v hlave zasvietilo svetlo. Uvedomil si, že to Boh mu poslal husi, aby mu pomohol odstrániť pochybnosti a neveru ohľadom Božieho narodenia. Porozumel, prečo Boží Syn prišiel na zem a narodil sa ako Dieťa.

Dnes si pripomíname jedno z tajomstiev našej viery. Druhá božská osoba, Ježiš Kristus, prišiel na svet. Evanjelista Ján veľmi prezieravo nazval Ježiša Slovom, v gréckom origináli “Logos“. V tom čase toto slovo sa vo filozofii i teológii používalo vo viacerých významoch; aj na označenie zrodenia nejakej božskej bytosti z druhej, a to úkonom umu, myslením. Ako ľudská myšlienka je „slovom“ rozumu, akoby jeho výplodom, tak aj druhá božská osoba je „Slovom“, teda plodom prvej božskej osoby. Hoci už v Starom zákone tento pojem sa objavuje aspoň v základných črtách, ako učenie o „Božej múdrosti“ (Múd 7,22-8,1; Prís 8,21-31; Sir 24,1-25), ale ešte neprišli k pojmu Božieho Slova ako božskej osoby. Evanjelista Ján používa túto smelú myšlienku, aby ňou vyjadril tajomstvo vnútorného života Najsvätejšej Trojice. Tak dal „Slovu – Logosu“ nový vieroučný význam a obsah.
Vianoce nám pripomínajú, že Boh je náš Otec, že nás má rád, že nás chce obdarovať tým najcennejším. Cez sviatky si zvlášť pripomíname a prajeme zdravie, pokoj, lásku...
Ježiš Kristus prišiel, aby doplnil prorokov a zjavil nám, ako máme žiť, čo veriť, aby sme si získali večný život v Božom kráľovstve.
Boh Otec mohol zariadiť, aby sa jeho Syn narodil v inom, pohodlnom, ľudskejšom prostredí a mohli ho vítať aj mocní a slávni sveta. Boh zariadil veci tak preto, aby nik nemohol povedať, že Kristus prišiel na svet za lepších okolnosti ako tí v utečeneckých táboroch, väzeniach, mimo vlasti a podobne.
Kristus sa narodil tak a preto, aby mu nik nevyčítal, že jeho život a okolnosti boli ľahšie. Narodenie Krista v chudobe, pokore je výrečné a oslovujúce, rovnako ako to, že poznal vyhnanstvo v Egypte, ticho Nazareta a že mohol povedať: „Líšky majú svoje skrýše a nebeské vtáky hniezda, ale Syn človeka nemá kde hlavu skloniť“ (Mt 8,20). Ježiš kvôli nám poznal hlad, prenasledovanie, neuznanie, mučenie a smrť. Vedel, čo je to plakať, cítiť sa sám a opustený... Nič čo je ľudské, mu nebolo neznáme. On sám chcel a stal sa nám podobný vo všetkom okrem hriechu. To všetko preto, že nás miloval. „Boh je láska“ (1 Jn 4,16).

Keď pozeráme na jasle a hovoríme, že Dieťa Ježiš sa smeje, že nás chce detskými ručičkami objať, pripomíname si význam a potrebu vrátiť sa k Bohu, žiť v čistote sŕdc, bez hriechu a budovať v sebe život milosti. Spev anjelov: „Sláva Bohu na výsostiach...“ (Lk 2,14) nech je začiatkom nášho nového prijatia Ježiša Krista a života s ním.

Rozpráva sa, že pápež Pius XII. mal vo svojej pracovni telefón, ktorý mal jednu zvláštnosť: bol iba jednosmerný. Pápež mohol komunikovať s celým svetom, ale pápežovi nikto nemohol priamo zatelefonovať. Raz si povzdychol: „Nikto netelefonuje pápežovi.“

Možno sa nám niekedy zdá, že Boh je priveľmi vzdialený na to, aby sme ho mohli nájsť, aby sme mu mohli „zatelefonovať“, aby sme s ním mohli komunikovať. Uvedomujeme si, čo sa stalo na prvé Vianoce. Boh k nám zostúpil, „zriadila“ sa obojstranná linka medzi Bohom a človekom. A tak skrze Krista môžeme „telefonovať“ priamo Bohu, môžeme ho nájsť, komunikovať s ním, dosiahnuť ho.
Reklama na mobilné telefóny má slogan: “Aby ľudia spolu hovorili“. Reklama na Vianoce môže znieť: “Aby ľudia hovorili s Bohom“. S nami Boh! Nechajme sa preniknúť touto radostnou správou Vianoc. Nie sme sami! Táto správa nech naplní naše srdcia radosťou a istotou, že i v tých najväčších utrpeniach a problémoch, vo chvíli malomyseľnosti a pochybnosti, nie sme sami. Boh je s nami.
Dnes potrebujeme pokoj viac ako kedykoľvek. Denne počujeme slová terorizmus, vojna, násilie, vraždenie, smrť. Prečo? Či nie preto, že sme ešte nepochopili Kristov príchod na svet?

Vianoce sme naplnili mnohými zvykmi: najprv zháňanie darčekov, upratovanie, zdobenie stromčekov, varenie... Akí sme mnohokrát nervózni, keď niečo jednoducho nestíhame... Ale o tom predsa Vianoce nie sú. Vianoce je čas, kedy nám Boh hovorí niečo celkom osobné: Mám ťa rád. Osloboďme tieto Vianoce od zbytočného zhonu, aby sme Bohu mohli tiež povedať: Pane, milujem ťa. Čo sa zmenilo za roky vo vzťahu k narodeniu Pána Ježiša?

Na Štedrý večer v roku 1914 v zákopoch západného frontu 1. svetovej vojny nastal pokoj. Žiadne strieľanie. No napriek tomu zbrane ostali namierená na zákopy nepriateľa. Skupina anglických vojakov začala rozprávať o tom, ako trávia tento svätý večer doma. Zrazu začuli vzdialený spev. Nahli sa na okraj zákopu a načúvali. Bola to nemecká vianočná pieseň, ktorá sa ozývala z nepriateľských zákopov. Keď nepriatelia skončili pieseň, anglickí vojaci ostali bez slova. Po chvíli jeden z nich pretrhol ticho. Začal spievať známu anglickú koledu. Postupne sa k nemu pridávali aj ostatní. Spievali nahlas, tak nahlas, aby to bolo počuť až do nemeckých zákopov. Akonáhle skončili, Nemci ihneď začali spievať pieseň Tichá noc. Angličania sa pridali vo svojom jazyku. A tak sa na bojisku ozývala tá istá pieseň v dvoch jazykoch.
Angličania zrazu spozorneli. Z nepriateľských zákopov vyšiel nemecký vojak. Išiel pomaly a mával bielou látkou. Keď sa priblížil, videli, že v druhej ruke má balíčky čokolády. Pomaly zo zákopov povychádzali všetci vojaci. Bojisko sa stalo neutrálnou pôdou, kde si navzájom podávali ruky, obdarovávali sa cukríkmi, cigaretami i alkoholom. Ukazovali si fotografie svojich drahých, od ktorých ich vojna oddelila. V ten večer sa odohrala iba jedna bitka – a to o víťazstvo v štedrovečernom futbale, ktorý si nakoniec zahrali.
Nakoniec sa vrátili do zákopov. Opäť na seba namierili zbrane. Ale pre týchto vojakov to už nebolo ako predtým. Nepriateľ už nebol bez tváre. Teraz už to boli priatelia, ktorí sa dokázali obdarovať, ktorí si zahrali futbal. Tichá svätá noc, noc narodenia Ježiša Krista, spriatelila tieto nepriateľské vojenské sily. Na druhý deň bola anglická aj nemecká jednotka z tohto úseku frontu prevelená.
Vojaci už v tých druhých nevideli nepriateľov, ale svojich bratov.

Vianočné sviatky vstúpili i do našich sŕdc. V týchto sviatočných dňoch zrejme umĺkli zbrane na rôznych frontoch, kde „bojujeme“ voči svojim blížnym. Koľko narušených vzťahov medzi nami nás povoláva do zbrane, aby sme uskutočnili pomstu, odplatu za rôzne nespravodlivosti, ktoré na nás dopadli. Kiež by sme v tieto sväté dni dokázali spoznať v týchto blížnych svojich bratov. Kristus prichádza tak pre nás, ako aj pre nich. Táto pravda by nás mala odzbrojiť natoľko, aby sme v nasledujúce dni nedokázali pozdvihnúť pomyslenú zbraň voči svojmu blížnemu: veď tu ide o brata...

Kňazovi urobil najväčšiu radosť obyčajný lístok dievčatka, kde bol nakreslený vianočný stromček so slovami: To je pre vás! Silné slová, pretože vyjadrovali niečo osobné. A to si uvedomujeme dnes aj my. Boh od nás právom očakáva niečo osobné, čím mu chceme urobiť radosť a čím chceme obohatiť blížnych i seba.

Amen.