Slávnosť Panny Márie Bohorodičky

Bohorodička nám nielen porodila Boh v ľudskom tele, ale i nás vedie k Bohu.

Mnohí s prvým dňom občianskeho roka sa zamýšľajú nad tým, čo ich čaká v tomto roku, čo by mali podniknúť, aby to bol rok šťastný, spokojný, aby rástli vo viere. Preto si niekto môže dnes klásť otázku: Prečo prvý deň občianskeho roka je zasvätený Bohorodičke Panne Márii?

O Panne Márii evanjelista Lukáš napísal: „Mária zachovávala všetky tieto slová vo svojom srdci a premýšľala o nich“ (Lk 2,19).

Najprv sa pozrime, čo o dnešnom sviatku hovorí história.
Cirkev slávi tento sviatok znova až po Druhom vatikánskom koncile (1965). História sviatku je zložitá. Celý kultúrny svet sa dnes riadi Gregoriánskym kalendárom, pomenovaným po pápežovi Gregorovi XIII. ktorý previedol reformu Juliánskeho kalendára (r. 1582). Od zavedenia Juliánskeho kalendára Gaiom Juliom Cesarom (r. 45 pred Kristom) sa 1. január stal začiatkom občianskeho roka. Latinský názov mesiaca poukazuje na rímskeho boha Janusa, ktorý bol znázorňovaný dvoma tvárami ako boh začiatku všetkých vecí. Bol uctievaný aj ako ochranca domových dverí, domácnosti. V ten deň sa konali oslavy s rôznymi poverami. Stalo sa preto u prvých kresťanov najmä v Ríme zvykom, že v ten deň preto konali pôst. Keď pohanstvo bolo vytlačené kresťanstvom, pravdepodobne pod vplyvom východnej byzantskej liturgie, ktorá po sviatku Narodenia Pána Ježiša slávila sviatok Matky Božej (26. 12.), zaviedol Rím tento sviatok na koniec oktávy sviatku Narodenia Pána Ježiša. Je to najstarší mariánsky sviatok slávený ešte pred prvým koncilom v Efeze (r.431). Keď Rím začal sláviť v 6. storočí Zvestovanie a Nanebovzatie, dnešný sviatok Bohorodičky slávený 1. januára strácal na význame a slávila sa len oktáva Narodenia Pána Ježiša. Materstvo Panny Márie sa nepripomínalo osobným sviatkom. V roku 1931 pod vplyvom dejinných okolností a na posilnenie viery sa začal sláviť 1. január ako sviatok Materstva Panny Márie a reformou cirkevného kalendára po Druhom vatikánskom koncile dnešný sviatok má názov Slávnosť Panny Márie Bohorodičky.

História môže byť nudná, nezaujímavá a možno sa pýtať aj na aktuálny význam sviatku: Prečo prvý deň občianskeho roka je zasvätený Bohorodičke Panne Márii?
Môžeme predpokladať, že dieťa má najsilnejšie puto s matkou, ktorá mu dala život. My všetci sme dostali od Ježiša, keď zomieral na kríži, Pannu Máriu za našu Matku. Ježiš si prial, aby Panna Mária si nás vzala za synov a dcéry, keď povedal z kríža matke, pozerajúc na Jána: „Žena, hľa tvoj syn!“ Potom povedal učeníkovi: „Hľa, tvoja matka! A od tej hodiny si ju učeník vzal k sebe“ (Jn 19,26-27). Môžeme povedať, že vzťah s Pannou Máriou vyznieva jednoznačne v náš prospech.

Prvý deň nového občianskeho roka si uvedomujeme, že je dobré, potrebné, správne, keď máme niekoho, niečo, čo nám môže a chce pomôcť najmä v ťažkostiach počas roka. Môžeme povedať rečou mladých, že Panna Mária, ktorá porodila Boha, chce byť našou hviezdou v novom roku. Ako hviezda priviedla pastierov, mudrcov a iných do Betlehema k jasliam, tak viďme v Panne Márii hviezdu, ktorá nás vedie ku Kristovi. Mária aj nám hovorí, čo povedala pri prvom zázraku v Káne Galilejskej sluhom: „Urobte všetko, čo vám povie“ (Jn 2,5)! A že zázraky sa dnes nedejú? Dnešná doba je doba symbolov. A už tradícia predstavuje Pannu Máriu ako Hviezdu morskú, ktorá pomáha k cieľu, najmä počas búrok života. Sama povedala, „že nebolo ešte počuť, kto sa pod moju ochranu utiekal, alebo mňa o pomoc prosil“, že by bol ňou nevypočutý. Je pravdou, že my sa Panne Márii neklaniame, že ona nie je cieľom nášho života, ale ona nám je daná ako ochrankyňa, pomocníčka, sprievodkyňa na našej ceste životom. Keď sa k nej obraciame v modlitbe o pomoc, je to ako keď používame mobil. Môžeme ju kdekoľvek, kedykoľvek “použiť“, aby sa prihovorila za nás u svojho Syna.
Ježiš tej, ktorá mu dala prirodzený život, nič neodoprie. Aj skrze svoju Matku nás chce Ježiš obdarúvať. Boh na nás čaká. A my sme ako cestujúci na zástavke. Autobus príde, ale nezastaví. To je naša tragédia. Zostávame stáť a Boh na nás čaká. Panna Mária nám pomáha dostať sa k Bohu, ktorý nás čaká. Nesmú o nás platiť slová: „Prišiel do svojho vlastného, a vlastní ho neprijali“ (Jn 1,11).
Skrze Bohorodičku dokážeme Bohu ďakovať za mnohé veci, a zmeníme aj to, že sme neďakovali často za naše ťažkosti, problémy a súženia. A pritom práve cez ne prichádza do nášho života najviac Božieho požehnania. A aj to patrí k nášmu životu a nevyhneme sa ťažkostiam, problémom a inému počas roka.

Škótsky kazateľ Georg Matheson mal tento problém. Uvedomoval si, že nie je schopný chváliť Boha v čase, keď akosi všetko ide zle, v čase, keď prežíva problémy a vnútorné zápasy. Aj keď si to uvedomoval, nebol schopný to prekonať. Jedného dňa sa však odhodlal a takto sa modlil: „Môj Bože, nikdy som ti neďakoval za tŕne v mojom živote. Tisíckrát som ti ďakoval za ruže, ale ani raz za tŕne. Vždy som sa tešil na tvoje kráľovstvo, kde budú naše súčasné kríže vyvážené tvojou odmenou, ale nikdy som nepomyslel, že môj kríž je už súčasnou slávou. Nauč ma spoznávať hodnotu mojich tŕňov.“

Panna Mária Bohorodička nás chce učiť, že keď ďakujeme Bohu za jeho požehnania v našom živote, mali by sme do tohto vďakyvzdávania zahrnúť aj vďaky za naše slabosti, zápasy, zlyhania, za všetky tie chvíle, kedy sa cítime nepochopení, opustení a zradení. Ak to urobíme, pochopíme, že Boh viac používa tieto „ťažkosti“ pre náš duchovný rast, ako „dobré“ veci. Prečo je tomu tak? Pretože sú to práve rôzne ťažkosti, ktoré nám pomáhajú častejšie upierať k nemu zrak. Vďaka týmto niekedy „neprekonateľným“ problémom si uvedomujeme svoju závislosť na Bohu. Keď sv. Pavol prosil, aby Boh od neho odňal ťažkosť, ktorú bližšie nerozvádzal, Pán mu povedal: „Stačí ti moja milosť, lebo sila sa dokonale prejavuje v slabosti“ (2 Kor 12, 9). Zamyslime sa, akou cestou nás Boh vedie. A keď budeme nabudúce ďakovať za ruže, nezabudnime poďakovať aj za tŕne.

Keď s dôverou a v pokore sa modlíme, slávime Eucharistiu, pristupujeme ku sviatostiam, čítame Sväté písmo, konáme skutky telesného alebo duchovného milosrdenstva, môžeme očakávať Božie požehnanie, milosrdenstvo, milosti. Nasledujeme vtedy Máriu, ktorá vždy plnila vôľu Božiu. Mária nám ukazuje rýchlejšiu a istejšiu, aj keď nie pohodlnú a ľahkú cestu ku svojmu Synovi. Jej príklad je nám vzorom napredovať v kresťanskom živote.

V slohovej práci o svojom mestečku napísal žiak základnej školy aj takúto vetu: „Na hlavnej ulici je radnica, dve banky, lekáreň, obchod a reštaurácia. Na vedľajšej ulici stojí katolícky kostol a ďalšia vedie k evanjelickému kostolu.“

S netušenou presnosťou vystihol žiak postavenie kresťanských cirkví v našej súčasnosti. Je na nás, aby sme dostali život viery v tomto roku ako prioritu vo svojom živote, v súkromnom i spoločenskom. Náš život viery nemožno spájať len s cintorínom. Viera sa musí dostať na hlavnú ulicu života. Má mať prednosť pred dôležitými záujmami verejných vecí.
Mariánska úcta nie je na prekážku Cirkvi, viery, naopak, ide jej o plný život a to je veľká žiadosť Ježiša, ktorý hovorí: „Ja som prišiel, aby mali život a aby ho mali hojnejšie“ (Jn 10,10).

V prvý deň roka si preto uctievame Pannu Máriu Bohorodičku, pretože nie je iba Matkou Božou, ale v duchovnej rovine i nás všetkých. Prečo?
Pretože keď prijala od Boha materstvo, nutne je obrátená aj k ľuďom, lebo Boh je láska, ktorá je ponúknutá všetkým ľuďom. Bohorodička nie je len Matkou Božou, ale i Matkou ľudí a z hľadiska každej potreby, každého utrpenia, každej ľudskej bytosti je Matkou univerzálnou. Je svedectvom o tom, že Nebeský Otec pozerá na každé svoje dieťa a každé považuje za jedinečné. A to je nádherný krok do nastávajúceho roka.

Amen.