Slávnosť Zjavenia Pána - Traja Králi

Čo znamená zjavenie Boha pre človeka?

Čo všetko sme si mohli prečítať na vianočných a novoročných pozdravoch! Nebolo by na škodu nájsť si čas a ešte raz prečítať si pohľadnice skôr, ako ich zničíme a zamyslieť sa nad textami i ľuďmi, ktorí nám ich poslali.
Jeden z pozdravov, ktorý som dostal k Vianociam, znel takto:
Chýba na niektorej sviečke svetlo – prines ho tam,
chýba v niektorom dome teplo – prines ho tam,
chýba na niektorej ulici pokoj – prines ho tam,
chýba v obydliach porozumenie – prines ho tam,
chýba medzi ľuďmi láska – prines ju tam tak,
ako ju počas tohtoročných vianočných sviatkov
prináša do Tvojho srdca novonarodený Ježiš.


Na sviatok Zjavenia Pána o počínaní kráľov sa dozvedáme: „A keď vo sne dostali pokyn, aby sa nevracali k Herodesovi, inou cestou sa vrátili do svojej krajiny“ (Mt 2,12).

Známa udalosť, a predsa keď si ju opätovne nielen prečítame, ale i rozoberieme, analyzujeme na naše dnešné osobné okolnosti života, zistíme, že môže priniesť svetlo do nášho života už v myšlienkach, ale i slovách a najmä skutkoch.
Bohu sa v jeho dobrote a múdrosti páčilo zjaviť seba samého a dať poznať tajomstvo svojej vôle, že máme skrze Krista, Slovo, ktoré sa stalo telom, v Duchu Svätom prístup k Otcovi, že sa stávame účastnými na Božej prirodzenosti. Boh, ktorý „prebýva v neprístupnom svetle“ (Tim 6,16), sa nám vo svojom Synovi zjavuje, lebo chce nás urobiť schopnými odpovedať mu, poznať ho a milovať oveľa viac, ako by sme boli schopní sami od seba.
Slávnosť troch kráľov, nazývaná aj Zjavením Pána, zapadá do veľkej Božej lásky, že Boh sa nám dáva postupne po etapách poznať. V plnosti času nám zjavil svojho Syna.
Dnešný sviatok pripomína známu scénku troch mudrcov z Východu, ako sa klaňajú Ježišovi. Udalosť odkrýva mnohé tajomstvá Božej lásky.
Mystici vyzdvihovali symbolický význam udalosti a poukazovali na pozemské mocnosti, ktoré uznávajú najvyššiu moc Božieho dieťaťa, kde dary majú svoju symboliku. Zlato znamená kráľa, kadidlo Boha a myrha človeka predurčeného na smrť. Pohľad na mnohé obrazy s touto tematikou prezrádza, že určité detaily sa nezhodujú s evanjeliom sv. Matúša. Na niektorých obrazoch vidieť troch, ale i šesť či dvanásť kráľov. Počet troch, ktorý sa udomácnil, symbolizuje tri obdobia ľudského života i tri rasy: semitskú, bielu a čiernu. To sú následky prvých storočí, keď nebola preskúmaná celá Zem. Králi dostali mená Gašpar, Melichar a Baltazár. Vo Svätom písme sa nespomínajú. Udalosť klaňania kráľov sa premietla do mnohých rozprávok. Odkiaľ boli, čím boli, čo priniesli Ježiškovi a prečo? Otázok by bolo mnoho. Od čias Tertuliana v 3. storočí ich nazývame kráľmi – mudrcmi, a to opierajúc sa o 72. žalm: „Králi Taršišu a ostrovov prinesú mu dary, oddajú mu dane králi Arabov aj zo Sáby“ (Ž 72 10). Iní zastávali názor, že to boli staroperskí kňazi, ktorí tvorili uzavretú kastu, žili prísnym životom, udržiavali oheň vo svätyniach, skúmali cesty hviezd a zmysel snov.
Dá sa pochopiť, ako sa dozvedeli o Mesiášovom proroctve. Židia cestovali svetom a rozšírili správu o budúcom príchode Mesiáša. Mohli poznať proroctvo Balaama o vyvolenom: „Hviezda vychádza z Jakuba, žezlo sa zdvíha z Izraela“ (Nm 24,17). Riman Tacitus píše podobne: Na základe starých proroctiev sa všeobecne verilo, že Východ sa povznesie a onedlho povstanú v Izraeli tí, čo budú spravovať svet“ (Hist. 5,23).
O hviezde, ktorú videli králi a ktorá ich priviedla do Betlehema, sa napísalo mnoho. O nej sú seriózne, ale i falošné hypotézy. Hviezdu spájajú s “novou hviezdou“, čo sa zjavila r. 1572 po Bartolomejskej noci, a či s hviezdou z r. 1918 v súhvezdí Orla. Je isté, že žiadny hodnoverný spisovateľ tej doby nič o hviezde nezaznamenal. Mohla to byť kométa. Helleyova kométa to nebola, tá podľa výpočtov mohla byť viditeľná iba r. 12 po Kristovi a nie v 6 roku pred Kristom. Kepler sa nazdáva, že pod hviezdou sa môže myslieť astrálny jav, ktorý nastal spojením planét Jupitera a Saturna v súhvezdí Rýb. Vypočítal, že k tomu mohlo dôjsť v 6 roku pre Kristom. Rok 6 pred Kristom je pravdepodobný dátum narodenia Krista. Hviezda z Písma môže skutočne znamenať aj nejaký astronomický zjav, ktoré sú na Východe dosť časté. Orientálni ľudia majú veľkú obrazotvornosť.
Evanjelium spomína kráľa Herodesa. Ten je známy ako despota. Mal osobitnú záľubu v ukrutnosti. Dal utopiť švagra Aristobula, lebo bol veľmi obľúbený. Na jeho rozkaz zahynul i druhý švagor Jozef, 80-ročný kráľ Hirkan II., jeho manželka Miriamne, jeho vlastní synovia Aristobulus a Alexander. Deň pred svojou smrťou dal stať i tretieho syna Antipatra. Herodesove 36-ročné kraľovanie je poznačené krvou hromadných popráv i jednotlivcov. Najznámejší sú betlehemskí chlapci po tom, čo sa králi nevrátili späť do Jeruzalema. Ich počet však nebol veľký. Ak mal Betlehem 2000 obyvateľov, tak je predpoklad, že za dva roky sa narodilo 30 chlapcov, niečo z nich ešte zomrelo, tak zabitých chlapcov v Betleheme mohlo byť 25.
Ježiš sa zachránil na príkaz anjela, ktorý sa zjavil vo sne Jozefovi: „Vstaň, vezmi so sebou dieťa i jeho matku, ujdi do Egypta“ (Mt 2,13). V každom prípade pobyt v Egypte nebol dlhý. Pretože Matúš hovorí o treťom sne Jozefovi, kde dostáva Jozef príkaz vrátiť sa po Herodesovej smrti do Galiley. Do Galiley a nie do Judey preto, lebo Herodesov nástupca Archelaus bol rovnako zúrivý ako jeho predchodca. Podľa historických údajov Ježiš sa vrátil do Nazareta s rodičmi, keď ešte nemal dva roky.

Historické skúmanie neprekáža teologickej pravde. Práve naopak. Učiteľský úrad Cirkvi neučí hypotézy, domnienky, ani rozprávky či falošné svedectvá. Cirkev vychádza z tajomstva lásky, ktorým sa Boh zjavoval človeku. Boh sám dáva definitívnu a prehojnú odpoveď na otázky, ktoré si kladie človek o zmysle a cieli svojho života. Boh sa zjavuje človeku tak, že mu činmi a slovami postupne dáva poznať tajomstvo seba samého. Boh vydáva svedectvo o stvorených veciach, sám uzatvára trvalú zmluvu medzi sebou a všetkými živými bytosťami. Boh sa naplno zjavil, keď poslal svojho Syna, v ktorom uzavrel svoju zmluvu naveky. Syn je Otcovo definitívne Slovo, takže po ňom už nebude iné Zjavenie.
Boh „chce, aby boli všetci ľudia spasení a poznali pravdu“ (1 Tim 2,4), čiže Ježiša Krista. Je teda potrebné, aby bol Ježiš Kristus ohlasovaný všetkým národom a všetkým ľuďom, aby sa tak Zjavenie dostalo do celého sveta, ku všetkým bez výnimky. Od nás si Boh praje, aby to čo zjavil na spásu všetkých národov, zostalo navždy neporušené a odovzdalo sa všetkým pokoleniam.

Radostná zvesť evanjelia sa odovzdáva ústne a písomne. Zodpovednosť nenesú len vysvätení služobníci Cirkvi, ale všetci i laici. Preto je správne, keď si pripomíname a osvojujeme to, čo Boh kedysi zjavil a dnes sa skrze nás neprestajne rozdáva, a tak sa vo svete uvádzajú do plnej pravdy všetci, v ktorých chce prebývať Boh.

Ako to môže vyzerať aj skrze nás, píše v článku Mudrci od východu mladá kresťanka v časopise pre mladých (J. P.: Denník mladých č. 6. 2001, s. 53).

Keď známi hovoria, že každé manželstvo má svoje problémy, slabiny, že v každom je niečo, hovorila som si: „To nie je pravda! My budeme iní, nám sa to nesmie stať.“ Aj do nášho manželstva začali prichádzať „cyklické krízy“, keď sa chce utiecť do pokoja, súkromia a nebyť chvíľu pre toho druhého, len pre seba. Svet to rieši rozvodom, alebo vrátiť to partnerovi v inom dobrodružstve.
Moja neveriaca kamarátka si rieši so mnou svoje i delikátne veci. Žije už niekoľko rokov tak “na divoko“. Čas spolu, zas sa rozídu. Ona i on idú za svojím “dobrodružstvom“, aby sa zas vrátili. Pred touto priateľkou som sa raz ja sama vyjadrila, že to už nevydržím a vari sa rozvediem. Bola som plná sebaľútosti a čakala som, že má táto neviazaná priateľka podporí, aj keď som to celkom tak nemyslela.
Ako zareagovala? Rozčúlene vyhlásila: „Ako môžeš také niečo povedať? Ty si kresťanka! Veď vy ste pre mňa jediná istota, že ešte existujú skutočné vzťahy, ozajstná láska. Keby ste sa aj vy rozviedli, tak to už sa naozaj nedá ničomu veriť.“
„Veď ty tieto hodnoty neuznávaš,“ namietala som zmätene. „Svojmu priateľovi zahýbaš!“ „Áno, ale veci môžu byť aj iné. Takí ako vy dvaja mi dávajú nádej. Prídem k vám, cítim tú pohodu a viem, že má zmysel to nevzdať a hľadať.“
„Spomenula som si na mudrcov z východu. Vydali sa na dlhú cestu, napriek tomu, že sami neboli Židia, spoznali význam a silu dieťaťa z Betlehema a vzdali mu česť. A potom odišli naspäť do svojej krajiny. Možno je medzi neveriacimi okolo nás množstvo “mudrcov“ , ktorí žijú vo svojom pohanskom svete. Zdanlivo ich svojím príkladom neovplyvňujeme, ale v skutočnosti idú za nami ako za hviezdou. Nevedia ešte, čo to znamená, ale cítia, že pri tom musia byť. To je naše poslanie: byť hviezdou pohanom. Možno, že po stretnutí s Ježišom znovu odídu, ale odídu už inou cestou.“
Náš postoj k zjaveniu ukazuje cestu aj iným. Keď po nej kráčame, keď sa dáme viesť, stávame sa znamením. Dôležitým a potrebným znamením. A dnes oň prosme. Vyprosujme si silu vytrvať, nezradiť, nezísť z cesty, mať cieľ pred sebou v búrkach osobných i spoločenských, hmle pokušení a neistote. Nikdy nekráčame sami. Viac si uvedomme, že je s nami Kristus Ježiš.

Rok prejde rýchlo. Tri mesiace a budeme snáď znova písať pozdravy, budú to veľkonočné, ale dobre si premyslíme, či len také pozdravy, ktoré podpíšeme a dosť, pretože iný čosi zložia za nás a my budeme bezducho, zvykovo si počínať. Alebo sa zamyslíme a napíšeme len vetu, ale svoju, zo srdca, aby sme boli znamením, aby iní skrze náš pozdrav poznali svetlo, pravdu, cieľ, zmysel života.

Amen.