Svätého Štefana

Aj dnes žijú svedkovia, ktorých príklad je pre nás prínosom

Predstavte si predvianočný zhon. Máte plnú hlavu starostí, čo ešte stihnúť, kúpiť, zariadiť a pri nákupe zistíte, že nemáte peňaženku. Slzy, hanba pri vracaní nákupu, cesta domov. Čo všetko človeku prejde mysľou! A pri dverách mladý muž, tak 18-násť, 20-ročný.
„Vy ste“ – a povie vaše meno. „Priniesol som vám peňaženku. Iste jej strata teraz pred sviatkami by vám pokazila radosť.“ Beriete peňaženku, otvárate, nič nechýba, ani koruna. V nej je vaša vizitka. V očiach znova slzy. Mladý muž sa smeje. Je vidieť, že má veľkú radosť, že niekto sa teší, hoci má v očiach slzy. Chcete povedať ďakujem a – on sa už ponáhľa preč. Voláte, aby sa vrátil, chcete sa odmeniť a on len usmiaty vám zamáva a volá: „Príjemné a požehnané sviatky!“
Pri počúvaní o tejto udalosti ktosi poznamenal: „To je skutočný svedok lásky.“
Dnešný svätý – sv. Štefan má právom prvé miesto medzi svedkami. Môžeme povedať, že je výzvou, mementom každému z nás. Slovo “svedok“ ešte nevyjadruje pozitívnu hodnotu. Vieme o svedkoch s deštruktívnou náplňou. O svedkovi sa dá hovoriť aj v súvislosti s množstvom. V nebi iste svoje miesto majú mučeníci, vyznávači, svedkovia... Byť svedkom podľa vzoru sv. Štefana sa nedá dosiahnuť rýchlo. Vyžaduje si to čas, námahu, zriekanie sa, ovládanie sa, snáď aj vstať, a nie raz, ale sedemkrát, tiež vedieť a dokázať odpustiť, prepáčiť, povzniesť sa nad urážku, dokázať odpustené nepripomínať, tiež chcieť sa učiť, a podobne. Byť svedkom podľa vzoru sv. Štefana je náročné, ale milé Bohu.

Pán Ježiš pripomína apoštolom: „Ale ten, čo vydrží do konca, bude spasený“ (Mt 10,22).

V čom vydržať? Ježiš poukazuje na národné postavenie svedkov jeho lásky. Pre Ježišovo meno je potrebné “chrániť sa ľudí“. Nie bezducho sa im vyhýbať. Chrániť sa ľudí, znamená nevystaviť nebezpečenstvu svoju dušu. Hriech a zloba ľudí neznesú pravdu. Práve pre ňu siahajú nielen na česť tých, ktorí žijú podľa Kristových slov, ale siahnu aj na ich telá. Ježiš predpovedá svojim verným, že budú pre pravdu vydaní súdom, budú bičovaní, vypočúvaní... Ale aj vtedy nebudú sami. Bude s nimi Duch Svätý. On im vnukne, čo majú povedať, ako postupovať, vystupovať, ako sa správať. Boh aj pred svojimi nepriateľmi bude vydávať cez svojich svedectvo o pravej láske a pravde. V Starom zákone sa prorok bráni prijať poslanie. Keď sa zjednotí s Bohom, nielenže splní svoje poslanie a je mu na odmenu, ale mnohým pomôže vytrvať vo vernosti k Bohu, ako si on žiada.
V Skutkoch apoštolských príkladom vernosti sú sv. Ján Krstiteľ, apoštoli a sv. Štefan. Cez svedkov hovorí a koná Boh. Sú nástrojom, ktorý používa Boh na poúčanie, napomínanie i karhanie. Boh neopúšťa svojich svedkov a je s nimi aj vtedy, keď zomierajú za Krista. Utrpenie neberú ako trest, nepristupujú k nej ako vydedenci, ale ako vyvolení. Smrť sa pre svedka stáva odmenou.
Vidíme to dnes na sv. Štefanovi. Nie Štefan, ale Boh koná cez Štefana, ktorého naplnil svojimi milosťami, silou, že konal divy a znamenia, ktoré neunikli pozornosti ľudí. Boh aj múdrym ponecháva slobodu, to znamená, že múdrosť ešte nie je zárukou pravosti svedectva. Múdry ešte nemusí byť pravý svedok. Štefan musí odolávať múdrosti niektorých zo synagógy Libertincov, Cyrénčanov, Alexandrijčanov a niektorých z Cilície a Ázie, čo sa hádali so Štefanom. Na Štefanovi sa prejavila láska Ducha, ktorý hovoril cez neho, takže všetci, čo prišli mu odporovať, zmohli sa na škrípanie zubami a hnev proti nemu. Božie slovo je ako dvojsečný meč: je soľ v rane, je svetlo, ktoré milovník tmy neprijme, je kvas, ktorý neprijme cesto, je ryba, ktorá sa vyhne sieti... Pravda ostáva pravdou aj vtedy, keď si pred ňou niekto zatvorí uši, keď ju chcú kameňovaním umlčať. Stáva sa, že pravdu často spoznajú neskoro a najprv niekto pre ňu musí zomrieť. V Starom zákone kameňovali a vraždili prorokov. Či proroci boli pravda? Boh je stále ten istý. Apoštoli, ich žiaci a všetci až do dnešného dňa, čo zomreli pre Pravdu, čiže pre Krista, jeho učenie, nezomreli, žijú, na nich sa plní prísľub, že: „ten čo vydrží do konca, bude spasený“ (Mt 10,22). Cirkev dnes žije. Krv mučeníkov, práca vyznávačov, svedectvo panien sú semenom novej mladosti a životaschopnosti Cirkvi.

Cirkev aj dnes potrebuje mučeníkov, vyznávačov, svedkov. Prečo? Či nie sú okolo nás mnohí, ktorí nielen ústami, ale aj svojou falošnou učenosťou, uzurpovanou silou, nezdravým sebectvom a pýchou chcú umlčať Pravdu – Boha. Rôzne “izmi“ spred nedávna sú toho dôkazom a dnes iné “izmi“ majú v nenávisti Boha a všetko, čo s Bohom súvisí, je ich nepriateľom. Sami majú strach zo seba. Hlúposť rodí hlúposť. Nechcú sa poučiť, že pravda je len jedna a nemeniteľná – „Veritas una est et imutabilis.“
Nik z nás nemôže povedať, že nepotrebuje svedectvo viery iných. Ale aj my musíme vydávať svedectvo pred inými. Potrebujeme sa nielen pre zdravý prirodzený život na zemi, ale navzájom sa potrebujeme pre život viery. Žijeme predsa pod tlakom sveta, tela a diabla, a aj dnes platia slová apoštola sv. Petra, aby sme bdeli, boli ostražití, lebo diabol ako ručiaci lev obchádza a striehne, koho by zožral. Vieme, že hriech a diabol sú realitou aj dnešných dní. Často práve v najposvätnejšej chvíli ruší diabol pokoj, radosť, lásku... Nemôže sa uspokojiť, keď vidí víťaziť iného. Svedok si musí osvojiť pravé hodnoty. Nestačí len meno kresťan, či vyhlásenia, že je kresťan, napríklad v politike, keď je plný nenávisti, hnevu, nevie odpustiť, nedokáže milovať. Nestačí dať percento na kostol z príjmu svojho podniku, keď k majetku prišiel nečestne i keď, vraj, legálnou privatizáciou, keď núti nesvätiť nedeľu, keď je úžerník, keď mlčí pri vydieraní, keď nemá v úcte svoje vlastné telo, nechráni si zdravie... Načo sú nám takí svedkovia, ktorí spôsobujú rozklad rodín, keď sejú kúkoľ, keď využívajú biedu a nešťastie ľudí, aby získali nového stúpenca. Viďme Svedkov Jehovových. Ani názov ešte nie je zárukou pravosti.
Svedok miluje pravdu, žije v pravde, chráni sa hriechu, má dôveru a nádej, a snaží sa o rast lásky. Pravý svedok Boha nedá prednosť nikomu a ničomu pred Bohom, Stvoriteľom, Vykupiteľom a Posvätiteľom. Svedok chráni česť Boha, svojho blížneho i seba. Dá Bohu, čo patrí Bohu a cisárovi, čo patrí cisárovi. Príkaz lásky cíti ako prínos, a nie ako bremeno. Cti si a váži starobu, chráni deti pred pohoršením. V úcte má svoj život i život každého človeka, tak pred narodením, ako aj v chorobe a starobe. Nesúhlasí teda s potratom a dobrovoľnou smrťou v starobe a chorobe. Svedok si svoje telo udržiava nielen v prirodzenej čistote, ale aj v mravnej čistote. Počnúc svojou mysľou, očami, ústami, gestami a dotykmi neuráža čistotu tak svoju, ako i druhých. V úcte má manželské lôžko i stav Bohu zasvätených osôb, celibát, bezženstvo. Svedok chráni nielen svoj majetok, ale aj majetok spoločnosti, i majetok svojho brata. Nesiaha a neprivlastňuje si, čo mu nepatrí. Vráti požičanú vec. Neprijíma, čo mu nepatrí, dá zaslúženú odmenu a vyplatí mzdu, ktorá mu patrí. Svedok Boha nesiaha na dobré meno a česť blížnemu, neohovára a neosočuje. Nepovie zlo, nepravdu o svojom blížnom, nepohorší. Vie sa ospravedlniť, poprosiť o odpustenie, keď sa dopustil urážky, nečestného jednania. Svedok má správny postoj na verejný život. Nemlčí, keď je znižovaná česť ženy či muža reklamou, nevhodným, nesprávnym, nemorálnym a neetickým spôsobom. Žiada nápravu od tých, čo šíria nízkosť ľudských pudov. Nekúpi, nepozerá a nevlastní, čo Boh určil na plnenie príkazu: Ploďte sa a množte a naplňte zem.

Ak sme niekedy potrebovali svedkov, tak je to práve dnes. Dnes svet potrebuje vzdelaných svedkov, ale aj svätých svedkov. Svet potreboval svedkov včera a dnes potrebuje ako svedkov nás. Je správne, že chceme vychovávať naše deti pre budúce generácie ako svedkov. Náš príklad a vzor, náš charakter, náš zodpovedný prístup k zvereným hodnotám sú nám mementom. Ak toto poslanie svedka nie je pre nás bremenom, ale radostnou povinnosťou, vtedy veríme v slová, že: „Boh je spravodlivý Sudca, ktorý dobrých odmeňuje a zlých trestá“ a veríme, že: „ľudská duša je nesmrteľná a milosť Božia je na spásu potrebná.“ Boh nám dáva počas týchto sviatkov mnohé a nové milosti.

Janka mala osemnásť rokov začiatkom decembra. Teší sa na darček, dlho sľúbený od otca, pretože mama jej zomrela, keď prišla na svet. Vie, že darček nebude nič z kozmetiky, zlata či striebra alebo elektroniky či textilu. Janka vie, že je to magnetofónová páska.
„Čo, obyčajná páska?!“ pýtal by sa niekto. Áno. Janka totiž prvýkrát bude počuť, hoci len zo záznamu hlas svojej matky. Janka o svojej mame od otca, ale aj starých rodičov i známych počula rozprávať len dobre. Starká jej ako dievčatku rozprávala o tom, ako mama vyzerala, pritom si prezerala album, zážitky starkej, keď bola jej mama ešte dievčatkom a iné. Po Štedrej večeri otec Janke podal obyčajnú pásku, aby ju vložila do magnetofónu. Ruky sa jej roztriasli. Poprosila otca, aby to urobil on. Janka sa zadívala na vianočný stromček a po chvíli sa ozval tichý hlas, z ktorého bolo cítiť veľkú radosť, chuť života, hoci prvé slová prezrádzali, že žena veľmi trpí.
Rozprávala pomaly: „Janka, dcérka moja! Dnes máš osemnásť rokov. Si dospelá. Blahoželám ti. Si žena. S ockom sme sa dohodli, že keď si nebudeš môcť pamätať na môj hlas, tak v tento deň aspoň takto ťa budem môcť osloviť. Keď lekári zistili moju chorobu, oznámili mi, aby som sa rozhodla: či chcem svoju smrť a tvoj život. Ani na chvíľu som nezaváhala. Po modlitbe, rozhovore s Bohom som povedala: Chcem, aby moje dieťa žilo. Ešte som nevedela, či to bude chlapček alebo dievčatko. Keď si prišla na svet, bola si malá. Neplakala si. Lekár mi ťa ukázal. Mala si krásne čierne vlásky.“
Hlas ženy sa odmlčal. Po chvíli ešte tichšie a pomalšie pokračoval ďalej. Tvár osemnásťročnej slečny bola pri počúvaní bledá. Janka vedela od otca, že mama dala prednosť jej životu pred svojím, hoci to viacerí lekári i ľudia z okolia nevedeli pochopiť. Janka počúvala ďalej. Posledné slová boli: „Janka, verím v Boha, že budeš šťastná, pretože z neba ťa budem žehnať. Teším sa, že sa raz uvidíme všetci v nebi. Žehná ti tvoja mamička.“
Žena, manželka, matka. Svedok? Áno, svedok! Dnes tak aktuálny... Uvedomujeme si, že sviatok sv. Štefana je čas na memento pre každého z nás.

Mladík nečakal na vďaku, keď odovzdal stratené peniaze. Jeho slová: Príjemné a požehnané sviatky neboli frázou ako mnohé vianočné pozdravy.
Modlime sa: Sv. Štefan, svedok viery Zmŕtvychvstalého, pros za nás, aby sme verne splnili svoje poslanie svedkov – kresťanov katolíkov na prelome tisícročia.

Amen.