Desiata nedeľa v období "cez rok"

Učenie Pána Ježiša dokazuje existenciu diabla a jeho moci.

Chcem sa vás spýtať, či ste už videli niekoho z mladých, ktorý mal na krku obrátený kríž? Možno niekomu ste videli na krku akoby malého človiečika čiernej farby v podobe kríža alebo rovnoramenný kríž v kruhu. A možno ste videli niekoho s náušnicou v uchu v podobe ľudskej lepky. Videli ste niekde sprejom nastriekané číslo 666 alebo 777? Stretli ste sa už s obráteným pentagramom, to znamená obrátenou päťcípou hviezdou? Alebo ste videli znamenie porážky kresťanstva “nuriu nohu“ znak heavy metalu. Možno ste videli náš cyrilometodský kríž dole ukončený vodorovnou ôsmičkou. Možno sa stretnúť s rovnoramenným trojuholníkom, šípami v podobe bleskov či písmenom veľké A v kruhu. Ak áno, na čo ste si pritom pomysleli? Na Diabla, Satana, Belzebula? Ak áno, nemýlili ste sa. Dnes nie je problém zapožičať si videokazetu s obsahom satanizmu. Sú hudobné skupiny, ktoré sa netaja, že ospevujú diabla, vzývajú satana, klaňajú sa Zlému. Mnohí mladí si neuvedomujú, že okultizmus a kult satana sa drzo votrel na rockovú scénu. To nie je len skupina Black Sabath – Čierna sobota. Na jednej z ich platní je napísané: „A ty, úbohý blázon, ktorý držíš v rukách túto platňu, vedz, že si s ňou predal svoju dušu, lebo bude rýchlo uchvátená pekelným rytmom a diabolskou silou tejto hudby.“ (Nádej a riziká siekt a nových náboženských hnutí, Datapress, Prešov 1995, s.15)
Vidíme a počúvame všeličo a môže sa nám to aj páčiť, ako napríklad druh hudby a pritom si neuvedomujeme, čo a ako to pôsobí na naše vnútro, dušu, ale aj na náš osobný i spoločenský život.
Chlapec povie katechétke, že je satanista. Keď sa ho spýta, čo to je, vie povedať len to, že nenávidí Boha a každý deň musí spraviť aspoň jeden zlý skutok. Mnohí mladí z akejsi nerozumnosti obliekajú sa do čierneho, píšu a kreslia spomenuté znaky, o ktorých sa niečo dozvedeli, nepoznajú však, čo sa za nimi ukrýva, čo vyjadrujú, pretože sú často pomýlení a zvedení a tým robia sebe i iným zlo, hoci oni nemusia byť zlí.
Áno, dnes sa musí venovať pozornosť aj takémuto zlu, často naivite, nerozumnosti. V dnešnej dobe pri slove diabol, čert a podobných názvoch by sme sa nemali smiať. Toto nie sú rozprávkové bytia. Diabol je realita. Diabol aj dnes má svojich otrokov, sluhov.

Ježiš v dnešnom evanjeliu je upodozrievaný: „Je posadnutý Belzebulom a mocou kniežaťa zlých duchov vyháňa zlých duchov“ (Mk 3,22).

Evanjelium rozpráva o ťažkej zrážke Pána Ježiša s jeho skutočnými protivníkmi. Títo totiž prevracajú jeho spásonosné učenie. Ich výčitka je zameraná na to, že Ježiš drží s diablom, že on sám je posadnutý a pôsobí z diablovej moci. Strašnejšia a hroznejšia už výčitka nepriateľov proti Ježišovi ani nemohla byť. Vieme, že Pán Ježiš prišiel s pokušiteľom viackrát do styku. Keď sa pripravoval na vystúpenie ako Učiteľ, diabol ho na púšti pokúšal (porov. Mt 4,1-11). Keď Pán Ježiš rozpráva podobenstvo o kúkoli, povie: „Kúkoľ sú synovia Zlého. Nepriateľ, ktorý ho zasial, je diabol“ (Mt 13,38-39). Pri rozprávaní o poslednom súde Ježiš povie: „Odíďte odo mňa, zlorečení, do večného ohňa, ktorý je pripravený diablovi a jeho anjelom“ (Mt 25,41). O Judášovi Ježiš povedal: „A jeden z vás je diabol“ (Jn 6,70).
Ježišova odpoveď smeruje k tomu, aby odstránil absurdnosť obžaloby. V podobenstve o dome silného človeka je odpoveď vyjadrená pochopiteľnou formou. Ježišova moc sa prejavuje konaním dobra, nie zla. Moc Ježiša je viditeľná najmä v uzdravovaní posadnutých. Tým Ježiš dokazuje, že jeho moc je nepomerne väčšia ako moc Belzebula, pána všetkých zlých duchov. Je nemysliteľné, žeby satan sám vpadol do svojho kráľovstva ako pustošiteľ. Ježišova logika je presvedčivá. Ale je vidieť, že zatvrdliví v srdciach nechcú vidieť moc Ježiša. Preto Ježiš urobí rozhodujúci útok proti svojim odporcom. Útok je vyjadrený formou zaprisáhavajúcej výstrahy, pretože to, na čo sa farizeji odvážili, je hriech proti Duchu a tento hriech je neodpustiteľný. To je ten najhorší prípad, aký len môže nastať, keď človek vedome a z vlastnej vôle vzdorovito povie svoje “Nie!“ Bohu do tváre, hoci už dávno mal byť Bohom prekonaný tak, aby dokázal povedať “Áno.“ Prevracať Ježišov boj proti satanovi na jeho pravý opak, teda vyhlasovať Ježišovo pôsobenie za satanovo dielo, je rúhaním sa proti Duchu Svätému. Je to najkrajnejšia možnosť človeka, v ktorej sa jeho odpadnutie od Boha stáva absolútnym a človek prepadá Zlému bez odvolania. Kto sa odváži ísť vo svojej ľudskej trúfalosti tak ďaleko, ten už vstúpil na stranu satana a zasluhuje večný súd (porov. F. R. Evanjelium podľa Marka, Creativpress, Bratislava 1993, s. 90).

Naša doba je skutočne pomýlená. Satanizmus je v slobodnom svete legálny, pokiaľ neporušuje zákony. Predstavte si, že stojíte vedľa Ježiša, keď k nemu pristupuje satan, aby ho pokúšal (porov. Mt 4,1). Pamätajme na to, že sme deti Božie. Pri krste sme sa zriekli Zlého. V boji proti satanovi nie sme osamotení. Ježiš nám sľúbil: „A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta“ (Mt 28,20). Pri stretnutí s diablom, pri pokušení, použime slová Pána Ježiša: „Napísané je...“ (Mt 4,4). Ježišove slovo nás ochráni. A preto apoštol Jakub hovorí: „Podriaďte sa teda Bohu, diablovi sa vzoprite a ujde od vás. Priblížte sa k Bohu a on sa priblíži k vám“ (Jak 4,7-8). Uvedomujeme si, že diabol je skutočný, ale náš Pán Ježiš Kristus je naša sila.
Satanizmus ako náboženstvo je staré ako hriešna ľudská povaha. Nik ho však tak nesformuloval do súboru myšlienok a rituálov ako La Vey v šesťdesiatych rokoch tohto storočia. Bol kriminológ na City College v San Franciscu. Sám hovorí, že tam videl tú najkrvavejšiu, najpríšernejšiu stránku ľudskej povahy. Zanechal povolanie a dal sa do oblasti zábavy a štúdia čierneho umenia. 30. apríla 1966 na sviatok čarodejníkov vo walpurginskú noc oznámil vytvorenie Cirkvi satanovej. Jej poslaním je dovoliť využiť ľuďom všetky telesné túžby. Okrem “čiernej omše“, ktorá parodizuje kresťanské bohoslužby, ešte vytvoril obrady ako satanské svadby a pohreby. Obrady dovoľujú oslavovať radosť telesného pôžitku. Obľúbený je rituál preklínanie nepriateľov a tešiť sa z víťazstva nad nimi. Napísal Satanskú Bibliu a Satanské rituály, ktoré zozbieral zo stredovekých rituálov a prispôsobil dnešnej dobe a svojim potrebám. Je zaujímavé, že La Vey neverí v doslovnú existenciu satana a ani o nej nekáže. Nie je u neho výslovné uctievanie satana, ale pozor, robí službu ozajstnému satanovi svojím počínaním. Sú iní, horší od La Veyla. Tí idú až priam do rozumom nepochopiteľných vecí. Mnohé ich aktivity sú utajované, nemajú oficiálnu organizáciu, nepublikujú nijaké informácie ani štatistiku. Iní neveria v peklo ani nebo a šťastie chcú prežiť tu na zemi. Ich počínanie je vlastne prevrátenie všetkých hodnôt. Držia sa hesla: „Rob čo chceš, to je najvyšší zákon!“ Spája ich jedno: nenávisť proti Cirkvi, učeniu Krista, liturgii... Členovia sa tešia z konania zla. Robia všetko preto, aby potlačili vlastný strach. Prejavuje sa u nich chorobná náklonnosť ku krutosti a k tomu, čo naháňa hrôzu; snažia sa spolupracovať z mocnosťami zla, tajomnými silami, uspokojujú sa sexuálnymi orgiami. Kto sa najčastejšie dostáva k nim? Sú to najmä mladí ľudia, ktorí nepoznali lásku, zmysel života a nemajú jasný cieľ života. Ocitli sa nepochopení, sú osamelí, často rozumovo zaostalí. Búria sa proti prostrediu. Prejavuje sa u nich nekrofilné zameranie, to znamená, že sa zaujímajú o cintoríny, kde sa schádzavajú najčastejšie, používajú ľudské kosti a veci súvisiace so smrťou človeka. K obradom používajú Eucharistiu, ktorú vykrádajú z kostolov. Prinášajú krvavé obety, zabíjajú kurčatá a iné menšie zvieratá. Vyžívajú sa v sexe, zneužívajú deti, konajú nechutné oplzlosti, a to vo väčšine prípadoch pod vplyvom drog či alkoholu. Platí medzi nimi pravidlo mlčania ako u mafie. Vraždy sú zriedkavé, ale sú. O praktikách satanizmu sa hovorí:
1. Fixácia so smrťou: Líhanie do rakvy, príležitostne so skutočnými pozostatkami mŕtveho tela.
2. Satanské symboly: Spomínané v úvode a obrady s kutniami a kuklami na hlavách.
3. Únosy: Keď k nim občas dôjde, najmä únos dieťaťa, jedná sa o týranie a obetu.
4. Pohlavné zneužívanie: Je spojené s cieľom zničiť vieru v Boha a autority, vrátane rodičov.
5. Kanibalizmus: Najmä mladí, čo to zažili, rozprávajú o nútení jesť ľudské mäso, najmä srdce.
6. Kremácia: Ak je to pravda, potom to vysvetľuje, prečo sa nikdy nenájde dôkaz kanibalizmu.
Veľkým nebezpečenstvom je, že satanizmus býva výrazne preceňovaný, alebo naopak, podceňovaný. Oba postoje sú škodlivé. Satanizmus je protiklad kresťanstva. V satanizme nejde len o slabosť alebo chybu, ale o slobodné rozhodnutie sa proti Bohu. Čím viac sa človek zúčastní ich rituálov, tým je slabší a bezradnejší. Proti satanizmu je potrebné pestovať živú vieru. Je potrebné, keď sa niečo z tohto objaví, upozorniť na to i kňaza. Najlepšou zbraňou proti satanizmu je vernosť kresťanskému spoločenstvu, časté prijímanie sviatostí, modlitba a radosť z viery.
Nebezpečenstvo satanizmu vo smere New Age, ktoré nenápadne ponúka falošné smery a medzi ktoré patrí i astrológia.

Postavme sa proti všetkému, čo so satanizmom súvisí. Vysvetľujme, nepozerajme filmy s takouto tematikou, vážme si viac kresťanské symboly, prehlbujme vieru, venujme pozornosť mladým, podajme pomocnú ruku poblúdeným. Nekupujme také hračky deťom, ktoré vyvolávajú násilie. Nevenujme pozornosť horoskopom a inej mágii. Nekľajme a nepoužívajme veci, čo navádzajú proti viere.
Spomeňme si, ako Gréci dobyli Tróju. Postavili obrovského dreveného koňa a nechali ho pred bránami mesta. V domnienke, že je to dar, Trojania vtiahli koňa cez hradby, aby ho obdivovali. Keď zaspali, Gréci opustili útroby koňa a bez ťažkostí mesto zničili. Toto je taktika, na ktorú by sme nemali zabudnúť.
Apoštol sv. Peter nás učí: „Buďte triezvi a bdejte! Váš protivník, diabol, obchádza... “ (1 Pt 5,8).

Amen.