Sv. Peter a Pavol, apoštoli - slávnosť

Príklad sv. Petra a Pavla nech nás inšpirujú k správnym odpovediam.

Aj vy máte na čelnom mieste fotografie svojich drahých? Ak nie, určite ste videli, že mnohí ľudia si také miesta, kde často počas dňa pozrú, kladú fotografie najdrahších, živých i zomrelých. Robia to preto, aby nezabudli v zhone povinností si pripomenúť lásku, ktorá ich spája.
Niečo podobné vidíme v starých i nových kostoloch s dnešnými svätcami, Petrom a Pavlom. Symboly, kľúče v rukách sv. Petra a meč v rukách sv. Pavla, nám pripomínajú lásku ku Kristovi.

Udalosť, ktorá sa odohrala pri Cézarei Filipovej, je aj dnes časová, aktuálna. Vtedy Ježiš apoštolom položil dve otázky: „Za koho pokladajú ľudia Syna človeka?“ „A za koho ma pokladáte vy“ (Mt 16,13.15)?

Sv. Peter a sv. Pavol, dve osobnosti viery, nádeje a lásky. Peter a Pavol sú oheň a voda. Pavol je ohňom, Peter vodou. Oheň zapaľuje a voda uhasína. Ťažko si predstaviť život bez vody a ohňa. V spojení s Ježišom vidíme Petra, ako učením najmä medzi Židmi o Ježišovi hasí smäd zástupov, ktorý prijíma Ježiša za svojho Boha a Pána, ako očakávaného a predpovedaného Mesiáša. Pavol na troch misijných cestách po Ázii a Európe zapaľuje srdcia pohanov za Krista.
Sv. Peter a Pavol. Aké rozdielne boli ich životné cesty, zamestnanie, postavenie, a keď sa stretávajú s Ježišom, spoznávajú jeho učenie, uveria, že Ježiš je Boží Syn, spájajú sa ich životy, činnosť, poslanie a podľa tradície zomierajú za Krista v ten istý deň v Ríme. Peter ukrižovaný dole hlavou, keď sa necítil byť hodný takej smrti, akou zomrel jeho Majster, Ježiš. Pavol ako rímsky občan nemôže byť ukrižovaný, preto zomiera sťatím.
Peter pochádza od Genezaretského jazera, kde bol rybár a kde si ho po nevydanom rybolove pozval za sebou Ježiš aj s bratom Ondrejom. Povedal im: „Poďte za mnou a urobím z vás rybárov ľudí“ (Mt 4,19).
Pavol pochádzal z Tarzu, vychovaný pri nohách Gamaliela, farizej a horliteľ za podanie otcov a prenasledovateľ kresťanov. Keď sa blížil k Damasku, kde mal prenasledovať kresťanov, stretáva sa už s osláveným Ježišom. Krátky dialóg medzi ním a Ježišom – a z prenasledovateľa sa stáva najväčší apoštol, apoštol národov, apoštol, ktorý priviedol mnohých pohanov k viere Ježiša Krista.
Peter tri roky strávil s Ježišom. Čo videl, zažil, čo sa naučil a osvojil si, opísal sv. Marek v evanjeliu, pretože bol Petrovým spoločníkom a sprievodcom. A neskôr Peter napíše ešte dva listy.
Pavol po stretnutí pri Damasku odchádza vedený Duchom do ticha na púšť, kde si ho zvláštnym spôsobom pripravuje Boh. Na to odchádza do Jeruzalema, kde sa stretáva s Petrom a neskôr s ostatnými apoštolmi.
Činnosť sv. Petra a Pavla nebola len jednorazová odpoveď za koho pokladajú Ježiša. Viac ako tri desaťročia ich činnosti, ohlasovania, kázania, väznenia bol čas, keď znova a znova slovom a životom svedčili, kto je pre nich Ježiš.

Petrovo meno sa v Novom zákone spomína stoštyridsaťštyrikrát. Toto číslo a každé spomenutie Petrovho mena pomáha veriacim, že viera, ktorú šírili sv. Peter a Pavol, nie je len niečo, čo patrí k slávnostiam, len niekedy, ale vyznanie viery je pre kresťana každodenná realita. Slávnosť apoštolov Petra a Pavla je chvíľa reflexií nad vierou a vzťahom každého z nás ku Kristovi. „Za koho pokladajú ľudia Syna človeka?“ „A za koho ma pokladáte vy“ (Mt 16,13.15)? Ježišov prísľub Petrovi: „Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu“ (Mt 16,18), na začiatku tretieho tisícročia sú pravdou a pravdou až do konca čias zostanú.

Známa je odpoveď monsiňora cisárovi Napoleonovi na otázku: Prečo nemohol zničiť Cirkev? Nedokázali to kňazi a vy by ste to mohol dokázať?

Aj dnes sú otázky Ježiša aktuálne. Európa sa zjednocuje. Ak sa dnes mnohí zjednocovatelia bránia vložiť do preambuly zjednotenej Európy slovo Boh, história dokáže, ako už mnohokrát dokázala, že bez Boha, Božieho požehnania, bez zachovávania Božích príkazov, Božích slov, márne sú ľudské námahy. Cirkev putujúca na zemi musí byť Cirkvou bojujúcou. Vždy bola prenasledovaná. Aj takéto počínanie o niečom svedčí. Zabúdame, čomu učí história. Kde sú tí, čo vyhlasovali, že Cirkev je mŕtva? Čo dávali už raziť peniaze s touto tematikou? Kto si spomína, oslavuje tých, čo kresťanov odsudzovali na smrť v rímskom Koloseu, arénach po celom svete, gulagoch, väzniciach, žalároch...?
Dnes sa rozširujú počty svätých, tých, ktorí sú znamením, že ani smrť, ani iné útrapy nezničia, čo patrí Bohu. Viera v Ježiša sa aj dnes stáva hybnou silou vedcom, umelcom, mladým i starším, zasväteným Bohu i laikom, a vyznávajú, čo pre nich znamená Ježiš.

Niečo nám môže napovedať pohľad na roky sv. Pavla. Keď sa Pavol stretol s Ježišom pri Damasku, mal asi 36 rokov a zomrel pravdepodobne v roku 67. Zo Skutkov apoštolov a jeho listov vieme, že 3 roky strávil v skrytosti v Arábii a 5 rokov prinúteného pobytu v Tarze. Zostáva teda 23 rokov na misijnú prácu. Ale pozor! Z toho treba odpočítať 7 rokov pobytu Pavla vo väzení. Na ohlasovanie evanjelia ostáva 10 rokov. Málo? Pavol pravdepodobne prešiel na svojich cestách 15 tisíc kilometrov, na ktorých, ako sám v pokore vyznáva, bol v ohrození života na mori i na pevnine, od rôznych nepriateľov za rôznych okolností a cieľov, bol bičovaný, palicovaný, prežil stroskotanie, odsúdenie od vlastného národa... Pavol bol nielen na svoju dobu vzdelaný od Gamaliela, ale rozvíjal a pracoval na svojich talentoch, využíval svoje schopnosti, aby čím viacerých získal pre Krista. Navštevuje vtedy známe a významné mestá, centrá, ako Korint, Efez, Atény... a ohlasuje učenie Krista. Čo na to môžeme odpovedať? Sv. Pavol vydal pravé svedectvo o Kristovi. Dal príkladnú odpoveď na dnešnú otázku Ježiša z evanjelia.

Všimnime si život a dielo pápeža Jána Pavla II. Keď sledujeme jeho prácu pri ohlasovaní evanjelia v encyklikách (14), zahraničných cestách (101) a cestách po Taliansku, návštevy rímskych farností (310), stredajšie audiencie, prijatia rôznych osobností za jeho pontifikátu, úradovania pápeža, môžeme povedať to isté, čo sme povedali o sv. Pavlovi, že pápež Ján Pavol II. dal príkladnú odpoveď na dnešnú otázku Ježiša z evanjelia.

Do tretice všimnime si svoj život. Zastavme sa pri svojej rodine. Dajme pravdivú odpoveď na Ježišove otázky. „Za koho pokladajú ľudia Syna človeka?“ „A za koho ma pokladáte vy“ (Mt 16,13.15)? Pravdivé odpovede nielen niečo naznačia, ale môžu byť inšpiráciou. A to je úmysel a cieľ dnešného zamyslenia.

Pohľad na fotografie drahých, pohľad na osobnosti sv. Petra a Pavla, a pohľad na otázky Pána Ježiša adresované každému z nás, nech sú raz prostriedkom na odmenu.

Amen.