Všetkých svätých - slávnosť

Svätosť stále aktuálna a časová?

Spomeniete si, čo je cieľ či zmysel vášho života? Prečo žijete? Čo chceme ešte v živote dokázať? A prečo?
V osobnom, spoločenskom živote počúvame, že horolezec túži zdolať „štvortisícovku“, študent zmaturovať či získať iný diplom, snúbenci založiť si rodinu, vychovať potomkov. A napokon všetci chceme žiť večne v nebi.
A čo práca nás samých na sebe, posväcovať sa? Žiť podľa Božích a cirkevných prikázaní?

Výstup na vysokú horu „štvortisícovku“ či pracovať na sebe – zdá sa byť jednoduché, nie náročné. Keď vo výške začína byť menej kyslíka, výstup sa stáva namáhavý. Ale hrozí aj rýchla zmena počasia, ako búrky či hmly. Stalo sa, že vysokohorský turisti a horolezci hromadia okolo cesty pravidelne malé kôpky kamenia, a tie im pomáhajú sa zorientovať napríklad v čase hmly.
Koľkým už tieto značky, mohylky, zachránili život.

Ježiš nám blahoslavenstvami dáva cenné ukazovatele na ceste k večnosti. Ježiš o sebe vyhlásil: „Ja som cesta“ (Jn 14,6), a v jeho blahoslavenstvách je návod, ako chudobní, plačúci, tichí, lační a smädní, milosrdní, čistého srdca, šíritelia pokoja, prenasledovaní pre spravodlivosť (porov. Mt 5,1-12), môžu úspešne na zemi získať zásluhy pre blažený život v Božom kráľovstve.

Blaboslavenstvá vykresľujú tvár Ježiša Krista a popisujú jeho lásku, vyjadrujú povolanie veriacich, ktorí majú podiel na jeho utrpení a vzkriesení. Blahoslavenstvá sú charakteristické postoje kresťanského života a sú paradoxnými prísľubmi, ktoré udržujú nádej v protivenstvách, ohlasujú požehnanie a odmenu, ktorých sa učeníkom dostáva v skrytosti. Vzorom je život Panny Márie a svätých.

Ježiš bol zmyslom života pre Pannu Máriu a svätých.

Slávna spisovateľka Agátha Christie začína jednu zo svojich kníh rozprávaním o mužovi, ktorý chcel spáchať samovraždu. Skočil z útesu. Jeho pád však pribrzdil strom, a tak jeho pokus zabiť sa nevyšiel. V nemocnici hovoril sestričke, že si už nepraje žiť ďalej, pretože niet nikoho, kto by ho potreboval. Sestrička sa zamyslela a povedala: „Možno vás potrebuje Boh.“

V blahoslavenstvách sa skrýva úžasná novina. Boh nás potrebuje. On, ktorý je všemohúci, obracia sa na človeka a ponúka mu spoluprácu.
A tak každý jeden človek je dôležitý a potrebný. Možno, že sa nám vidí, že sme pre tento svet celkom bezvýznamný. Istý muž si takto povzdychol: „Keby som nežil, svet by to ani nespozoroval.“ Dôležitosť ľudskému životu však nedáva svet, ale Boh. Každého človeka uvádza do života v konkrétnom čase, v konkrétnom mieste a s konkrétnym poslaním. Stvoril by azda Boh niečo nedôležité? To určite nie!
Každý človek je pozvaný spolupracovať s ním, aby sa naplnil jeho plán so svetom. No nie každý človek je ochotný spolupracovať. Nie každý človek chápe význam svojho jestvovania. A to azda preto, lebo sa nepýtame na zmysel svojho života. Katechizmus na otázku Prečo Boh stvoril ľudí? – odpovedá: „Boh stvoril ľudí na to, aby ho poznali, milovali, jemu slúžili a tak do neba prišli.“ Zanedbávanie tejto pravdy odvráti človeka od hľadania pravého zmyslu života. A tak keď nehľadá Božiu vôľu pre svoj život, žije podľa vlastnej vôle. Uskutočňuje vlastné plány a pritom kdesi v hĺbke srdca cíti smútok a nepríjemné vedomie nezmyselnosti svojho života.
Jeden z najväčších psychológov nášho storočia Carl Gustav Jung bol najprv neveriaci a odmietal náboženstvo ako nehodnoverné. Ale keď empiricky preskúmal psychiku človeka, zistil, že existujú otázky: kto som, odkiaľ som, načo som, kam idem? Je možné, že niektorý človek tieto otázky v sebe zahádže hlukom a ruchom svetských záujmov, nánosom materiálnych pôžitkov alebo rozličnými stresami. Ale iný človek, ktorý sa týmito otázkami zaoberá hlbšie, dostane sa až do takej hĺbky svojho vnútra, kde sa jeho sebapoznanie stretne s poznaním Boha. A tak vedec Jung sa dopracoval k skúsenosti Boha a vyhlásil: „Rozhodujúca otázka ľudského života znie: Som zameraný na Boha, alebo nie? Podľa toho má, či nemá hodnotu môj život.“
Nájsť správnu odpoveď na otázku o zmysle života, znamená nájsť dôležitosť a hodnotu vlastného života.

Boh sa vždy zastaví, keď sa neho niekto obracia vo viere.
Blahoslavení budeme, ak sa chudobní duchom budeme vedieť odpútať od klamnej dôvery v hmotné hodnoty a umiestnime svoje túžby predovšetkým do hodnôt duchovných a náboženských.
Blahoslavení budeme, ak sa dáme viesť k miernosti silných, budeme sa vedieť zriekať pomstychtivosti a nenávisti a budeme múdri pred strachom, ktorý našepkávajú zbrane, a dávať prednosť veľkorysému odpúšťaniu, slobode, a dobýjať dobrotou a mierom svet.
Blahoslavení budeme, ak nám nebude vodcovskou normou života sebectvo, ale ovládanie a striedmosť.

Spisovateľ Dominik Pecka ukazuje v jednej vtipnej úvahe, čo dáva cenu nášmu jednaniu: Bez lásky nie je možná čnosť. Lakomec napríklad je opatrný, keď chráni svoje poklady, je spravodlivý, bojí sa, aby nedal niekomu viac, než mu to skutočne patrilo, je striedmy, aby zbytočne neutratil koruny, je i statočný v boji proti lupičom, ktorí ho chcú obrať o jeho zlato: ale opatrnosť, spravodlivosť, striedmosť, statočnosť lakomca nie sú čnosti, pretože nevychádzajú z lásky.

Z pohľadu lásky konkretizuje blahoslavenstvá biskup Klaus Hemmerle:
Šťastný ten, kto rád dáva a dokáže sa niečoho zriecť.
Šťastný ten, kto sa nevyhýba ťažkostiam a temnotám života, ale odvážne sa chopí svojho kríža.
Šťastný ten, kto zostáva pokojný a priateľský, keď od neho druhý niečo chce.
Šťastný ten, kto sa neuspokojí s polovičatosťou a cez všetky sklamania vytrvá na ceste napredovania.
Šťastný ten, kto nie je ľahostajný k núdzi svojho blížneho, kto má srdce a čas pre človeka vedľa seba.
Šťastný ten, kto zostáva rýdzi, jasný a priezračný napriek každej moci pokušenia.
Šťastný ten, kto si špiní ruky núdzou svojho blížneho a prispieva k vnútornému riešeniu napätia a konfliktov.
Šťastný ten, kto nie je zbabelý a prekonáva strach z odporu.

Pousilujme sa každý konkretizovať blahoslavenstvá do svojej životnej situácie.
Aj keď sme nevyslovili slovo svätý, jedná sa o návod byť svätý, akých nás chce mať Ježiš Kristus.

Výstup na „štvortisícovku“, dosiahnuť cieľ, je krásne a dobré, ale nesmieme zabudnúť, že sme pozvaní pracovať na svojej spáse a to vždy a stále. O to dnes prosme tých, čo už za svoj život obdržali odmenu od Ježiša.

Amen.