Záver občianského roku - Silvester

Pripomenúť si, že sme si strojcami šťastia, že nemáme premárniť čas.

Všetci dnes myslíme, že je posledný deň občianskeho roka. A tešíme sa, že je Silvestra. Zvykli sme sa veseliť. Ale tu v kostole je príležitosť vážne sa zamyslieť. Nad čím? Ako žijeme. Nad prioritami života. Nad tým, ako využívame čas, ktorý sme dostali ako dar od Boha.

Na starých slnečných hodinách je nápis: „Boh dal človeku čas, ale o náhlení nepovedal nič.“

Tak sebe i vám kladiem otázku: Načo to náhlenie? Prečo toľko ospravedlňovania, že nemáme čas, prečo si nepovedať: Som svojím pánom, pánom svojho času. Mám v rukách svoj čas, svoju spásu i svoje šťastie na zemi. A práve v posledný deň roka si treba niečo uvedomiť.

Ján apoštol v tento posledný deň roka nám pripomína, že z Ježišovej lásky „sme my všetci dostali milosť za milosťou“ (Jn 1,16).

Slovo „milosť“ si mnohí spájajú len so znížením trestu, spojené s amnestiou. Slovo milosť v oblasti viery znamená zadarmo daný dar. Dar, ktorý sme dostali bez toho, aby sme si naň robili nárok. Boh Otec nám poslal svojho Syna, ako píše sv. Ján apoštol v úvodnom hymne, prológu, aby sa stal pre nás svetlom. Dejiny sveta, človeka po prvom hriechu sú, obrazne povedané, ponorené do tmy. Nikdy by sme nepoznali to, čo Boh pripravil pre človeka, keby vo svojej láske nám to sám Boh skrze prorokov, svätopiscov neoznámil. Najmä skrze svojho Syna, Ježiša Krista sme sa dozvedeli pravdu, čo znamená hriech, čo večný život, čo zmysel života. A toto je ten dar, milosť, ktorú nám už dvetisíc rokov pripomínajú evanjeliá, ohlasuje Cirkev a čo si i v posledný deň roka máme pripomenúť. Boh nám dáva svoje dary, „milosti“, aby sme mali nádej vo večný život.

Čo tak si pripomenúť staré príslovie: „Dobrými predsavzatiami je vydláždená cesta do pekla!“ Áno, nechceme si pokaziť náladu v tento deň. Je však čas vážne sa zamyslieť nad tým, čo bolo, čo sme prežili a, najmä, s akým úsilím, úspechom. Poznáme sa. Predsavzatia a slová nestačia.

Na Silvestra mladý muž pravidelne vyhadzuje z okna zapaľovač i cigarety so slovami. „Teraz už definitívne s fajčením končím.“

Čo myslíte? Koľko vydrží nefajčiť? Do Troch kráľov. Týždeň. Možno príslovie o predsavzatiach, ceste do pekla je tvrdé. Netýka sa to len alkoholikov, s prejedaním sa pred spaním, čiernych jázd či klamaní rodičov.
Spomeňme si na svoj duchovný život. Pravidelná modlitba má byť posilou pre život a my sme z nej urobili matériu pre spoveď. Piatkový pôst má nám pomôcť na cvičenie sa v sebaovládaní, umŕtvenosti, práci na sebe a zmenili sme ho na vtipy, podpichovanie sa, vyhováranie, podceňovanie.
Boh nám dal príkaz, aby sme mali v úcte jeho meno. A čo keď nemáme v úcte nič? Hrubo rozprávajú nielen chlapi ožrani, ale i otcovia, ba dokonca ich deti, synovia, dcéry.
Boh nám dal siedmy deň, aby sme odpočívali. Pri krste sme sa v Cirkvi zaviazali, že tento deň zasvätíme. Prečo potom nezasväcujeme a nejdeme do kostola v nedeľu a prikázaný sviatok, a keď ideme, ideme neskoro, ideme len po bránu alebo len do predsiene kostola.
Keby nás niekto surovo odmietol pri svadobnom stole alebo inom stolovaní, ako by sme sa zachovali? Stali sme sa apatickí, povrchní k Eucharistii, Sviatosti oltárnej a pritom chceme, aby nás Boh žehnal v dobrom zdraví, úspechoch, láske...
Vynakladáme slušné sumy na drogériu, venujeme pozornosť vôni nášho tela. A zabúdame, že aj naša duša potrebuje pravidelnú očistu. Žiada Boh tak mnoho?
Za svoje sa vieme biť. Dovolávame sa pravdy. Vynakladáme prostriedky, nešetríme čas, aby naše „ja“ bolo uspokojené. Ale to naše ja raz skončí, všetko zanechá druhým a odnesie si len to, čo uloží v duši, čo má cenu pri súde, čo je zárukou večnosti.

Milosti sú dar. Boží dar. Kto darom opovrhuje, ten si nezaslúži iný, druhý dar. Kto vyššie postaveným Darcom či jeho darom opovrhuje, ten si nezaslúži dar od nižšie postavených. Kto Bohom a jeho láskou pohŕda, ten má právo dovolávať sa lásky, úcty od ľudí? Príkaz „cti otca svojho a matku svoju“ rovnako zaväzuje otca a matku k deťom. Slová hýbu, ale príklady priťahujú.

Kto nemá úctu k nenarodenému životu, ktorý sa nevie a nemôže brániť, bude mať úctu k svojmu životu?
Kto si nectí česť, dobré meno druhých, môže sa dovolávať, aby iní si ctili jeho?
Kto si privlastňuje to, čo mu nepatrí, má právo volať po treste pre iných?

Kolegyňa sa sťažuje, že dospievajúca dcéra jej často odvrkne: Bla, bla, bla... A dostalo sa jej odpovede: Čo hovoríš, keď ti vedúci niečo prikazuje?

Chceme byť ľuďom na smiech? Tak prestaňme robiť chyby končiaceho roka. Už nerozdávajme sľuby. Uvedomme si, že sme slabí. Boh sám nám chce pomôcť. Naučme sa spolupracovať s jeho milosťami. Prestaňme v pýche dvíhať hlavu, že to či ono dokážeme, prisahať sa, sľubovať... Skôr s pokorou povedzme, že s Božom pomocou chceme a spolupracujme s prostriedkami, ktoré nám pomôžu. Spravodlivý sedemkrát vstane... Nepodceňujme Božie milosti. Nedávajme viac unáhlené, povrchné sľuby, predsavzatia...

O blahoslavenom Maťovi Talbotovi, ktorý bol notorický alkoholik, hoci nemal dvadsať rokov, je známe, že po zážitku, keď ním opovrhli dokonca priatelia alkoholici, rozhodol sa urobiť koniec života. Predtým však ešte vošiel do kostola. Tam ho čakala milosť. Kňaz ho vyzval spolupracovať s Bohom: aspoň týždeň nepiť. Po týždni skúsili mesiac. Potom dva. Napokon rok. A ten Maťo, ktorý ako alkoholik neváhal slepcovi ukradnúť husle, nástroj, s ktorým si zarábal na obživu, aby mal na alkohol, po roku dáva slúžiť omše za slepého muzikanta, ktorý medzitým zomrel. Maťo sa zachránil preto, že začal spolupracovať s Božou milosťou. Nedával „chlapské“ slová, predsavzatia, ale prosil Boha o pomoc, posilu vytrvať, prekonať sám seba, zvíťaziť nad sebou... A dnes máme budúceho svätca.

Podobne zmenil život sv. Augustín, sv. Margita Kortonská, sv. Pavol a snáď skoro každý svätý musel prejsť konverziou a začať spolupracovať s Božou milosťou.

Máme posledný deň starého roka. Poďakujme za milosti, ktoré sme využili, zúžitkovali pre svoju spásu. Odprosme za to, čo sa nepodarilo. A s Božou pomocou začnime nie zajtra, nie o polnoci, ale teraz nový život.

Postavme sa v tichu, skromne pred Boha, hoci pred jasle, v tichu kostola, či pod kríž, ale so srdcom otvoreným pre Božie milosti a poprosme v modlitbe:
Bože, s pomocou tvojou... Bože, chcem...

Amen.