Nepoškvrnené počatie Panny Márie

Cez Máriu k Ježišovi.

AI
Troje malých detí, opierajúc sa o drevené zábradlie starej lávky nad potokom, uprene sa pozeralo do víriacich sa vĺn. Voda vystrekovala na všetky strany a deťom sa tá hra vĺn páčila. Naraz zábradlie povolilo, zlomilo sa a dve deti padli do vody. Aj tretie by bolo padlo, keby ho silný muž nebol chytil mocne za ruku a zachránil. Len čo muž položil dieťa na breh, skočil do vody a s nasadením všetkých síl, podarilo sa mu zachrániť aj druhé dve deti.

Tento muž zachránil všetky tri deti, ale rôznym spôsobom: dve deti zachránil z vody, ktoré sa už topili, kým jedno zachránil od spadnutia do vody. Tak aj Boh zachránil ľudí tým, že ich vyslobodil z hriechu, do ktorého padli. Presvätú Bohorodičku zachránil tým, že nedopustil, aby sa dostala čo i len na okamih do moci nepriateľa.

KE
Evanjelium hovorí o tom, ako sa Mária dozvedá a prijíma svoju najväčšiu a najdôležitejšiu životnú rolu - byť Matkou Ježiša Krista. Ďakujeme Márii za slová: „Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova“ (Lk 1,38).

DI
Dnes slávime slávnosť Nepoškvrneného počatia. Je to deň veľkej duchovnej radosti, kedy kontemplujeme Pannu Máriu, ktorú ospevuje veľký básnik Dante slovami: „Pokorná a väčšia než stvorenie, pevný cieľ večného rozhodnutia“. Žiari v nej večná dobrota Stvoriteľa, ktorý ju vo svojom spásnom pláne vyvolil, aby sa stala Matkou jeho jednorodeného Syna a v predpovedi jeho smrti, ju uchránil od každej poškvrny hriechu. Takto sa prostredníctvom Kristovej Matky a našej Matky, dokonalým spôsobom uskutočnilo povolanie každého ľudského bytia. Všetci ľudia, pripomína apoštol Pavol, sú povolaní, aby boli pred Božou tvárou svätí a nepoškvrnení v láske (porov.Ef, 14). Keď sa pozeráme na Pannu Máriu, akoby sme mohli nenechať v nás, jej deťoch, opäť prebudiť túžbu po kráse, dobrote, čistote srdca? Jej nebeský lesk a čistota nás priťahujú k Bohu, pomáhajú nám prekonať pokušenie priemernosti života a kompromisov so zlom, orientujú nás rozhodným spôsobom k opravdivému dobru, ktoré je zdrojom radosti. Dnes sa vo svojich myšlienkach vraciame k 8. decembru 1965, kedy Boží služobník Pavol VI. slávnostne ukončil II. vatikánsky koncil, ktorý bol najväčšou cirkevnou udalosťou 20. storočia a ktorý blahoslavený Ján XXIII. zahájil tri roky pred tým. Medzi mnohými jasajúcimi veriacimi na Námestí svätého Petra zveril Pavol VI. uvádzanie koncilových dokumentov do života Panne Márii, ktorú vzýval pod menom Matka Cirkvi. Povedal: „Keď som predsedal dnes predpoludním eucharistickej slávnosti vo Vatikánskej bazilike, ďakoval som Bohu za dar II. vatikánskeho koncilu. Okrem toho som ďakoval aj Najsvätejšej Panne Márii, že sprevádzala počas týchto 40 rokov život Cirkvi, bohatý na mnohé udalosti. Mária zvláštnym spôsobom bdela svoju materinskou starostlivosťou nad pontifikátmi mojich ctihodných predchodcov. Každý z nich s veľkou pastoračnou múdrosťou viedol Petrovu loď po ceste opravdivej koncilovej obnovy a neúnavne dbal na vernú interpretáciu a uvádzanie II. vatikánskeho koncilu do života. Drahí bratia a sestry, dnešný deň, ktorý je celý venovaný Panne Márii, vyvrcholí popoludní, keď sa podľa pradávnej tradície odoberiem na Španielske námestie, aby som položil vencovú korunu k nohám sochy Nepoškvrnenej. Pozývam Vás, aby ste sa so mnou duchovne spojili na tejto púti, ktorá chce byť výrazom synovskej úcty voči Panne Márii a aktom, ktorým jej zverím milovaný Rím, Cirkev a celé ľudstvo.“

PAR
Tieto slová pápeža sú aj pre nás výzvou, oslovením nasledovať Nepoškvrnene počatú Pannu, utiekať sa k nej ako prostredníčke, orodovníčke... .

MY
Bohu nie sme ľahostajní, On o nás nepochybuje! A aby to dokázal, tak prišiel v plnosti času, v historickom advente, prichádza teraz medzi nami v takzvanom liturgickom advente a príde na konci života každého z nás. Písmo Sväté o tom hovorí jasne. Vykresľuje Máriu, našu Nebeskú Matku ako dobrú a milujúcu, veď keď povedala: "Hľa, služobnica Pána!", myslela na nás všetkých. Mária je nová Eva, Matka všetkých ľudí. Boh v nej našiel zaľúbenie, On si ju dopredu vyvolil, ona je tá, ktorej sa splnil sen každej izraelskej devy starozákonných čias - byť Matkou Mesiáša. Aj preto je plná milosti, aby ju mohla sprostredkovať nám. Svojím orodovaním u Boha sa prihovára za nás, za naše potreby. A ide ešte ďalej, dáva sa bezvýhradne a s pokorou k dispozícii pre Boží plán.

Kňaz Albert Oh Ki Sun len nedávno prijal vysviacku. Po vyčerpávajúcom dni zazvonil v nočnú hodinu telefón: „Príďte hneď do nemocnice! Zomiera tu Japonka a žiada si katolíckeho kňaza.“ Kaplán Sun našiel umierajúcu pri plnom vedomí, ale už nevládala hovoriť. Prejavili sa u nej súčasne tri choroby: tuberkulóza, cholera a otrava ópiom. Kňaz jej udelil sviatosť pomazania chorých.

Pri ďalšej návšteve chorá otvorila doširoka oči. Oslovila kňaza: „Dôstojný otče!“ a upadla do srdcervúceho plaču. Chytil ju za ruku a povedal: „Keď budete takto plakať, nikdy neozdraviete.“ Odpovedala: „Čoskoro zomriem, musím zomrieť..., spáchala som veľmi veľa hriechov... . Svojím rodičom som spôsobovala veľa utrpenia.“ Kajúcne sa vyspovedala, načo sa jej zdravotný stav málo zlepšil. Potom rozprávala svoj život s veľkou ľútosťou a bôľom.
Keď skončila gymnázium, ušla z rodičovského domu a našla si miesto v zábavnej štvrti mesta. Ako tuláčka cestovala po krajine, chvíľu bola v Shanghai, potom v Hongkongu, ale vždy po stopách rozkoše. A tak sa brodila v bahne neresti, opantala mnohých mužov, zviedla ich a zruinovala. Keď už nemala peniaze, dopúšťala sa krádeží. V návale hnevu mala účasť i na vražde a z pomsty podpaľovala domy. Jej život sa potom pohyboval medzi verejnými domami a väznicami. Pracovala pre medzinárodnú tajnú službu. V Hongkongu sa zaplietla do nebezpečnej zločineckej skupiny... . Odtiaľ sa dostala do Kórei a tu čakala na smrť.

Kňaz ju požiadal, aby na všetko zabudla a pripravila sa na návrat k milosrdnému Otcovi. V tom siahla po medaile Presvätej Bohorodičky, čo nosila na krku. Priznala sa, že ju dostala od svojej matky k prvému svätému prijímaniu. Žiaľ, s touto medailou sa túlala po svete a napáchala mnoho hriechov. Kňaz ju potešoval: „Matka Božia ťa sprevádzala po tvojich stopách. A ako matky nemôžu opustiť svoje choré deti, ani ona ťa neopustila a bedlila nad tebou.“
Po týchto slovách si chorá pevne pritlačila trasúcimi rukami medailu k hrudi. Jej ruky sa triasli a usedavo plakala. Okolo polnoci sa začal smrteľný zápas. Jej tvár sa predĺžila a dostala výraz nevýslovnej bolesti. V tomto krajnom utrpení však prejavila znaky ľútosti a dôvery. Stačila vyrieknuť: „Ježiš, Mária, neopúšťajte ma!“ To boli jej posledné slová.

Aj v našom advente Mária má zohrať a zohráva vážnu úlohu. Márii sa neklaniame, ale Máriu si uctievame. Mária je našou orodovníčkou.

„Celá krásna si, Mária, …“ týmito slovami sa v úvode homílie prihovoril počas slávnostnej svätej omše apoštolský nuncius v SR Mons. Henryk J. Nowacki, ktorú celebroval v pondelok 9. decembra 2002 v Kostole sv. Jána z Mathy (Trojičke) v Bratislave spolu s ďalšími kňazmi. Pannu Máriu označil za vzor pre každú ženu. „Dnes stojí pred nami skutočná matka, ideál ženy a takú ju máme na zreteli, keď rozmýšľame o Nepoškvrnenom počatí, tomto tajomstve jej života,“ uviedol. V tejto súvislosti apoštolský nuncius poďakoval všetkým matkám za ich tichú, pokornú a obetavú lásku, ktorú rozdávajú v rodinách. Upozornil, že úloha ženy a matky a jej poslanie je vznešené a potrebné pre národ i celú spoločnosť. „Mária dnes stojí pred nami ako dokonalý príklad materstva a ženskosti. Nechajte sa ňou inšpirovať a viesť“, odporúča apoštolský nuncius. Mons. Nowacki zdôraznil, že hoci je Panna Mária tým najvznešenejším stvorením človeka, je blízko každodennému človeku a jej život plynul i plynie v službe človeku. Na záver svätej omše, ktorou Cirkev slávila sviatok Nepoškvrneného počatia Panny Márie, Mons. Henryk Nowacki obnovil znovu odovzdanie mesta Bratislava a jej obyvateľov pod mocnú ochranu Panny Márie pred jej milostivým obrazom, ktorý je v tomto kostole umiestnený.

ADE
Nepoškvrnená Panna Mária, oroduj aj za nás u svojho Syna Ježiša, nášho brata a priateľa.

Amen.