Najsvätejšie Srdce Ježišovo

Srdce Pána Ježiša je pre nás inšpiráciou viac milovať a rozdávať radosť.

Kedy ste sa naposledy stretli s človekom, o ktorom ste povedali alebo si aspoň pomysleli: to je dobrý človek, má dobré srdce. Aj v našom okolí sú ľudia, ktorí zabúdajú na seba, nešetria sa, rozdávajú sa, aj keď ich niekto nežiada, neprosí, a vidia potrebu pomôcť, pomôžu, najčastejšie ticho, anonymne, nechcú, aby im niekto ďakoval, či bol im vďačný. Majú radosť, keď iným spôsobia len maličkú radosť. Nedajú sa znechutiť, keď sa stretnú aj s takými prípadmi, že práve opačne prijmú a vysvetlia si ich počínanie.
Také máme naše matky a otcov. Kedy sme sa im poďakovali? Nečakajú na slová vďaky. Cítime, že ich zmyslom života je rozdávať lásku. V rozbehanom svete, vo svete zhonu, napätia a náhlenia stretávame ľudí, ktorí aj keď majú vážnu tvár, musia si zodpovedne plniť svoje povinnosti, úrad, poslanie, majú veľké, veľkodušné a obetavé srdce.
Nestalo sa vám, že ste chceli niekomu poďakovať a on vás prosil, aby ste neďakovali. Milo poznamenal, že je to jeho povinnosť, že vlastne nič ho to nestálo, že to nestojí za reč; teší sa, že mohol poslúžiť, poradiť, pomôcť...
Patríme aj my medzi týchto svedkov radosti?

Pán Ježiš v dnešnom evanjeliu sa prirovnáva k dobrému pastierovi a hovorí: „Radujte sa so mnou, lebo som našiel ovcu, čo sa stratila“ (Lk 15,6).

Texty dnešných čítaní na sviatok Najsvätejšieho Srdca Pána Ježiša jednoducho nehovoria o srdci. Naproti tomu je tu reč o zvláštnej láske, ktorá sa spája so srdcom. Evanjelium poukazuje na paradox tejto lásky. Pastier sa má predsa starať o celé stádo a on, keď sa mu jedna ovca stratí, zanechá deväťdesiatdeväť a hľadá jedinú, ktorá sa stratila. Zaiste má starosť o všetky, ale teraz, v tejto situácii hrozí nebezpečenstvo len tejto jednej. Pastier nepodceňuje situáciu. Záleží mu na každej ovečke a v tejto situácii robí všetko preto, aby aj zablúdenú získal späť.
Ježiš hovorí o veľkej láske voči nám ľuďom. Hovorí o láske ku každému z nás, keď sa ocitneme v nebezpečenstve, keď opúšťame jeho stádo. Boh vo svojej láske ku nám ľuďom robí všetko preto, aby sme sa dostali späť a boli zachránení. Ježiš podobenstvom hovorí o svojej láske ku každému človeku. Niektorí svätci dokonca sa domnievajú, že Ježiš by aj dnes znova šiel na potupnú smrť kríža, len aby zachránil pred večným trestom hoci len jednu dušu. Nie je to nepodstatná myšlienka, pretože podobenstvo o zablúdenej ovečke hovorí práve o tejto láske Pána Ježia. Ježiš sa raduje, keď hovorí o tom, ako berie zablúdenú ovečku na ramená. Ježiš neprestáva milovať ani tých deväťdesiatdeväť. Nikto z nás nie je anonymný pre Ježiša. Ježiš vo svojej láske voči nám je ochotný najväčších prejavov lásky, aby sme boli spasení.

Sám Pán Ježiš sa postaral o to, aby sme vážne brali svoju spásu. Na sviatok Božieho Tela 13. júna 1675 sa dal poznať sestre Margite z rehole Navštívenia Panny Márie v Paray le Monial, keď jej oznámil, že si praje, aby sa svet utiekal k jeho Srdcu. Srdce Dobrého pastiera je široké, pretože túži spasiť nie iba celé ľudstvo vo všeobecnosti, ale ide mu o spásu každého jedného človeka. Pastier pozná po mene každého človeka. Keď sv. František Saleský rozjímal nad týmito slovami, poznamenal: „Jedna duša je dostatočne veľká diecéza pre jedného biskupa.“ Aby život človeka mal hodnotu, musí človek vedieť mať rád. Ale nie iba mať rád, ale musí sa naučiť byť milovaným. Komu sa bráni milovať, tomu sa ničí základné právo zmyslu života. Hoci by človek mal všetky možné dobrá v živote, ale nemal by priateľov, čo by bol za život?
V zdravotníctve sa spomína príklad, že urobili pokus uchrániť novonarodené deti od baktérií, a preto zriadili oddelenie, kde deti boli izolované. Na vysokej úrovni bolo o ne postarané. Personál sa deti dotýkal len v rukavičkách a maskách na ústach. Následky boli priam katastrofálne. Deti sa nevyvíjali ani psychicky, ani intelektuálne a ani fyzicky. Veľmi rýchlo zomierali. Stav sa zmenil, keď deti sa dostali do bezprostredného kontaktu s matkami. Matky nemali rukavice a masky na tvárach. Človek, aby mohol žiť, potrebuje viac lásky ako chleba. Kde je žriedlo lásky? Kde sa najviac rozvíjajú naše srdcia? „Božia láska je rozliata v našich srdciach skrze Ducha Svätého, ktorého sme dostali. Veď Kristus zomrel v určenom čase za bezbožných, keď sme boli ešte bezmocní...Boh dokazuje svoju lásku k nám tým, že Kristus zomrel za nás“ (Rim 5,5-8). Je potrebné, aby sme si premeditovali slová sv. Jána apoštola: „Boh je láska“ (1Jn 4,8). Boh má starosť o človeka. Chce, aby sme mali večný život.
Stretávame sa s obrazom Pána Ježiša, ako má v ruke svoje srdce, prípadne na jeho hrudi vidieť srdce. Pri jednej debate o láske nad takýmto obrazom mladý študent poznamenal, že srdce nepatrí na ruku, ale srdce má byť v hrudi. Srdce má konať svoju činnosť, ktorá je skrytá, pokorná, ale nanajvýš potrebná a nenahraditeľná.
Dnes si máme pripomenúť, že všetci sme sa zrodili z Božského Srdca Ježišovho. Toto Srdce je našou kolískou. Keď vojak kopijou prebodol Kristovi bok a vyšla z neho krv a voda, splnili sa slová proroka Zachariáša; uvidia, koho prebodli (porov. Zach 12,10). Myšlienkami jeho Srdca sme my. Nie sú to abstraktné myšlienky. Cirkev musela mať dôvod, keď nám ukazuje Srdce Ježišovo, a nie iný orgán jeho človečenstva, ako konkrétne znamenie mystéria jeho ľudskej lásky. Nachádzame vysvetlenie v biblickej, ale i ľudskej skúsenosti. Sväté písmo o srdci hovorí ako o najvznešenejšej časti človeka, že je sídlom jeho duchovného života, najvlastnejším miestom stretnutia s Bohom: To, čo človeka poškvrňuje, ako aj to, čo človeka posväcuje (porov. Mt 5,8). Srdce reprezentuje to, čomu hovoríme najskrytejšie “Ja“. To, že venujeme pozornosť Najsvätejšiemu Srdcu, nič nepridávame Kristovi, ale čerpáme z “nevyčerpateľného prameňa“ všetkých milostí.

Vidíme, že dnes už srdce nereprezentuje všetko, čo reprezentovalo v Písme. Dnes sa chce viac poukázať na inteligenciu, na vôľu, rozum... A vieme, čoho sa dopustí človek, ktorý má vysoký stupeň inteligencie, vôle i rozumu, ale nemá srdce. Život bez lásky sa stáva peklom. Kto nemiluje, necení si nič posvätné. Kto nemá na prvom mieste lásku, ten šliape po pravde, spravodlivosti, cti, slobode, ničí a znesväcuje všetko, čo môže ľudský duch lásky vytvoriť. Sme šťastní, že úcta Božskému Srdcu nepatrí minulosti, že Srdce Krista žije, že vstal z mŕtvych a žije v Duchu. Od Srdca Krista sa znova a znova chceme učiť tak žiť, aby sme v hodine smrti mohli prejsť z toho pominuteľného života do života večného. Súhlasíme z výzvou sv. Pavla apoštola: „Zmýšľajte tak ako Kristus Ježiš“ (Flp 2,5). To znamená napodobňovať Srdce Krista. Dovoľme, aby Kristus v nás miloval bratov a sestry. Tak budeme aj my nástrojom Krista, aby bol jeden ovčinec, jedno srdce, aby medzi ľuďmi padli bariéry a vytvorili sme spoločenstvo svätých.

A k tomu nám majú poslúžiť prisľúbenia Božského Srdca Ježišovho.
1) Uvedomujeme si, ako potrebujeme v každom stave, na životných cestách Božiu pomoc lásky.
2) Bez pokoja v rodinách sa nedajú budovať mosty šťastia na zemi a už nie pre večný život.
3) Ako očakávame potechu v protivenstvách, cez ktoré musíme tu v slzavom údolí prejsť.
4) Náš život na zemi potrebuje ochranu a potrebujeme ju najmä v najťažšej hodine života, v hodine smrti.
5) Naše podujatia bez Božieho požehnania sú ako počínanie nemúdreho muža z evanjelia. Túžime byť múdrym mužom.
6) Sme slabí a potrebujeme milosrdenstvo pre svoje chyby, omyly a pády.
7) Túžime po vzpruhe, keď strácame horlivosť, chuť k úlohám, povinnostiam, životu.
8) My nechceme len lietať do kozmu a stavať mosty, chceme obsiahnuť potrebné zásluhy, ktoré nám otvoria bránu neba.
9) Človek sklame seba aj iných, potrebujeme kňazov, aby premohli zatvrdlivé duše.
10) Staviame si s námahou príbytky, a preto ozdobme ich tým Srdcom, ktoré sa stane pre naše srdcia inšpiráciou lásky.
11) Naša dnešná účasť pri vzdávaní úcty Najsvätejšiemu Srdcu nech sa stanú zárukou, ako Srdce Krista prisľúbilo.
12) Ako vieme dbať na hygienu, kultúru života, stravovanie, bývanie, oddych, ošatenie, tak venujme pozornosť prvým piatkom mesiaca.
Pozitívne zmýšľanie často chýba dnešnému človeku. A práve preto staňme sa svedkami toho, čo nám prisľúbil Spasiteľ cez svätú Margitu Alacoque. Milujme Božské Srdce a šírme úctu k tomuto Srdcu.

Svet potrebuje, aby ľudia mali srdce. Nie iba tie, čo od počatia po našu smrť pumpujú krv, aby sme mohli žiť. Potrebujeme mať srdcia lásky. Chceme byť svedkami lásky jeden voči druhému. Vtedy náš život má zmysel, cenu, a môžeme spokojne ísť kedykoľvek spať.

Amen.