Ružencovej Panny Márie

Poukázať na hodnotu a význam svätej omše na príklade Zvestovania Panne Márii.

AI
Pán učiteľ, pri výklade tajomstva vzniku života sa na hodine prírodopisu pýtal svojich žiakov: „ Kto z vás si pamätá na deň svojho narodenia?“ V triede nastalo hrobové ticho a po čase každý len nejasne pokrútil hlavou. Iba Janko sa prihlásil a povedal: „Ja si pamätám, že som veľmi plakal, mamka ma hneď zobrala do náručia a prestal som.“ Spolužiaci sa rozosmiali, ale bystrý učiteľ dodal: „Áno, príchod nového človeka na svet je spojený s bolesťou. No radosť je väčšia ako bolesť.“

Myslím, že všetci si už nepamätáme na svoje prvé dotyky s týmto svetom. Prečo spomínam tento príbeh? Preto, lebo príchod nového dieťaťa na svet je neopísateľnou udalosťou pre rodinu a blízke okolie. Vtedy je pozornosť k matke a dieťaťu zo strany príbuzných omnoho väčšia než inokedy. A prečo? Ide totiž o jedno z najúžasnejších diel, na ktorom spolupracuje Boh s človekom. Vidíme, ale aj vieme, že je to dôležitá udalosť. V Božom slove sme práve počuli udalosť, ktorá predchádzala narodenie Ježiša Krista, Božieho Syna. Zvestovanie Panne Márii zachytáva iba sv. Lukáš vo svojom Evanjeliu.

KE
„Zdravas milosti plná, Pán s tebou“ (Lk 1,28b).

DI
Uvažujme nad slovami „Pán s tebou.“
Evanjelium je výpoveďou viery, nie podrobným opisom udalosti. Udalosti narodenia Božieho Syna u Lukáša sú vyrozprávané z pohľadu Márie. Mária vystupuje pri návšteve Alžbety ako aj pri navštívení v chráme. Mária je tá, s ktorou komunikuje Boh- zjavuje jej zázračné počatie a narodenie Syna. Ona sa stáva vzorom veriaceho človeka, ktorý je vnímavý na zázračné Božie konanie a premýšľa o ňom. Celá udalosť zvestovania je vsadená do kontextu tak, aby nám zvýraznila, čo sa to vlastne deje. Boh posiela k Márii anjela menom Gabriel. Toto meno znamená - Božia sila, alebo Boží muž, čiže ten, ktorý je Bohom vyslaný. Osloví ju a zvestuje jej posolstvo od Všemohúceho - Božiu vôľu. Použije oslovenie, ktoré v gréckom origináli znie - „chaire“, čiže raduj sa! Anjel jej oznámi, že sa stane Matkou Božieho Syna. A Ten zasadne na trón svojho otca Dávida a naveky bude kraľovať a jeho kráľovstvu nebude konca. Čiže sa jedná o Toho, ktorého očakávala celá židovská pospolitosť- Mesiáša. Mária sa pýta na spôsob, ako sa to stane, lebo ona ešte nežije s mužom. Anjel jej vysvetľuje ďalej, že Bohu nič nie je nemožné. Po týchto slovách Mária pokorne vyzná, že nie je ničím výnimočná, ale chce sa plne dať do služieb Hospodina. Nebeský posol potom od nej odišiel. Táto zaujímavá udalosť je vložená hneď po zvestovaní narodenia Jána Krstiteľa. Svätopisec tu zachytáva situáciu vtedajšej doby, keď ešte existovali skupiny, ktoré považovali Jána Krstiteľa za Mesiáša. Evanjeliový text nám dáva jasnú odpoveď, kto je Ján a kto je Ježiš Kristus. Pri porovnaní týchto dvoch textov vidíme dosť podobný dej, ale s hlavným rozdielom je počatie dieťaťa. Všimnime si ešte jednu drobnosť. Pri zvestovaní Zachariášovi anjel ho povzbudzuje, aby sa nebál. To iste urobí aj pri Márii. S tým, že pri pozdrave použije výraz -„Pán s tebou.“ Ukážeme si ešte iné miesta, kde sa použije toto spojenie. V starozákonných knihách žalmista často vyznáva: „S nami je Pán zástupov, naším útočišťom je Boh Jakubov“ (Ž 46,12). A prorok Ageus, ktorý ako prvý znovu povzbudzoval do výstavby chrámu, oznámil ľudu slová Pána: „Ja som s vami“ (Ag 1,13b). Významným textom je povolanie sudcu Gedeóna. Toho si Pán povolal v rozhodujúcej chvíli, keď chcel vyslobodiť Izrael z ruky Madiánčanov. Keď k nemu prišiel Pánov anjel oslovil ho: „Pán nech je s tebou, udatný hrdina“ (Sudc 6,12b)! Toto je tá rozhodujúca udalosť, tak dôležitá v živote Izraela. Pán koná veľkú vec a svätopisec to zachytí práve tým, že použije toto spojenie.
Exegéti komentujú tento starozákonný výrok ako výrok požehnania. A rovnako ono zaznieva aj vo chvíli zvestovania Márii. Kto je to, alebo čo to Boh chystá, keď Boží posol takto osloví Máriu?
Boh akoby ústami anjela oznamuje svetu cez nazaretskú Pannu: Plesajte všetci, ktorí ste v temnosti, raduj sa Jeruzalem, lebo už niet viac smútku, ale Nádej prichádza na svet.

PAR
Možno sa nám tieto slova zdajú veľmi vzdialené. Možno si povieme, čo pre mňa znamená to čo bolo pred dvetisíc rokmi? Veď je iná doba.
Áno, iná doba je, ale Božie slovo je to isté. Je to Slovo, ktoré je živé, ktoré má moc. Svoju skúsenosť opisuje svätopisec v knihe Múdrostí: „Lebo ani zelina, ani náplasť ich nevyliečili, ale tvoje slovo, Pane, ktoré lieči všetko“ (Múd 16,12).
Pokúsme sa teraz pozrieť na svoje vnútro. Možno cítime obavu z ťažkostí, ktoré nás trápia. Možno ešte nás len čosi náročné čaká v najbližších dňoch. Priznajme si, či sme mladí alebo starší, nik z nás nemá istotu na tomto svete. A predsa po nej bytostne každý z nás túži. Boh nám túto istotu ponúka. Veď je Ten, ktorý klamať nevie, lebo to ani nemôže.
Všimnime si liturgiu svätej omše. To je pre nás ten zdroj, z ktorého žije každý kresťan, ktorý to so svojou vierou myslí vážne. Veď ona je vrcholom, ku ktorému smeruje činnosť Cirkvi a zároveň prameň, z ktorého vyviera všetka jej sila. Tak nás to učí KKC.
Kňaz pri úvode vyzve ľud slovami - Pán s vami. Tým akoby chcel povedať- dajte všetci pozor, zanechajte už svoje starosti a úplne sa sústreďte na tento Božsko - ľudský úkon. Pri vyvrcholení bohoslužby slova, čiže pri čítaní Evanjelia tiež počujeme tieto slová. Znova nás upriamujú na čosi veľké. To akoby hovoril: Teraz k nám prichádza sám Boh v osobe Ježiša Krista. To čo tu teraz zaznie, nie je obyčajné slovo, ale Slovo, ktoré má moc spasiť naše duše.
Keď pokračujeme ďalej, prídeme až ku bohoslužbe obety, konkrétne ku prefácii. Tu kňaz vzdáva vďaky za Dobrotu Trojjedinného Boha. Vyzýva nás, aby sme spozorneli, lebo teraz sa začína sprítomňovať naše vykúpenie. Teraz príde sám Boh na slová kňaza do obyčajného chleba a jednoduchého vína. Ten vďaka, ktorému žijeme sa nám dáva ako posledný sluha a ešte povie – Žíznim, po každom jednom z vás, či si svätý alebo hriešnik. Či máš hriechy ako šarlát a si posledný zo všetkých, ja ťa milujem. Keď toto všetko vyvrcholí vo svätom prijímaní dostávame sa na záver. A tu kňaz opäť vyzýva - Pán s vami. Je to nie menej významný znak. Pri konci každej sv. omše dostávame dôležitú misiu. Veď kňaz nepovie, choďte domov, lebo už tu nemáte čo robiť, ale – choďte, poslanie je vám dané. Každý z nás dostávame špeciálnu misiu. Buďte šíriteľmi mojej lásky všade, kde pôjdete, nech ľudia na vašich skutkoch vidia, že ste mojimi učeníkmi.

Najsvetlejším príkladom ako prijať Božie Slovo, ktoré k nám prichádza, je Panna Mária. Ona bola jeho služobnicou, tá ktorá bez námietok sa vložila do rúk Všemohúceho a plne mu dôverovala. Aj keď všetkému nerozumela, čo od nej žiadal Pán, predsa uverila. My vo svojom živote prichádzame neraz k neprekonateľným ťažkostiam, alebo aspoň tak sa nám to zdá na prvý pohľad. Majme dôveru. Náš Pán je tu s nami- veď je Emanuel- Boh s nami.

MY
Keď už teraz toto vieme, skúsme porozmýšľať každý sám, ako konkrétne ja použijem to čo sme si tu s pomocou Božou povedali. Veď príklad Panny Márie nám tu svieti a ona je jedinečná prostrednica medzi Bohom a človekom. Kto z nás ma toľko síl, aby sám dokázal prijať Boha do svojho života naplno? Pamätajme, že ľuďom je to nemožné, ale Bohu je všetko možné. Otvorme svoje srdce a predstúpme ku Ježišovi s prosbou- Pane príď, prosím, naplň moje srdce, veď Ty sám poznáš moju biedu a moju vôľu. Mária nám ponúka zázračnú reťaz, ktorá je mocnejšia ako mocnosti pekla. Modlitba sv. ruženca je Bohu príjemnou vďakou, ale aj prosbou. Veď Mária nikdy nevzťahovala pozornosť na seba, aj keď to navonok môže tak vyznieť. Spomeňme si na jej chválospev, keď zvelebuje Boha za jeho milosrdenstvo a vernosť. Ona upriamuje pozornosť ľudu na svojho syna - Ježiša. Lebo taká je pravá Mariánska úcta- upriamená na Ježiša.

Veľkým príkladom bol svätý Otec Ján Pavol II. Nikdy sa nehanbil za svoju príslušnosť k Márii. Bola jeho Matkou, keď mu Pán zobral jeho pozemskú mamu. Ruženec bola jeho najobľúbenejšia modlitba a odporúčal ju všade, kde bol. Pôsobil nenápadne. Ešte aj pri rozhovoroch mal jednu ruku vo vrecku a v nej ruženec.

ADE
A tak teraz už vieme, že v živote každého z nás sú udalosti podstatné i menej dôležité. Naše narodenie sa už nezopakuje. Rovnako ani druhé Zvestovanie už nepríde. Ale Boh vo svojej dobrote nám ponúka každý deň dar svätej omše. Učme sa od nazaretskej Panny dôverovať mu aj cez modlitbu ruženca.
V závere listu, ktorý sv. Otec Ján Pavol II. venoval Márii a ružencu napísal: „ Ó Máriin posvätný ruženec, sladká reťaz, ktorá nás spája s Bohom, puto lásky, ktoré nás spája s anjelmi, veža spásy pred útokmi pekla, bezpečný prístav pri našom stroskotaní, nikdy ťa neopustíme.“

Amen.