Sv.Cyril a Metor, slovanskí vierozvestovia

Sväté Písmo v našom každodennom živote.

AI
Jeden pán opravoval pokazený prístroj vo hvezdárni. Cez prestávku si vybral z tašky okrem jedla aj jednu opotrebovanú, starú knihu. Keď sa najedol, začal si z nej čítať s takým zanietením, akoby pre neho nič iné neexistovalo. Upútal na seba pracovníka hvezdárne: „Čítate niečo zaujímavé?“ „Bibliu“, znela odpoveď. Vedeckého pracovníka to prekvapilo: „Ako môžete čítať takú starú knihu, o ktorej ani neviete, kto ju napísal, s takým záujmom?!“ Ten sa nedal: „Prečo vy používate matematiku, ktorá je tiež stará a o ktorej neviete, kto ju vybudoval?“ Hvezdár bez rozmýšľania odpovedal: „V praxi sa mi to osvedčilo.“ „Osvedčila sa a preto jej dôverujete! Z rovnakého dôvodu používam i ja Bibliu. Dôverujem jej, lebo sa mi osvedčila v živote!“ („Chvála Ti Otče, naveky.“ J. Jurko)

KE
Boh sa nám zjavuje. Skrze apoštolov nám dáva Evanjelium. Toto je poklad viery. V liturgii Slova dnešnej slávnosti jasne počuť Ježišove slová: „Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna, i Ducha Svätého“ (Mt 28,19).

DI
Týmito slovami Ježiš určuje program apoštolskej činnosti: ohlasovať Evanjelium, krstiť tých, čo uveria a spravovať ich v Jeho Cirkvi. Ísť do sveta a krstiť! Tieto dva príkazy sú pre Ježišových učeníkov definitívne! On sa im zjavuje vo svojej sláve po zmŕtvychvstaní a oni vedia, že musia pokračovať v Jeho činnosti. Ježiš odíde k Otcovi, no Cirkev tu je stále, učeníci dostávajú nad ňou moc. „Krstite ich v mene Otca i Syna, i Ducha Svätého.“ Pokrstení v tomto mene sa stávame vlastníkmi Boha. Práve krstom sa stávame Božími deťmi, zmýva sa nám dedičný hriech a otvára sa nám brána neba. Ježiš pokračuje ďalej: „A naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal...“ (Mt 28,20) Vie, že ani prvotní apoštoli nebudú na Zemi na veky. Sú obyčajní smrteľníci ako každý jeden z nás. Po nich prídu ďalší, dnešní biskupi. Cirkev tu bude stále. Preto Ježiš poúča prvotných apoštolov k zachovávaniu všetkého, čo ich On sám naučil. A uisťuje nás, že je „s nami až do skončenia sveta.“ Dôležité pre nás je to, že Ježiš síce prestáva byť navonok viditeľný, ale vnútorne zostáva medzi nami, v každom čase a na každom mieste. Toto Pánovo prisľúbenie je pre nás opravdivou Pravdou a zárukou, že nie sme sami, že On je tu, stále prítomný v svojej Cirkvi, v biskupoch, v Božom Slove, v každom jednom z nás. (prevzaté aj z: Wuppertálska študijná biblia, Ev. Mt)

PAR
Tieto Ježišove slová zachovávali aj naši vierozvestovia, ktorých si dnes pripomíname. Aj oni zachovávali Ježišov misijný príkaz a priniesli radostnú zvesť naším predkom. Sv. Cyril a sv. Metod, slovanskí misionári, „hlásali evanjelium úcty a vnútornej dôstojnosti každého človeka. Tak o nich píše pápež v svojej encyklike. Nezištnou starostlivosťou sa usilovali o skutočné dobro a ponúkli konkrétnu pomoc, ako ho dosiah¬nuť. Chceli sa stať časťou týchto národov a zdieľať s nimi vo všetkom osud. Ťažkosti a problémy každého národa prijímali ako vlastné. Nechýbali ani strádania, utrpenie, nepriateľstvá a prenasledovania, u Metoda dokonca väzenie. Konštantín a Metod necúvali ani pred skúškami. To bola cena, ktorú museli zaplatiť za šírenie evanjelia.“ (por. Slavorum apostoli)
My sme, dalo by sa povedať, duchovnými deťmi týchto našich vierozvestov. Vďaka nim sme dnes počuli Božie slovo v našej reči. Zrozumiteľne mu rozumieme! Počuli sme ako k nám hovorí Boh skrze Sväté Písmo. Je potrebné ho zachovávať a naplniť v našom živote. Nestačí len počuť! Máme sluch, daroval nám ho náš Pán. Dostali sme aj ústa, oči, ruky a máme i zdravé nohy. „Choďte, učte...“ hovorí Ježiš! Poďme bratia a sestry! Staňme sa vernými poslucháčmi. Staňme sa Kristovými učeníkmi v našom každodennom živote. Buďme Cyrilom a Metodom našich čias! Nebude to ľahké. Svedčiť o Kristovej láske, o Božom Slove. No Pán nám dá zaiste silu. Netreba toho veľa. Nikto z nás nemusí byť učeným teológom. Nikto z nás nemusí skončiť nejaké doktorandské štúdium biblika. Stačí milovať a každodennými skutkami dosvedčovať, že patríme Kristovi. Že sme Jeho učeníkmi. V svojom živote, v rodinách, v práci, pri štúdiu... všade plniť svoje povinnosti, zodpovedne k nim pristupovať! A popri tom všetkom si nájsť aspoň trošku času na prečítanie z Božieho slova!

MY
Každý deň pred bránou kostola sedával starý žobrák. Všetci veriaci i miestny kňaz ho už poznali. Občas sa niekto pristavil pri ňom a hodil mu do klobúka drobnú mincu. Tak to chodievalo deň čo deň. Raz však prišiel k žobrákovi jeden veriaci a podal mu malý balíček, práve keď prechádzal okolo kňaz. Žobrák si ho vzal, poďakoval sa a odišiel. Na druhý deň zostalo jeho miesto pred kostolom prázdne. Tak tomu bolo aj na ďalší deň. Prešiel týždeň i mesiac a o žobrákovi nikto nič nevedel. Kňazovi to už nedalo a vyhľadal veriaceho, ktorý mu dal balíček. Kňaz sa ho spýtal: “Čo bolo v tom balíčku?” Veriaci odpovedal: “Bola tam Biblia! Zistil som, že bol hluchý a každý deň očakával, že okrem mince mu tam niekto zvestuje Evanjelium - Ježiša Krista.” Kňaz potom zamyslený a prekvapený odišiel. Tento žobrák možno odišiel ohlasovať to, čo prečítal v Biblii.

Aj my dnes odchádzajme z tohto miesta, tuná z Božieho chrámu povzbudení a naplnení radosťou zo stretnutia s Bohom! Odchádzajme ohlasovať Jeho radostnú zvesť do svojich domovov. Nech je na nás vidieť, že patríme Kristovi. Nech sa náš život naplní touto radosťou! Boh chce, aby sme svojím príkladom a kresťanskými čnosťami pomáhali budovať Cirkev. Tak ako to konali prví kresťania. My nemusíme opúšťať svoje domovy, ani miesto v rodine. Koľko dobra môžeme urobiť! Je nevyhnutné jedno: nájsť si čas na modlitbu, „na priateľský rozhovor vo dvojici s tým, o ktorom vieme, že nás miluje.“ (sv. Terézia od Ježiša)

Urobme tak s vierou! Využívajme všetky príležitosti, ktoré so sebou život prináša. Či sú to narodeniny, rôzne návštevy, rodinné oslavy, malé radosti, ale i bôle a ťažkosti... Vždy sa môže vyskytnúť situácia, aby sme mohli niekomu pomôcť, poradiť mu. Dať dobrú radu tomu, kto sa pre niečo, alebo niekoho trápi. Pomáhajme si navzájom v svojich potrebách. Dajme príklad modlitby pred jedlom a poďakovania po ňom, ako často sa to vytráca z našich domovov. Poučme a povzbuďme bratov a sestry v blízkom okolí k modlitbe k anjelovi strážcovi. Sú to zvyky zdedené po našich kresťanských predkoch a je na nás, ako to budeme odovzdávať ďalej. (Hovoriť s Bohom, F. Carvajal)
Nech nám to nie je ľahostajným! Aj dnešným svätcom Cyrilovi a Metodovi sa osvedčilo Sväté Písmo v ich životoch. Nenechali si svoju vieru pre seba. Prišli ju zvestovať našim predkom. Vďaka nim sme my dostali základy učenia Ježiša Krista.

ADE
Dnes už veda pokročila. Máme najnovšie výdobytky, počítače, rýchle autá, internet... v matematike máme mnoho vzorcov a najrozmanitejšie príklady. O tom by vedeli svoje povedať naši študenti. Ja pevne verím, že to všetko prispieva aj k duchovnému rozkvetu našich životov. Nemusíme čítať staré ošarpané knihy, obzerať sa za tým, čo už nie je aktuálne. No Slovo Boha je aktuálne stále. Dnes už máme pekné vydania Svätého Písma. Nech Božie Slovo nie je založené niekde na polici, zaprášené. Nech je hlboko vryté v našom srdci, nech z našich skutkov vidieť, komu patríme. Sýťme sa dennodenne týmto pokrmom a posväcujme sa Eucharistiou! Nech sa aj nám v praxi osvedčí toto dielo Boha – Kniha kníh. Upútajme ňou svojich spolupracovníkov, kolegov, priateľov a známych.
Prosme dnes sv. Cyrila a Metoda, aby nám svojím príhovorom vyprosili silnú vieru, aby sme sa s hrdosťou hlásili k svojmu náboženstvu a svojimi skutkami dosvedčovali naše poslanie – ísť a hlásať Krista v každodennom živote! Sv. Cyril a Metod, prihovárajte sa za nás!

Amen.