Slávnosť Zjavenia Pána - Traja králi (G+M+B)

Odolajme útokom diabla.

AI
Na obraze s názvom „Hľadanie Boha“ maliar predstavil svoju fantáziu. Hore vľavo sú pastieri. Uverili slovám a spevu anjelov, ponáhľajú sa s ovečkami k jasličkám. Vpravo sú traja králi, ktorí verne išli za hviezdou. Dolu je Herodes s vojakmi, ako trhajú deti z rúk betlehemských matiek. Je tu aj Judáš s vojakmi na Olivovej hore. Uprostred tohto veľkého obrazu je namaľovaný Ježiš. Z jeho úst vychádza otázka: „Koho hľadáte?“

Obraz môže predstavovať celý svet. Uprostred sveta je Boh – Kristus. Jedni pred Ním pokorne padajú na kolená, druhí by ho radi zhodili z oltárov. Ku komu sa my pridáme?

KE
Poďme s Tromi kráľmi za hviezdou ku Kristovi. Pýtajme sa: „Kde je ten novonarodený židovský kráľ...“ (Mt 2,2).

DI
Čo vieme o týchto mudrcoch z východu? Neboli Židia, ale pohania. Boli vzdelaní, poznali, čítali židovských prorokov, ktorí hovoria o znameniach pri narodení Mesiáša. Sú pozorní. Stačí im znamenie hviezdy a vydajú sa na cestu do neznáma, aby vzdali hold novému kráľovi. Dávajú sa viesť vnuknutím Boha a berú dary novému kráľovi - zlato, kadidlo a myrhu, ktoré zvýrazňujú moc, slávu a poslanie nového kráľa. Mudrci sú odvážni, neboja sa postaviť pred kráľa Herodesa, ktorý sa bojí o svoj trón a pýtať sa na nového kráľa. Mudrci uveria, keď uvidia dieťa s Máriou, jeho matkou, že to je ten kráľ, za ktorým podstúpili cestu. Mudrci poslúchajú Boha, keď napomenutí vo sne sa vracajú inou cestou späť.
O mudrcoch sa tá povedať, že sú pre kresťanov príkladom, ako spolupracovať pri plnení povinnosti voči Bohu, blížnym i sebe samým.

PAR
Poďme hľadať Pána Ježiša s vierou. Odložme ľahkovernosť. „Verím v Ježiša Krista.“
Často je možné počuť, že dnes je iná doba. Dnes viera? Dnes veriť? Dnešný človek tak rýchlo neverí. Je kríza viery. To je omyl. Je viac ľahkovernosti, ako nevery. Teda ľudia uveria hoci čomu.

Niekde sa stalo, že tisíce ľudí cestovali, aby prišli v určitý deň na určitý vrch. Totižto niekto vraj vyčítal z Písma svätého, že o 12. hodine sa na tomto vrchu zjaví Pán Ježiš a že bude koniec sveta.

A povedzte, že dnešný človek neverí. On verí, ale veľmi ľahkoverne. Veriť však je potrebné jedine Ježišovi Kristovi. Tu je pravá viera. Tu je potrebné byť stály a pevný.
Sú takí, ktorí tvrdia, že veria len to, čo veda predloží. „Pozrite sa, pán farár, ja verím len to, čo je dokázané vedecky.“ „Povedzte mi, pán profesor, vy veríte, že človek má dušu?“ „Pravdaže“, odpovedá profesor, „dnes to verí každý učený človek.“ „Dobre“, odpovedal pán farár, „ale pred niekoľkými rokmi niektorí učení ľudia učili, že človek nemá dušu.“ „Viete, veda urobila pokrok.“ Hľa, dnes verí, že človek má dušu a pred niekoľkými rokmi jeho otec veril a tak učil, že človek nemá dušu. Dnes verí, že má dušu, ale keby aj on bol žil skôr, veril by, že človek nemá dušu. Kto má viac skutočnej viery? Ja verím od toho okamihu, ako som začal rozmýšľať a uvedomovať si sám seba, že mám Bohom stvorenú nesmrteľnú dušu. On včera neveril, dnes verí, že má dušu. V kom je viac ľahkovernosti? Dnešný človek je ochotný uveriť všetkému, čo mu predloží veda. Je schopný dnes uveriť v to, v čo ešte včera neveril. Dnes verí tomu, čo ešte včera zavrhoval. Aká to ľahkovernosť, aká to pretvárka, aký to nerozum.
Viera. Verím. Veríš aj ty. Verí aj tvoj známy, ktorý ťa tak presviedča, že neverí. Niet neveriacich. Každý verí. Je len otázka, komu a čomu človek verí. Buď verím v menlivé mienky menlivých ľudí, buď verím Kristovi, ktorý ostáva ten istý naveky. Buď verím ľuďom, buď verím Bohu. Veríš! Je len otázka, s akou vierou sa uspokojíš. Buď s vierou, ktorá sa mení každý deň, buď s pevnou vierou. Nehovor – neverím! Veríš! Je rozdiel komu veríš. Veríš azda ľuďom, ktorí sú nestáli, hriešni, ako ty? Veríš azda ľuďom, ktorí nemajú pokoj v duši, ktorí nemajú čisté svedomie? Dnes sa rozhodni, komu veríš. Buď ľuďom, alebo Bohu. Tretej cesty niet. Rozhodni sa jasne – verím v Boha. To potom pre teba znamená, že Boh je tvoj jediný Spasiteľ. Tomuto Stvoriteľovi mojej duše musím prenechať celý svoj život. Boh je môj Pán. Tomuto Pánovi musia patriť moje myšlienky, slová a skutky. Boh je môj vodca, musím kráčať po ceste, ktorú mi ukáže. Verím v Stvoriteľa neba i zeme. Verím, že je Pánom života aj smrti.

Istý pán prišiel k staručkému pánu farárovi. Niekedy bol jeho žiakom. „Pán farár, ja som sa stal nevercom. Neverím v Pána Boha, neverím v náboženstvo.“ „Myslíš si, že to všetko, čo som ja učil v škole na náboženstve, že to bol klam?“ „Nie, to si ja nemyslím. Ale ja som prišiel životom k inému presvedčeniu.“ „Život – veľké slovo. Život. Zlí kamaráti, zlé miesta, zlé knihy. Rozumiem ti. Ty si uveril tomuto všetkému. Ty nie si neveriaci, len veríš iným a inému. To, čo tvoja matka, tvoj duchovný otec, tvoja svätá Cirkev ťa učili, to neveríš, ale veríš zlým kamarátom. Zlí kamaráti, zlé miesta, zlé knihy – z toho je zlý život.“ „Ja som životom prišiel k inému presvedčeniu, inej viere. Ja tak žijem, že Pán Boh nemôže byť. Ja tak žijem, ako keby Pán Boh nebol. Neverím v Boha.“ Pán farár pokračuje: „Ja som teraz zlý človek a pre mňa je lepšie, aby tento Pán Boh vôbec nebol.“

MY
Máme voči sebe povinnosti i práva.
Plnenie povinností nám pripomína aj dnešný sviatok - Zjavenia Pána. Boh sa zjavuje svetu. Boh prichádza na svet podobne, ako sme prišli na svet aj my, Boh sa stáva dieťaťom. Boh dáva znamenia svojej existencie, čo vidíme v súvislosti s kráľmi – mágmi. Boh používa poslov - anjeli zvestovali pastierom narodenie Spasiteľa sveta. Boh rešpektuje slobodu človeka. Pastieri a králi sa mu prichádzajú pokloniť. Herodes, veľrada, obyvatelia Jeruzalema nie. Jeden sa bojí Boha v Dieťati, iný sa boja toho druhého, ďalší sú v zajatí nevedomosti. Dejiny sa opakujú nielen v celosvetovom merítku, ale aj v živote každého človeka. Môže sa hovoriť najmä o aktivite a pasivite. Vyhovárať sa na nevedomosť, zlú informovanosť, zlý príklad veriacich, tiež o niečom hovorí.
Sviatok zjavenia Pána pripomína, že kresťan katolík má vedieť čo robiť a prečo. Je pravou, že Boh prehovoril. Prehovoril aj ústami svojho Syna. Boh práve preto je aj spravodlivý Sudca, ktorý dobrých odmeňuje a zlých trestá.

Aj dnes máme Herodesov. Počnúc od vládnych činiteľov, ktorí navrhujú a odsúhlasia zákony proti životu, cez vedcov, ktorí zabúdajú na Hippokratovú prísahu, že ľudský život budú chrániť a nie zabíjať, až po tých, čo z rôznych príčin vraždia nenarodených (abortus), ale i starých a chorých (eutanázia). Herodesom sú aj tí, čo mlčia z rôznych príčin a pohnútok, len aby im ich pohodlie, falošné šťastie, slávu, krásu, či moc niekto a niečo nenarušilo.

Aj dnes máme mudrcov, ktorí správne rozlišujú Božie od ľudského a nasadzujú svoje životy, česť, zdravie, aby človek získal večný život. Nič, ani moc, sláva, bohatstvo..., ak nie sú spojené s Bohom, nič pre nich neznamenajú. Áno sú to aj politici, vedci, umelci, lekári i jednoduchí ľudia. Ich cťou je plniť Božiu vôľu. Príkladov máme z okolia mnoho. Je správne, že vieme takýchto ľudí podporiť pri plnení Božej vôle. Že nemlčíme, keď sa deje bezprávie, šliape po právach človeka. Primerane svojmu postaveniu, veku a iným okolnostiam svoju vieru vyznávame a podľa nej aj žijeme.

ADE
Vráťme sa k slovám Písma: „Keď sa za čias kráľa Herodesa v judskom Betleheme narodil Ježiš, prišli do Jeruzalema Mudrci od východu.“ Zanechali všetko a kráčali za hviezdou. Zanechaj svoj život hriechu, zla, ľahkovernosti a poď s Tromi kráľmi pokloniť sa Ježišovi. Odovzdaj mu dary: dušu aj telo, myšlienky, slová i skutky. A tak pevne a silno vyznaj svoju vieru: „Verím v Ježiša Krista, jeho jediného Syna, nášho Pána, ktorý sa počal z Ducha Svätého a narodil sa z Márie Panny.“

Amen.