IV. (Lk 2, 40-52)

„... a bol im poslušný. A vzmáhal sa v múdrosti, veku a v obľube u Boha i u ľudí.“

AI
„Stratil sa dvanásťročný chlapec.“ „Pätnásťročná dcéra je už dva mesiace nezvestná.“ „Uniesli päťročné dieťa.“ Takéto správy čítavame v novinách. Možno sa už aj vám deti stratili vo veľkom obchode alebo na ulici. Hľadali ste sa a našli. Deti sa strácajú...

KE
Aj v dnešnom evanjeliu sme počuli, že dokonca i svätej rodine, Jozefovi a Márii, sa stratil syn Ježiš. „Vrátili sa teda do Jeruzalema a tam ho hľadali“ (Lk 2,45).

DI
Aj Boží Syn, keď sa stal ľudským dieťaťom, robil rodičom starosti. Avšak ako každé poriadne dieťa, tak aj Ježiš bol rodičom poslušný a zachovával domáci poriadok. Aj on prežil väčšinu svojho života v rodine. Keď mal dvanásť rokov, nebol ešte ani mužom, ale nebol už ani malým dieťaťom. Jeho matka Mária si na ceste z Jeruzalema domov všimla, že Ježiš nekráča s ňou.
Možno si myslela, že však už má dvanásť rokov a chce byť medzi mužmi, a tak kráča s Jozefom. A Jozef si možno myslel, že je to ešte dieťa, a tak kráča so svojou matkou. Až večer zistili, že Ježiš s nimi nekráča vôbec, ani s jedným, ani s druhým. Určite im v mysli vírili otázky: Čo je s ním? Ako je to možné? Kde je? A na druhý deň bežali hneď naspäť do Jeruzalema, aby ho tam hľadali. A našli ho. Na ich prekvapenie v chráme, medzi učiteľmi. On im vysvetlil, prečo tam je, možno to hneď nepochopili, ale dôležité je, že hľadali Božiu vôľu, nie svoju. To isté robil aj Ježiš, a preto v ich rodine vládol opravdivý pokoj a opravdivá láska.
Ježiš sa tak vzmáhal v obľube u Boha i u ľudí a svojim rodičom bol poslušný. Niekto si povie, že však to je jasné, veď bol Božím Synom a Panna Mária i sv. Jozef boli svätci. To je síce pravda, ale aj vo svätej rodine vznikali napätia a problémy, ako sme to počuli aj v dnešnom evanjeliu. Tam sa však všetko riešilo s Bohom. A to je základ. Svätá rodina dobre poznala štvrté Božie prikázanie a vedela, že Bohu ide v tomto prikázaní predovšetkým o vzťah medzi rodičmi a deťmi. A toto by sme si mali dobre uvedomiť aj my.

PAR
Skúsme sa zamyslieť nad tým, či sa aj naše deti nestrácajú. Nie tak, že ich niekto unesie alebo že sa niekde stratia, ale či sa nestrácajú z našej mysle, z nášho života a zo života s Bohom.
Milí rodičia, položte si úprimne ruku na srdce a porozmýšľajte, či naozaj hľadáte svoje deti, keď sa vám zdá, že sa začínajú strácať. Aj vy, deti, skúste tiež porozmýšľať nad tým, či sa niekedy nestrácate svojim rodičom aj z vlastnej viny. Možno práve tým, že ich neposlúchnete, a potom vám je to aj ľúto, aj vás to trápi. Ale dokážete sa vrátiť včas a prejaviť rodičom opäť svoju lásku tým, že už budete voči nim poslušní?
Dnešné Božie slovo nám chce všetkým povedať, že Ježiš prežil väčšinu svojho života v rodine, tam bol vychovávaný, tam vyrastal. A chce nám pripomenúť aj to, že rodičia sú darcami nielen telesného života, ale i života Božieho. Deti si práve v rodine osvojujú dobré čnosti a vlastnosti. A to predovšetkým cez osobný príklad rodičov, ktorým záleží na svojich deťoch a ktorí svoje deti naozaj hľadajú hneď ako zistia, že sa strácajú. Všimnime si aj to, že do jeruzalemského chrámu išla celá rodina, nielen rodičia bez detí, nie deti bez rodičov alebo mama bez otca. Všimnime si, že obidvaja rodičia hľadali Ježiša.
Koľko otcov a matiek sa dnes vôbec nestará o to, kde ich dieťa je, čo robí, s kým sa kamaráti... Jozef a Mária našli svoje dieťa v kostole. Koľko je dnes rodičov, ktorí by radi videli svoje dieťa všade inde, len nie v kostole...
V kostole, kde ste počuli, milé deti, že Ježiša tiež mamina pokarhala za to, že sa im stratil. Ježiš im to vysvetlil, ale potom sa vrátil s nimi domov a bol im poslušný. A tak, deti, čo si myslíte, čo je odmenou za vašu poslušnosť? Možno práve to, že doma sa cítite naozaj dobre, že cítite od svojich rodičov lásku. Neberte to nikdy samozrejme, láska rodičov je veľký dar a všetky deti tento dar nepoznajú. Najväčším bohatstvom každého človeka je to, že má dobrú rodinu, kde sa všetci navzájom majú radi.

MY
Aj tieto dva príbehy zo života nám môžu pomôcť pochopiť to, aká dôležitá je v rodine ozajstná láska medzi jej členmi, a zvlášť láska rodičov k deťom.

Jeden otec umýval auto a prišiel k nemu jeho malý syn Vladko. Otec sa mu začal sťažovať, že nikto mu to neurobí tak, ako by to on potreboval, a tak si to radšej spraví sám, lebo to auto je pre neho veľká investícia a treba mu venovať čas a námahu.
,,A ja nie som veľká investícia?“ opýtal sa Vladko.
„Ako to myslíš?“
„Lebo pre mňa nikdy nemáš čas!“

Iný otec zas denne brával malého synčeka na kolená a rozprával mu rozprávky. Ale jedného dňa mu doniesol CD-prehrávač a veľa cédečiek s rozprávkami. Keď sa o niekoľko dní chlapca opýtal, ako sa mu páčia rozprávky na cédečkách, synček mu odpovedal: „Vôbec sa mi nepáčia, lebo CD-prehrávaču si nemôžem sadnúť na kolená.“

Rodičia, majte čas pre svoje deti. Len tak im môžete dokázať to, že ich vždy hľadáte a že ich máte naozaj radi. A keď vaše deti pocítia túto rodičovskú lásku, určite sa im budú ľahšie rešpektovať vaše požiadavky a poslušnosť i úcta bude pre nich samozrejmosťou i radosťou.
Ak sa chceme zmeniť podľa svätej rodiny, bude nás to určite niečo stáť. Ale veď sa hovorí, že čo nič nestojí, za nič nestojí...

ADE
Prajem vám všetkým, aby ste si vedeli vytvoriť pekný domov, aby ste boli dobrou rodinou a aby ste boli bohatí na vzájomnú lásku. A pri vašich problémoch v rodine nikdy nezabúdajte na Boha, ktorý dokáže vyriešiť aj tú najzložitejšiu situáciu. Boh chce vyliať svoju milosť na každú rodinu, ktorá sa na neho spolieha. Chce byť s nami, aby naše rodiny mohli byť vnútorne silné a zjednotené. Týka sa to nás všetkých, či už sme slobodní, ženatí alebo vydaté: každý patrí rodine a Bohu, ktorý má hlboký záujem o rodinný život. Spolu ho teda prosme, aby vládol ako kráľ a ochranca rodín.

Amen.