V. (Mt 5, 17-37)

Chrániť život

AI
„Vrah zo škôlky... Zabíjal samovrah... Zomrel mi v náručí...“
Takto a podobne môžeme čítať na titulných stránkach novín či časopisov. Často sa v médiách stretáme s informáciou, ktorá hovorí o tom, že človek človeku siahol na život. Tlač je týmito informáciami doslova presiaknutá. Týchto informácií je čoraz viac a vôbec nás neprekvapujú. Dokonca ak sa nás bytostne nedotýkajú, tak pokrútime hlavou a prípadne si povzdychneme: „Kam len tento svet speje,“ a ideme ďalej. Myslím si, že je to trochu málo na človeka, ktorý je stvorený na Boží obraz a pre ktorého je Boh jediný darca a Pán života.

KE
V dnešnom Božom slove odznelo piate Božie prikázanie: „Nezabiješ!“ (Mt 5, 21; Dt 5,17)!

DI
Nevezmeš sebe ani druhému dar života, ktorý ti dal Boh. Ten Boh, ktorý ťa stvoril. O tom, že je človek dielom Boha, svedčí aj jeho vznešenosť a pôvod, ktorý je v mnohom podobný Bohu. Možno si niektorí poviete: „Ako môžeme povedať, že sa človek podobá na Boha, keď Boha nikto nikdy nevidel?“ Božia črta v človeku je viditeľná v tom, že človek sa líši od iného stvorenia. Jedine človek od Boha dostal niečo výnimočné. Boh dal človeku to, čo nedal žiadnemu inému stvoreniu. Dal mu rozum, slobodnú vôľu a nesmrteľnú dušu.
Teda jedine človek môže rozmýšľať a jedine človek je zodpovedný za svoje konanie. Jedine človek má svoju mienku, iba on môže čosi nové objavovať, spoznávať, mať svoj názor. Môže rozvíjať všetko, čo má okolo seba, a tak sa zapojiť do Božieho plánu stvorenia.
Boh okrem rozumu dal človeku slobodnú vôľu. Je jedinou bytosťou, ktorá sa môže slobodne rozhodovať. Dal mu slobodu. Sv. Otec Ján Pavol II. nás pri jeho tretej návšteve Slovenska vyzval, aby sme sa učili pravej slobode. Na rozdiel od zvierat, ktoré sa riadia inštinktom a pudmi, si človek môže sám voliť. Jednoducho by sme povedali, že je sám sebe strojcom svojho šťastia a môže si život zariadiť, ako chce.
Pri stvorení človek dostal ešte jeden veľký dar, a ním je nesmrteľná duša.
Takto sme teda pripodobení k svojmu Stvoriteľovi. A preto Boh chráni človeka. A keďže Boh je jediný darca a Pán života, nik nemá právo siahnuť na ľudský život.

PAR
Preto vás chcem povzbudiť k životu. Vážte si svoj život i život vašich príbuzných. Život je veľký Boží dar. Dostali sme ho ako dar od Boha. Určite mi dáte za pravdu, keď poviem, že je radosť vidieť, keď sa dieťa alebo mladý človek teší zo života. A ešte väčšia radosť je, a to mi dajú deti a mladí za pravdu, vidieť radosť na tvári s vráskami u staršieho človeka. Mnohých to povzbudí a dokáže ich nadchnúť. Možno si niektorí poviete: „Prečo by sme sa mali tešiť zo svojho života? Veď každý deň prináša ťažkosti, problémy, mnohé starosti...“ Ale je to naozaj? Prináša len ťažkosti a problémy? Neprináša i radostné chvíle, oddych, pohodu, šťastie? Ale áno! Prečo vidíme všetko len v čiernobielych farbách! Veď život prináša aj veľa radosti. Premietnime si v mysli jeden jediný deň, napr. tohto týždňa. Nenájdeme tam aj šťastie, radosť, úsmev druhého...? Ale pravdaže áno. Preto dajme životu zelenú.

MY
Koľkí naši príbuzní boli plní života, chceli žiť, a predsa zomreli pri rôznych životných pohromách, nešťastiach či tragédiách. Spomínam si na udalosť, ktorú mi rozprával jeden kňaz. Chlapec, osemnásť-devätnásťročný, veľmi túžil po novej motorke. Často prosil otca a mamu, aby mu ju kúpili. Jedného dňa mu ju naozaj kúpili. Syn chodil na motorke veľmi rýchlo. A rodičia mali o neho, pochopiteľne, strach. Preto mu aj dohovárali, aby chodil pomalšie a dával si pozor na seba. Ale syn veľmi rád rodičom odpovedal slovami: „Chcem žiť, a nie hniť!“
Neubehol dlhý čas, syn havaroval a zabil sa.

Tento chlapec bol plný života. Život mal pred sebou. Chcel žiť, a predsa si svoj život nevážil.

ADE
Chráňme si svoj život i životy našich blízkych. Nebojme sa prijať ho v podobe malého dieťaťa a zároveň chrániť ho v podobe roztraseného starého človeka. Nezabúdajme, že Boh je jediný darca a Pán nášho života. A nikto z nás nemá právo siahnuť na svoj život ani na život iného.

Amen.