VI. (Mt 5, 27-30)

Žiadostivosť

AI
Šiel som po ulici a počul som dvoch mladíkov, ako uznanlivo chválili Boha za krásu, ktorú vložil do nimi obdivovanej slečny. Jeden z nich drgol lakťom do toho druhého a doslova povedal: „Pane Bože, tak táto ti vyšla, škoda len, že nie je ani pre jedného z nás...“ Čo myslíte, v porovnaní s tým, čo sme počuli práve v evanjeliu, mali za to hriech?

KE
Čo je to „žiadostivo hľadieť“? Vôbec, čo je žiadostivosť sama? Ako ju premôcť, oslobodiť sa od nej, a byť tak obrazom naozaj podobným Bohu?

DI
Nájsť odpovede na všetky tieto otázky nám pomôže najlepšie Písmo sväté a Katechizmus. U sv. Jána nachádzame v jeho Prvom liste rozlíšenie troch druhov nezriadenej túžby, žiadostivosti. Hovorí o žiadostivosti tela, žiadostivosti očí a o pýche života. Naša dnešná téma, 6. a 9. prikázanie, sa v cirkevnej tradícii oddávna spája práve s prvou žiadostivosťou z tohto rozlíšenia, ako nám ho zanechal sv. Ján – so žiadostivosťou tela. Ona je totiž človeku v zápase o jeho svätosť dávnym súperom. Sám veľký apoštol Pavol nám píše, že nachádza v sebe dvojaký zákon: že keď chce robiť dobro, je mu blízke zlo. Že nerobí dobro, ktoré chce, ale zlo, ktoré nechce. Duch je ochotný, ale telo slabé. Čo teda? Ostaneme len tak nečinne stáť s rukami založenými vbok, ospravedlňujúc si svoju prehru so žiadostivosťou, že duch je síce ochotný, ale telo slabé?
Kto by povedal: „Áno,“ ešte vie málo o nasledovaní Krista. Možno sa v niekom z vás, vo mne, možno v každom z nás, ozýva tento osteň, ktorý nám bol daný do duše presne tak, ako sa k tomu priznáva aj Pavol. Ale, bratia a sestry, nezabúdajme, že žiadostivosť sama ešte nie je vina! Ona síce nie je hriechom, ale k hriechu navádza! My nie sme hriešni preto, že pociťujeme v sebe žiadostivosť, ale stávame sa hriešnymi, ak sa jej oddávame, teda ak sa oddávame tomu, k čomu ona vedie – hriechu. Ako sa teda uchránime hriechu zo žiadostivosti?
Ježiš Kristus nám povedal veľmi jasne, že srdce človeka nepoškvrňuje to, čo do neho vchádza, ale čo z neho vychádza. Lebo zo srdca človeka vychádzajú zlé myšlienky, vraždy, cudzoložstvá, smilstvá. Teda srdce je tým miestom, kde sa odohráva boj medzi čistotou a žiadostivosťou. Vrátiac sa k tým mladíkom z ulice, nebolo nič hriešne na tom, čo vstúpilo do ich srdca, teda prirodzená krása ženy. Dôležité je, ako sa k tomu všetkému vo svojich srdciach stavali. Ako to celé spracovali a čo z ich sŕdc vystúpilo. Ak úprimná chvála Boha, dobre. Ak nezriadené myšlienky či možno slová, zle. A preto nič iné nám nezaručí také víťazstvo, ako očistenie srdca. Pýtate sa, ako? Prostredníctvom čistých pohľadov, myšlienok a modlitbou o čnosť a dar čistoty srdca.

PAR
Myslíte, že toto všetko je niečo nedosiahnuteľné? Každý z nás asi túži po tom, aby sa za svoje myšlienky nemusel hanbiť, keby ich bolo vidno nad našimi hlavami ako v komiksoch... Každý z nás asi túži, aby ho nezalial studený pot hanby, keď sa naplnia slová Písma: Nie je nič, čo by sa neprezvedelo... Asi každý z nás túži myslieť, konať, žiť tak, aby sa nikdy nemusel hanbiť. Máme k tomu dva spôsoby riešenia.
Ten prvý, trochu nešťastný, spočíva v uznaní neresti za čnosť a opačne. V tomto riešení sa nik nehanbí za nečistý pohľad na ženu, muža... V tomto riešení nikomu nerobí problém robiť zlo ako dobro, a navyše sa tým aj chváliť. V tomto riešení našli útočište všetci tí, ktorí dokážu akýmkoľvek spôsobom podporovať alebo priamo pracovať v prostredí, ktoré si neláme hlavu s úctou k človeku.
No je tu aj druhé riešenie, o niečo ťažšie, ale neuniká pred realitou. Je to riešenie, ktoré nám v mnohom kladie na chrbát ťarchu kríža. Ale práve pre ten kríž sa stáva podobným riešeniu samého Boha. On sa tiež nezriekol kríža, hoci mu bol ťažký a párkrát aj pod jeho ťarchou padol, ale iba skrze jeho kríž prišla na svet spása. Je to riešenie oddanej modlitby naplnenej dôverou v toho, ktorý pozná počet našich vlasov na hlave. No nezvládneme ho uniesť bez modlitby, očistenia srdca skrze neúnavné striehnutie na svoje myšlienky i činy...

MY
Keď si počas dňa dáme pozor na to, na čo myslíme, a nebudeme sa zbytočne v myšlienkach zaoberať niečím, čo by nás zvádzalo k hriechu zo žiadostivosti, môžeme dospieť až k takej čistote srdca, akú mal mladý mních zo známeho príbehu...

Tento mladý mních bol na cestách so svojím starším spolubratom. Prišli k brodu rieky, cez ktorý sa chceli dostať na druhý breh. Stála tam aj mladá slečna v drahých šatách. Nechcela prejsť brodom, aby si ich nezmáčala a nezašpinila. Poprosila mníchov o pomoc a mladý mních ju vzal na ruky a preniesol cez brod na druhú stranu rieky. Rozlúčili sa a každý pokračoval vo svojej ceste. Starší mních neprestával ani po hodinách mladému vyčítať, že takýmto počinom mohol vystaviť svoju dušu žiadostivosti a upadnúť tak do hriechu. Tu mu mladý mních odpovedal: ,,Neviem, kto z nás ju nosí dlhšie. Ja som ju nechal na druhom brehu rieky, ale ty ju v srdci nosíš až doteraz...“

ADE
Poprosme Boha už pri dnešnej svätej omši, aby nám dal srdce čisté. Srdce, ktoré bude prázdne od hriešnych myšlienok, predstáv... Srdce, ktoré bude pretvorené podľa srdca Kristovho.

Amen.