VII. (Mt 19, 18)

Vedieť sa uspokojiť s tým, čo mám

AI
Pán farár nachytá Janka na strome, ako mu kradne čerešne, a hovorí:
„Teraz pôjdem k vám domov a všetko požalujem otcovi.“
A Janko na to: „Nemusíte ísť domov, oco je na vedľajšom strome.“

V tomto krátkom úsmevnom dialógu je obsiahnutá jedna veľká pravda: Aký otec, taký syn. Ak je otec zlodej, nech nečaká, že jeho syn bude poctivý podnikateľ.

KE
Boh nám radí, ako sa vyhnúť takémuto trapasu na strome, hovorí: „Nepokradneš!“ (Ex 20, 15; Dt 5, 19; Mt 19, 18)

DI
Celé Slovensko nadáva na to, ako sa kradlo, ako sa kradne a ako sa bude kradnúť. Ukradnúť sa dá dnes všetko, počnúc peniazmi, cez myšlienky, čas, vzdelanie, až po ľudskú dôstojnosť. V čom má tento hriech svoj koreň? Rozmýšľajme. Človek, ktorý kradne, si za každú cenu prisvojuje niečo, čo mu nepatrí. Chce to. Túži po tom. A je mu jedno, že na to nemá, on to chce. Je tým posadnutý. Čiže kameňom úrazu je chamtivosť, túžba mať. Človek, ktorý kradne, chce mať. Žije pre vlastníctvo. Zlodej je človek, ktorý nemá na to, čo chce. Je to človek netrpezlivý a lenivý, a navyše veľký egoista. Lebo zlodej nemyslí na obeť, ktorú okradne, či jej tá vec nebude chýbať, ako bez nej bude žiť... Tieto myšlienky mu v živote hlavou nepreleteli, a ak aj áno, tak ich potlačil. Zlodej je človek, ktorý myslí len na seba.
Čo na to hovorí Boh?
„Kto je verný v najmenšom, je verný aj vo veľkom, a kto je nepoctivý v malom, je nepoctivý aj vo veľkom. Ak ste teda neboli verní v nespravodlivej mamone, kto vám zverí pravé bohatstvo? A ak ste neboli verní v cudzom, kto vám dá, čo je vaše?“ (Lk 16, 10-12) Ježiš tu naráža na spoľahlivosť. Ak si vekom dospelý, mal by si byť aj charakterom dospelý, a k tomu patrí spoľahlivosť.
V knihe Levitikus Boh hovorí: „Nekradnite, neluhajte a neklamte jeden druhého“ (Lv 19, 11). Tu vidíme, že ak začne človek kradnúť, nezostane to len pri tomto jednom hriechu. Naň sa nabalia ďalšie a ďalšie: klamstvo, pretvárka... a nezriedka končia lúpeže aj vraždou.
Prorok Zachariáš hovorí: „Lebo každý zlodej... bude odstránený...“ (Zach 5, 3) a sv. apoštol Pavol píše v liste Korinťanom: „.. .ani zlodeji, ani chamtivci, ani opilci, ani utŕhači, ani lupiči nebudú dedičmi Božieho kráľovstva“ (1 Kor 6, 10). Počujete? Zlodeji a chamtivci nebudú dedičmi Božieho kráľovstva. Tí, ktorí by chceli ukradnúť pre seba aj celý svet, len aby sa mohli utápať v hmote, tí to skutočné bohatstvo nedostanú. Zostanú bez odmeny.
Vyššie som spomenul, že ukradnúť sa dá čokoľvek. Muž, ktorí znásilní ženu, ukradol jej dôstojnosť. Chlapec, ktorý sexuálne žije s dievčaťom pred tým, ako uzavrú sviatostné manželstvo, kradne toto dievča jej rodičom a Bohu, pretože oni mu ho nezverili, nedali. To dievča mu nepatrí. Nemá na naňho nárok. A to platí aj opačne – vo vzťahu toho dievčaťa ku chlapcovi. Myslíš si, že je to pritiahnuté za vlasy? Nie, to je realita. Ak si za stotisíckorunový úplatok kúpiš titul, tak si ho ukradol, atď.

PAR
Keď má človek veľa, chce mať ešte viac. S jedlom rastie chuť. Pred pár rokmi skončila doba, kedy sa snáď viac kradlo, ako kupovalo. A ešte sa to komentovalo „múdrosťami“ typu: „Kto nekradne, okráda vlastnú rodinu.“ Prosím vás, čo je to za hlúposť? A do tejto skupiny patrí aj veľa kresťanov. Nenamýšľajme si, že nás sa tento hriech netýka. Koľkí z nás si z práce čo-to zobrali domov, ospravedlňujúc si tento skutok slovami: „Toto je aj tak navyše, toto by sa vyhodilo a je to maličkosť a tamto som si ušetril.“ Urobil by si to, keby nad tebou stál tvoj vedúci? Buď k sebe úprimný.
Pri krádeži je druhoradé to, čo si ukradol, Boh pozerá v prvom rade na tvoje srdce. Či bolo schopné privlastniť si niečo, čo mu nepatrilo, nech už to bolo čokoľvek. Samozrejme, nie je krádež ako krádež. Keď ukradneš osemdesiatročnej chudobnej dôchodkyni sto korún a milionárovi sto korún, vina je v oboch prípadoch diametrálne odlišná, ale fakt je ten, že si bol schopný kradnúť. Ide o princíp – privlastnil si si to, čo ti nepatrí. Ale čo nič nestojí, za nič nestojí. Ak chceš v živote niečo mať, tak si na to zarob, pousiluj sa, buď trpezlivý, aj keď so zárobkami je to bieda, ale jednoducho, kým na to nemáš, nezníž sa k tomu, že si to ukradneš. Azda neveríš, že Boh ti dá, za čím tvoje srdce túži, pokiaľ ti to bude slúžiť na dobré, nie na zlé? (Ž 20, 5; 37, 4) Neveríš, že Boh sa o teba postará? Maj svoju dôstojnosť pred Bohom, ako aj pred ľuďmi.
Zriekaj sa túžby po tom, čo nikdy nemôže byť tvoje, aby ťa táto nezriadená túžba nepriviedla k hriechu. Uvedom si, že hodnota tvojej osoby a tvojho života nezávisí od toho, čo máš, čo vlastníš, ale od toho, kto si. A ty si Boží syn, Božia dcéra, obmytý/-á Baránkovou krvou. V tom je naša hodnota a nezvýši sa tým, že budeš mať mobil za 500 EUR, ktorý niekto za teba ukradol a ty si ho „len kúpiš“. Nie, každý z nás dobre vie, kedy koná skutky tmy a kedy skutky svetla. Ak to, čo robíš, ti nevyčíta svedomie a urobil by si to bez problémov pred Bohom a na verejnosti, je to OK. Ak niečo z tohto chýba, nie si čistý.

MY
Párkrát som si to predstavoval a prednedávnom som sa dozvedel, že sa to aj naozaj stalo. Pred určitým časom otvorili v nemenovanom veľkomeste prvé Tesco. Zopár psychológov využilo túto príležitosť na jeden test. Dohodli sa s vedením hypermarketu, že prvých pätnásť minúť od otvorenia bude v oddelení potravín všetko zadarmo a koľko si kto stihne za ten čas nabrať do košíkov, tašiek..., toľko si môže odniesť so sebou. Páska bola prestrihnutá. Do oddelenia sa nahrnuli stovky ľudí.
Viete si predstaviť, čo sa tam za tých pätnásť minút odohralo? To boli súboje na široké lakte, ľudia sa tam div nepošliapali a táto davová psychóza prerástla až do konfliktov, agresivity, kde-tu sa strhla bitka... Za necelých pätnásť minút sa z ľudí stali zvery.
Ako by si sa ty zachoval na ich mieste?

ADE
Nekradnúť je negatívny príkaz, to znamená, že nemáme niečo robiť, ale Ježiš nás vyzýva, aby sme robili druhým to, čo chceme, aby oni robili nám. Preto nielenže nekradnime, ale buďme štedrí a rozdávajme dobrodenia, ktoré máme od Boha.

Amen.