X. (Mt 19, 18)

Je v poriadku, že prestupujem príkaz ohľadom vlastnenia?

AI
To je moje... Naše... Nechceme, aby na naše, moje niekto siahol, privlastnil si... Mnohí ľudia si požičajú a nevracajú. Knižnice poznajú upomienky. Čo všetko si vieme privlastniť... O čom sú vojny? Keby sa zachovával tento príkaz, iste by mali oveľa menej práce súdy, advokáti...

KE
„Ani nepožiadaš...“ Takto začína posledný v poradí príkazov Desatora. Nie však posledný, na ktorý by už nebolo potrebné dávať pozor, zachovávať to, čo nám vo svojej láske dáva Boh.

DI
Vieme si pripomenúť z Písma, kde kladie dôraz Boh na tento príkaz? V prvej knihe Písma čítame, ako si Kain v hriešnom počínaní robí nádej na lásku Boha, hoci obetuje zlé plody svojej práce. V poslednej knihe apoštola Jána, v Apokalypse – Zjavení - čítame, ako sa Bohu nepáči správanie mnohých, keď vedome a dobrovoľne žijú v nepriateľstve voči Bohu. Robia si nárok na to, čo im nepatrí.

PAR
Desiate prikázanie zdvojuje a dopĺňa deviate, ktoré sa týka telesnej žiadostivosti. Desiate prikázanie zakazuje chtivosť, žiadostivosť po majetku blížneho, ktorá je koreňom krádeže, lúpeže a podvodu, zakázaných siedmym prikázaním. Kresťanský život sa snaží zameriavať hmotné majetky tohto sveta k Bohu a k bratskej láske. Rešpektovanie ľudskej dôstojnosti vyžaduje praktické uplatnenie čnosti miernosti, aby sa krotilo lipnutie na všetkom tohto sveta, a čnosti spravodlivosti, aby bolo blížnemu podľa práva dávané to, čo mu prináleží, ako aj uskutočňovanie vzájomnej ľudskej solidarity, a to podľa zlatého pravidla a veľkomyseľnosti. Desiate prikázanie zakazuje nenásytnosť a túžbu po neobmedzenom privlastňovaní si vecí, pozemských majetkov, zakazuje nezriadenú žiadostivosť, ktorá vzniká z bezuzdnej záľuby v bohatstve a s ním spojenej moci. Zakazuje tiež takú túžbu, ktorá vedie ku spáchaniu nespravodlivosti, ktorou by bol poškodený pozemský majetok blížneho.
Desiate prikázanie vyžaduje, aby sa z ľudského srdca vyhostila závisť, ktorá je jednou z hlavných nerestí. Závisť má svoju príčinu často v pýche. Pokrstený sa má preto naučiť žiť v pokore. Poriadok zákona a milosti odvracia ľudské srdce od žiadostivosti a závisti, dáva mu okusovať túžbu po zvrchovanom dobre, poučuje ho o vôli Svätého Ducha, ktorý nasycuje ľudské srdce.
Všetci veriaci, a teda aj my, máme dbať o to, aby sme správne ovládali svoje sklony, aby nám užívanie pozemských vecí a pripútane k majetku proti duchu evanjelia chudoby nebránilo postupovať k dokonalej láske. Túžba po opravdivom šťastí oslobodzuje človeka od nezriadeného lipnutia na majetkoch tohto sveta, aby dosiahla svoje naplnenie vo videní Boha, ktoré presahuje akékoľvek šťastie. Svätý ľud musí za pomoci milosti, ktorá prichádza zhora, ešte bojovať, aby dosiahol majetky, ktoré Boh sľubuje.

MY
Aby kresťan vlastnil a videl Boha, umŕtvuje svoje žiadosti a s Božou milosťou víťazí nad zvodmi rozkoše a moci.

ADE
Majme stále na pamäti a stále žime tak, aby sme rešpektovali Božiu vôľu ohľadom príkazov Boha. Desatoro – to sú pravidlá zdravého života, ktoré vedú k všeobecnému pokoju, poriadku a zmyslu plnohodnotného ľudského života. Prosme preto Pána, aby nás milostivo udržoval na ceste svojich prikázaní a zasľúbení.

Amen.