„... i v Ježiša Krista, jeho jediného Syna, nášho Pána...“

Spoznanie Ježiša prostredníctvom svedectva Písma a kresťanov 21. storočia

AI
Všetky štáty sveta si pokladajú za česť pozvať na návštevu do svojej krajiny významnú svetovú osobnosť. Môže to byť politik, umelec, filozof, športovec alebo nejaký cirkevný hodnostár či misionár. Pri ich návšteve sa čakáva najviac to, čo povedia. Spomeňme si na návštevu Svätého Otca na Slovensku v septembri v roku 2003. Aj vtedy sme očakávali, čo nám Kristov nástupca povie. Takéto slová môžu často formovať jednotlivcov i spoločenstvá. Zámerne som použil slovko môžu, lebo ako je tomu v skutočnosti? Vrátim sa k návšteve Svätého Otca. Čo sme si z tejto návštevy odniesli, čo zostalo v našich srdciach a spomienkach?

KE
Už takmer 21 storočí ľudia na celej planéte hodnotia a sprítomňujú si najväčšiu udalosť v dejinách spásy, a tou je narodenie Ježiša. Práve spomínané evanjelium smeruje našu myseľ na Vianoce. Hádam každý chápe, že Vianoce sú vianočným pokladom. Hoci dnes neslávime vianočné sviatky, predsa o tomto poklade môžeme rozprávať. Aj dnes sa mnohí neveriacky pýtajú: Ako sa narodil Boží Syn? Písmo nám dáva odpoveď: „Hľa, Panna počne a porodí Syna a dajú mu meno Emanuel, čo v preklade znamená: Boh s nami“ (Mt 1, 23).

DI
Rodokmeň, ktorý nám predstavuje evanjelista Matúš, potvrdzuje, že Ježiš patrí do izraelského národa a že je Dávidovým Synom. Zároveň nás upozorňuje, že Ježiš všetkých svojich predkov nekonečne prevyšuje. Celý biblický text vrcholí týmto veršom: Jakub bol otec Jozefa, muža Márie, z ktorého sa narodil Kristus. Na tomto mieste je rodokmeň prerušený. Sled generácií končí u Jozefa, pretože miesto aktívneho tvaru „splodil“, nájdeme tu pasívum „narodil sa z...“
Je teda evidentné, ako to potvrdzujú verše evanjelia, že Ježiš nie je len Dávidovým Synom, ale že pochádza od Boha. Toto Ježišovo tajomstvo je pre niekoho prekvapením, pre iného pohoršením. Ježiš je plne začlenený do ľudského rodu a do židovského národa. Avšak zároveň ho prevyšuje, pretože prichádza zhora, od Otca. V centre Matúšovho evanjelia je anjelovo posolstvo, ktoré Jozefovi oznamuje Ježišovo narodenie, meno a totožnosť. Anjelská zvesť sa drží schémy Starého zákona. Ústrednou postavou v Matúšovom evanjeliu je Jozef. Matúš poukazuje na to, že Ježiš bol Božím Synom od samého začiatku.

PAR
Prijať Ježiša do svojho života znamená prijať aj dnešné evanjelium. Základným zjavením Písma je skutočnosť, že Boh je nám blízko ako vládca, ale aj ako ten, kto rúca priehrady. Božie slovo nás pozýva, aby sme sa s Pánom stretli a žili v spoločenstve s ním. To je ale možné len vtedy, keď sa pred ním stíšime.
Nájsť Boha znamená nájsť samotu, pretože pravá samota je duch. Všetky typy našej ľudskej osamotenosti sú rôzne spôsoby, ako kráčať k dokonalej samote, ktorou je viera. Pravá samota neznamená neprítomnosť ľudí, ale prítomnosť Boha. Veď Boh prišiel medzi nás ako malé dieťa, jeho tichý plač môžeme veľmi ľahko prehlušiť svojimi prehnanými a neplodnými aktivitami. Konzumná a márnivá spoločnosť nás odvádza od toho, aby sme sa stíšili a počúvali hlas Pána.
Ale keď prišla plnosť času, Boh poslal svojho Syna narodeného zo ženy, narodeného pod Zákonom, aby vykúpil tých, čo boli pod Zákonom, aby sme dostali adoptívne synovstvo (Gal 4, 4-5). Odovzdávať kresťanskú vieru znamená predovšetkým ohlasovať Ježiša Krista s cieľom privádzať k viere v neho. Jedine Kristus učí, kým každý to robí len natoľko, nakoľko je poslom alebo tlmočníkom jeho slova a nakoľko umožňuje Kristovi hovoriť jeho ústami.
Slovo Ježiš v hebrejčine znamená Boh spasí. Toto meno vyjadruje aj jeho totožnosť a poslanie. Meno Ježiš znamená aj to, že samo Božie meno je prítomné v osobe Božieho Syna. Slovo Kristus pochádza z gréckeho prekladu hebrejského slova mesiáš, ktoré znamená pomazaný. Titul Boží Syn sa v Starom zákone dával anjelom, vyvolenému ľudu, synom Izraela a ich kráľom.

MY
Slovo sa telom stalo, aby nás zmierilo s Bohom a spasilo. Slovo sa telom stalo, aby sme tak poznali Božiu lásku. Slovo sa telom stalo, aby nám bolo vzorom svätosti. Slovo sa telom stalo, aby nás urobilo účastnými na Božej prirodzenosti. Cirkev preberá výraz sv. Jána: „... Slovo sa telom stalo...“ (Jn 1, 14) a nazýva vtelením skutočnosť, že Boží Syn prijal ľudskú prirodzenosť, aby v nej uskutočnil našu spásu. Cirkev ospevuje tajomstvo vtelenia v hymne, ktorý uvádza sv. Pavol. Povzbudzuje nás, aby sme zmýšľali ako Kristus:
„On, hoci má božskú prirodzenosť, nepridŕžal sa svojej rovnosti s Bohom, ale zriekol sa seba samého, vzal si prirodzenosť sluhu, stal sa podobný ľuďom a podľa vonkajšieho zjavu bol pokladaný za človeka. Uponížil sa, stal sa poslušným až na smrť, až na smrť na kríži“ (Flp 2, 5-8).
Ježiš je teda skutočný človek ako my. Svätý Pavol vo svojom liste Galaťanom píše: ,,Keď prišla plnosť času, Boh poslal svojho Syna, narodeného zo ženy.“ Je to jediná Pavlova narážka na Máriu, Ježišovu matku. Mária dala Bohu k dispozícii vlastné telo, aby bolo možné vtelenie, a tým aj vykúpenie. Ona, panna a matka, je vo svojej otvorenosti k Bohu a v prijatí jeho projektu lásky vrcholom celého ľudstva. Takzvané evanjelium detstva podčiarkuje a ešte viac zdôrazňuje i oživuje konkrétnosti mimoriadneho narodenia Ježiša.

ADE
Ježišov príchod by sme počas Vianoc označili za tajuplný. V tomto slove je ukryté, že náš Boh sa tak znižuje, že si vyberá obyčajnú ženu menom Mária, aby ona nám dala vtelené milosrdenstvo, samého Ježiša, a ona ho dáva každému.
Boh - zmŕtvychvstalý Ježiš - žije medzi nami aj v tomto 21. storočí. Sám o tom hovoril a dal nám obrovskú záruku, keď povedal svojim učeníkom v Galilei: ,,Ja som s vami až do skončenia sveta.“ Skúsme tieto jednoduché slová aplikovať na seba: „Ja som s tebou...“ Tu treba vložiť svoje meno. Ježiš je v našom živote prítomný, hoci nám nechýbajú skúšky, nechýbajú utrpenia. On však tento život prežíva s nami, aby sme dokázali byť kresťanmi, ktorí sa neboja, ktorí majú radostnú tvár preto, lebo ich Boh je s nimi.

Amen.