... trpel za vlády Poncia Piláta, bol ukrižovaný, umrel a bol pochovaný...“

Ukázať zmysel a hodnotu utrpenia a kríža

AI
Každá firma, organizácia, spoločnosť, každé združenie má svoje logo, svoj symbol. Výnimkou nie je ani náboženstvo. Naším kresťanským symbolom je kríž. Ale poďme poporiadku, prečo je tomu tak.

KE
Najprv sa vás spýtam, ako by ste sa tvárili, keby niekto niekoľkokrát hovoril o svojom utrpení, o tom, ako zomrie? Ježiš to hovoril trikrát a pri treťom raze povedal: „Hľa, vystupujeme do Jeruzalema a splní sa všetko, čo napísali Proroci o Synovi človeka. Vydajú ho pohanom, vysmejú, potupia a opľujú, zbičujú ho a zabijú, ale on tretieho dňa vstane z mŕtvych“ (Lk 18, 31b–33).

DI
Mocný Boh, ktorý je všemohúci a slúžia mu všetky mocnosti neba i sveta, prichádza na zem, kde žijú obyčajné Božie stvorenia, aby sa stal človekom. Nielen však aby sa ním stal, ale aby človeka zmieril s Bohom Otcom, a to sa dá uskutočniť jedine obetujúcou láskou, ktorá končí na dreve kríža. Prečo to Ježiš urobil? Nedalo sa to inak, miernejšie? Musel sa Boh tak ponížiť a vziať na seba všetky kliatby, ktoré spôsobili hriechy nás ľudí?
Nemusel, chcel. Katechizmus Katolíckej cirkvi hovorí: „Ježiš vyžadoval od jeruzalemských náboženských predstaviteľov, aby uverili v neho pre skutky jeho Otca, ktoré koná. Ale taký úkon viery mal prejsť cez tajomné odumretie sebe samému, pre nové narodenie ,zhora´ pod vplyvom Božej milosti. Takáto požiadavka obrátenia zoči-voči takému prekvapujúcemu splneniu prisľúbení umožňuje pochopiť tragický omyl veľrady, keď usúdila, že Ježiš si ako bohorúhač zasluhuje smrť“ (KKC 591). Kristus prišiel preto, aby nás vyslobodil z otroctva hriechu (Gal 5, 1).
Vo filme Umučenie Krista je vyobrazené stretnutie Ježiša s Pilátom veľmi zaujímavo. Pilát sa zamýšľa nad Ježišovými slovami i nad jeho správaním. Cíti v ňom niečo sväté, príjemné, nič totožné s tým, za čo ho žalujú Židia. A predsa ho necháva mučiť najťažšou smrťou vykonávanou Rimanmi, a to len preto, aby neohrozil svoj trón. Aj toto všetko však bolo v Božom pláne, ako hovorí Katechizmus Katolíckej cirkvi v bode 559. Pilát sa chcel zrieknuť rozhodnutia, preto ho poslal k Herodesovi. Je to Herodes Antipas, vladár Galiley a Zajordánska, syn Herodesa Veľkého.
Ježiš bol pre Herodesa akýsi človek, ktorý robí iba zázraky. Mlčal. Herodes sa mu vysmial, ale Ježiš toto stretnutie i tak nenechal neplodné, pretože Pilát a Herodes sa zmierili (Lk 23,12). Tu sa vyjadruje bez slov sila Kristovho utrpenia, sila jeho kríža, pretože práve Kristov kríž zjednocuje svojich priateľov. Ale kríž zjednocuje aj nepriateľov. Svetáci sú ochotní vzdať sa menšej nenávisti, keď majú možnosť prejaviť spoločne svoju nenávisť voči Bohu. Bol to dobrý vtip na zasmiatie, keď tento väzeň zaliaty vlastnou krvou, nenávidený vlastnými, tvrdil, že je kráľ. Ježiš už nebude oslobodený, pretože Pilát má strach z ľudí a súhlasí s nimi: „Ukrižuj ho!“ (Jn 19, 14-15)

Ježiš sa nebráni, ide. Ide, ako chce Boh, lebo jeho pokrmom je plniť Božiu vôľu (Jn 4, 34) a vypiť kalich utrpenia (Lk 22, 42). Po troch hodinách ťažkých bolestí - hypovolemickom šoku, čiže šoku z veľkého vykrvácania, po rôznych kŕčoch a bolestiach, najmä vykĺbenej ruky, ktorú násilne vykĺbili rímski vojaci, lebo zle vymerali vopred vyvŕtané diery na kríži a dali ich ďalej od seba, ako siahali Ježišove ruky. Pán hovorí: „Žíznim“ (Jn 19, 28). Ježiš je smädný po našej láske. Tu na Golgote vystupuje poslednýkrát na kazateľnicu. Podľa mienky niektorých autorov to bolo 7. apríla roku 30. Pod krížom stojí jeho Matka, Ján a Mária Magdaléna – nevinnosť, kňazstvo, pokánie. Tieto tri typy duší vždy budú stáť pod Kristovým krížom. Pomazaný Kráľ na kríži, na svojom tróne, zomrel. Zomrel, aby položil život za svojich priateľov (Jn 15, 13). Srdce plné lásky sa otvorilo, aby nám preukázalo milosrdenstvo vždy, kedykoľvek prídeme pod jeho kríž. Nezostal na kríži ten, ktorý sa pre nás celkom obetoval.
Narodil sa v maštaľke, uložený bol do jasieľ z dreva, zomrel na drevenom kríži a bol uložený do kamenného hrobu. „Ježiš z Božej milosti okúsil smrť za všetkých“ (KKC 624). Čo to znamená, že bol Ježiš uložený do hrobu? Katechizmus Katolíckej cirkvi na to odpovedá: „Krst, ktorého pôvodným a úplným znakom je ponorenie do vody, účinne naznačuje zostúpenie kresťana do hrobu, aby s Kristom umrel hriechu pre nový život“ (KKC 628). Ježiš nás povzbudzuje pochovať starého človeka, hriešneho, s dedičným hriechom, a prijať nového, vzkrieseného Božou milosťou v krste.

PAR
Kríž je vstupom do života s Kristom. Veľmi ma zaujal obraz, na ktorom je Kristus ukrižovaný. Pod ním stojí sv. František Assiský a objíma Ježiša. Ježiš ho za to objíma jednou rukou za plece, akoby mu chcel povedať: „Teba milujem, lebo ty si môj priateľ a zostal si pod mojím krížom až do konca.“ To hovorí každému, kto stojí pod jeho krížom. Páter Pio hovorí: „Ježiš nie je nikdy bez kríža, ale ani kríž nie je nikdy bez Ježiša“. Ani my, ak chceme svoj život žiť a chceme ho žiť pre Krista, pre jeho lásku, nemôžeme byť bez kríža. Ani bez toho, aby sme trpeli. Keď vstupujeme do Cirkvi, Cirkev nás prijíma znakom kríža. Kríž je brána do Kristovho kráľovstva, je kľúčom k svätosti. Iba v tôni kríža budeme žiť v zhode s Božou vôľou.
Požehnanie znakom kríža má takú veľkú moc, že aj zlí duchovia sa pred ním trasú a utekajú. Sestra Faustína vo svojom Denníčku píše: „Pravá láska sa meria teplomerom utrpenia.“ Tak ako Ježišova láska išla až na kríž, tak aj naša k nemu sa meria utrpením. „Čím väčšie utrpenie, tým sa láska stáva čistejšou.“ Boh nám dáva utrpenia, ale zostáva pri nás. Svätý Otec raz povedal, že z kríža sa neschádza, ale na kríži sa zomiera . Veď aj Ježišovi hovorili a posmievali sa, aby z neho zostúpil (Mt 27, 40), ale on to neurobil. Aké by to bolo, keby sa nás Pán teraz spýtal, či ho chceme nasledovať? Ale on sa nás to naozaj pýta. Lebo každý deň má dosť trápení (Mt 6, 34), aby sme mohli trpiaceho Ježiša napodobňovať a ísť za ním.
My nechceme kráčať popri ňom len pohodlným životom, ale tak, ako Ježiš povedal: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme každý deň svoj kríž a nasleduje ma“ (Lk 9, 23). Kresťan, ten, kto chce ísť s Kristom a za Kristom, to nedokáže bez kríža. My za ním chceme ísť, my chceme s ním žiť a chceme žiť jeho život. Ako hovorí apoštol Pavol: „S Kristom som pribitý na kríž. Už nežijem ja, ale vo mne žije Kristus“ (Gal 2, 19-20).

MY
Ježišova Matka stála pod krížom. Nehanbila sa za kríž. Prežívala určite obrovskú bolesť, až jej meč bolesti prebodol dušu. Každá matka prežíva bolesť spolu so svojím dieťaťom, ale Mária ju prežívala ešte viac znásobenú, pretože bola čistá a milovala. Nevyčítala to Bohu, ale trpela z lásky. Lebo láska trpí, láska bolí.
Kristov učeník je jeden veľký trpiteľ, musí ho to bolieť. Veď aj láska dvoch ľudí v manželstve sa prispôsobuje, aby jeden druhému pomáhal. Aké by to bolo, keby si každý z nich robil, čo chcel? To sa nedá. Láska je v kríži, v bolesti. „Cesta k dokonalosti vedie cez kríž. Niet svätosti bez odriekania a duchovného boja“ (KKC 2015). Svätci prežívali kríž, aj my ho prežívame. Milovali ho a rozjímali o ňom. Panna Mária ho prežívala a prežíval ho aj Boh, jednorodený Syn Otca. Prežívanie utrpenia má takú hodnotu, aká je láska ku Kristovi spolu s jeho krížom. Láska dokáže všetko zniesť, aj všetko vydrží (1 Kor 13, 7). Ježišovi sme natoľko podobní, nakoľko nesieme svoj kríž a akú veľkú lásku máme ku krížu.
A tak ja nechcem iba vliecť za sebou kríž ako nepríjemné bremeno, ale chcem ho niesť ako prejav svojej lásky k Pánovi, ktorý za mňa trpel za vlády Piláta, bol za mňa ukrižovaný ako Boží Baránok, ktorý sňal moje hriechy (Jn 1, 29). Umrel, bol pochovaný, aby som s ním umrel a bol pochovaný aj ja a s ním vstal z mŕtvych ako nový človek narodený z vody a z Ducha, a tak verím, že vojdem do Božieho kráľovstva (Jn 3,5). Tam budem s Ježišom, ktorého milujem, lebo on namiesto ponúkanej radosti vzal na seba kríž, pohrdol potupou a mne sa teraz každý deň ponúka v Eucharistii, v oslávenom Tele, aby som sa ním posilňoval a posväcoval.

ADE
Kristov kríž je nielen naším symbolom či logom, ale je to nástroj Božej moci. Preto sa teraz modlime, aby sme si zamilovali kríž, aby sme si zamilovali Pána až po smrť na kríži. Vďaka nemu nás Boh môže, ale aj požehnáva všetkým nebeským duchovným požehnaním (Ef 1, 3).
Pane Ježišu, daj mi silu, keď sa moja slabá prirodzenosť búri pri pohľade na utrpenie, aby som mohol prijať s pokojom všetky bolesti a zármutok. Všetko spájam s tvojimi zásluhami, s tvojimi bolesťami a tvojím odčinením, s tvojimi slzami, aby som smel s tebou spolupracovať na svojej spáse a utiecť od hriechu, ktorý bol jedinou príčinou tvojho utrpenia. Znič vo mne všetko, čo sa ti nepáči, a svojím plameňom lásky vpíš svoje utrpenie do môjho srdca. Drž ma blízko pri sebe, aby som ťa nikdy neopustil v tvojom utrpení, ale aby som zomrel na kríži a bol ti vo všetkom podobný. Pane, nech je moja duša nasýtená tvojou krvou a sýti sa chlebom tvojich utrpení.

Amen.