„... ktorý sa počal z Ducha Svätého, narodil sa z Márie Panny...“

Poukázať na rozmer Máriinho materstva a pouvažovať nad pravdou našej viery

AI
V každej rodine a v každom veku vždy potrebujeme mamu. Skúsme si predstaviť tú obrovskú nostalgiu, ktorú skrývajú tieto slová. Mama, najnutnejšia osoba v živote. Potrebujeme jej materinskú jemnosť, citlivú bdelosť, jej prítomnosť a ochotu pomôcť. Dokonca aj Boh potreboval mamu, Máriu.

KE
Dnes stojíme pred veľkým tajomstvom našej viery. Boh chcel vstúpiť do dejín tohto sveta. Mohol si vybrať rôzny spôsob, veď je Všemohúci, ale chcel nám byť vo všetkom podobný, okrem hriechu. Preto prichádza na svet skrze „Áno” Márie, ktorá ho s láskou prijala pod svojím srdcom. „Hľa, Panna počne a porodí syna a dajú mu meno Emanuel, čo v preklade znamená: Boh s nami” (Mt 1, 23).

DI
Podľa židovského práva bola Mária s Jozefom právne zasnúbená, avšak bývala pre svoj mladý vek (manželský sľub sa vtedy konal až po nástupe pohlavnej dospelosti ženy, v 12-tich rokoch) v dome svojich rodičov. Manželské spolužitie začínalo až po roku. Jozef si nedokázal vysvetliť jej tehotenstvo, chcel prerušiť manželský sľub. Keďže židovstvo za čias Ježiša Krista neprijímalo panenské počatie pre Mesiáša, Mária nemohla očakávať, že Jozef uverí, keď mu povie o podivuhodnom počatí, ktoré učinil Boh. Až po Božom zásahu je Jozef ochotný zobrať si k sebe Máriu a jej dieťa uznať za svoje, adoptovať ho.
Na vysvetlenie Máriinho podivuhodného počatia Matúš dvakrát uvádza, že bolo spôsobené „skrze Ducha Svätého” (Mt 1, 18.20), Božou tvorivou a životnou silou. Tým autor evanjelia vylučuje Jozefovo otcovstvo v prirodzenom zmysle. Cieľom tohto svätého splodenia je zdôraznenie veľkej úlohy mesiášskeho dieťaťa „oslobodiť svoj ľud od hriechu” (Mt 1, 21).
Duch Svätý, ktorý je Pán a Oživovateľ, je poslaný posvätiť lono Panny Márie a božsky ju oplodniť, aby tak počala Otcovho večného Syna v ľudskej prirodzenosti, ktorú z nej prijal. Čo sa týka predovšetkým Máriinho materstva, novozákonné texty sú svedectvom o historickosti Ježiša Krista a určujú historické miesto jeho života. Môže sa zdať nápadným, že nikde niet zmienky o tom, že by Ježiš oslovil Máriu menom matka. Augustín podčiarkuje, že Mária už pred telesným počatím bola spojená so svojím Synom.
V nicejsko-carihradskom vyznaní viery vyznávame: „On pre nás ľudí a pre našu spásu zostúpil z nebies. A mocou Ducha Svätého vzal si telo z Márie Panny a stal sa človekom” (KKC 456). Slovo sa telom stalo, aby nás zmierilo s Bohom a spasilo: Nasledujuci citat nezodpoveda uvedenemu pramenu „Boh nás tak miloval a poslal svojho Syna ako zmiernu obetu za naše hriechy” (1 Jn 4, 14). Slovo sa telom stalo, aby sme spoznali Božiu lásku, aby nám bolo vzorom v svätosti, aby nás urobilo účastnými na Božej prirodzenosti (KKC 458–460). Cirkev preberá výraz svätého Jána: „... Slovo sa telom stalo ...” (Jn 1,14) a nazýva vtelením tú skutočnosť, že Boží Syn prijal ľudskú prirodzenosť, aby v nej uskutočnil našu spásu. Viera v skutočné vtelenie Božieho Syna je rozpoznávacím znakom kresťanskej viery (KKC 461–463).

PAR
Zvestovaním Panne Márii sa začína „plnosť času” (Gal 4, 4). Mária je povolaná počať toho, v ktorom bude telesne prebývať „celá plnosť božstva” (Kol 2, 9). Čo Katolícka cirkev verí o Márii, zakladá sa na tom, čo verí o Kristovi. Čo učí o Márii, osvetľuje zas jej vieru v Krista. Cirkev si v priebehu storočí uvedomila, že Mária, ktorú Boh naplnil milosťou, bola vykúpená už od svojho počatia. Tento jas, ktorým bola Mária obdarovaná od prvej chvíle svojho počatia, dostáva celý od Krista. Otec ju v Kristovi požehnal všetkým nebeským duchovným požehnaním (KKC 484-492). Mária sa v evanjeliách nazýva „Ježišova matka” (Jn 2, 1). Cirkev vyznáva, že Mária je skutočne Bohorodička a od prvých formulácií viery vyznávala, že Ježiš sa počal v lone Panny Márie mocou Ducha Svätého.
Prehĺbenie viery v panenské materstvo priviedlo Cirkev k vyznávaniu skutočného a trvalého Máriinho panenstva aj pri pôrode Božieho Syna, ktorý sa stal človekom. Liturgia Cirkvi oslavuje Máriu vždy ako pannu. Ježiš je Máriin jediný syn, ale jej duchovné materstvo sa rozprestiera na všetkých ľudí, ktorých prišiel Ježiš spasiť. Máriino panenstvo ukazuje, že pri vtelení mal absolútnu iniciatívu Boh. Ježišovým Otcom je iba Boh. Mária je panna, pretože jej panenstvo je znakom viery, ktorá nebola narušená nijakou pochybnosťou. Jej viera jej umožňuje stať sa matkou Spasiteľa: „Mária je blahoslavenejšia preto, že uverila v Krista, ako preto, že počala Kristovo telo.” (KKC 495–506).
Dôsledkom popierania pravého Kristovho človečenstva bolo popieranie pravého Máriinho materstva. Cirkev v apoštolskom vyznaní vyznáva o Božom Synovi, že „narodil sa z Márie Panny”. Ako Matka Božieho Syna je Mária Matkou Božou. Dogma o skutočnom Máriinom materstve obsahuje v sebe dve pravdy: Mária je skutočnou matkou, poskytla k vytvoreniu Kristovej ľudskej prirodzenosti všetko, čo poskytuje každá iná matka k vzniku telesného plodu. Mária je skutočnou Božou Matkou, počala a porodila druhú Božskú osobu, nie čo do Božskej prirodzenosti, ale čo do prijatej ľudskej prirodzenosti.

MY
Ježišovo vtelenie je dielom Ducha Svätého, ktorý je Duchom lásky. Ale aj dielom ženy, ktorá povedala svoje „Áno” plánu vykúpenia. V Duchu Svätom Mária počala Ježiša, ktorého vo svojom lone nosila a v Betleheme porodila. Mária bola vstupnou bránou, ktorou Ježiš vstúpil do nášho sveta a našich dejín. Ježišovo ľudské telo, ktoré je prítomné vo Sviatosti oltárnej, bolo vytvorené v lone Panny Márie. Oslavujeme a radujeme sa z Márie, Božej Matky, ktorá bola pripravovateľkou Ježišovej cesty. Nazaretský dom je svedkom božského materstva, ktoré dozrieva v Panne Márii. Mária tu očakáva prisľúbeného Syna a ako každá matka sa pripravuje na jeho narodenie.
Tajomstvo vtelenia, tajomstvo, ktoré pretrváva. Malo svoj začiatok, miesto a čas. Nekonečný Boh sa stáva človekom a začína žiť v určitom kraji, v Palestíne. Večný Boh začína jestvovať v presnom čase, historicky overiteľnom. Mária má v náručí toho, ktorého vzývajú, očakávajú a po ktorom vzdychajú v toľkých modlitbách, v ktorom má Boh svoje zaľúbenie. Všetky milosti, ktoré Milostiplná dostala, boli jej dané vzhľadom na všetko prevyšujúcu hodnosť telesnej Matky večného Slova. Toto predivné dielo milostí sa začalo uchránením od dedičného hriechu z výkupnej moci krvi, ktorú matersky poskytla budúcemu Bohočlovekovi. No práve vzhľadom na jej hodnosť Božej Matky pokračuje aj toto omilostenie – Mária mala počať Vykupiteľa sveta ako Panna, mala zostať Pannou neustále, v pôrode i po pôrode.
Že Matka Bohočloveka zostala pri materskom počatí svojho dieťaťa pannou a že ňou zostala aj pri Ježišovom pôrode, aj po ňom, po celý svoj pozemský život, to je tajomstvo našej katolíckej viery, ktorú, tak ako učenie o Nepoškvrnenej, s úctou preberáme zo Svätého písma a z tradície. Keď sa potom snažíme vniknúť do hlbokého zmyslu tohto tajomného Božieho ustanovenia, môžeme povedať, že tento zázrak panenského materstva je prejavom a overením našej viery, znamením, ako to predpovedal prorok Izaiáš: „Preto vám sám Pán dá znamenie: Hľa, Panna počne a porodí Syna...” (Iz 7, 14). V tomto vysvetlení Ježišovho panenského narodenia z Márie sa nachádza tiež celé tajomstvo Cirkvi. V Panne Márii ako v prototype sa ukazuje, akým spôsobom sa deje táto obnova Adamovho pokolenia: v zrodení Matky Cirkvi.

V prvej svetovej vojne na francúzsko-nemeckom bojisku našli sa jeden pri druhom dvaja nepriateľskí vojaci, obaja smrteľne ranení. V strašných smrteľných mukách stonali a každý vo svojom jazyku vyslovoval akési slová. Zrazu ťažko ranený Nemec pozbieral všetky svoje sily a začal sa hlasno modliť: „Ave Maria, gratia plena... Zdravas Mária, milostiplná...“ Francúz spozornel a počúval svojho spolutrpiaceho. Keď tento vyslovil meno Ježiš, začal sám pokračovať v tejto modlitbe: „Sancta Maria, Mater Dei... Svätá Mária, Matka Božia, pros za nás hriešnych, teraz i v hodinu našej smrti!” Len čo sa skončil tento neobyčajný Zdravas, oba životy vyhasli. Dvaja nepriateľskí vojaci ležali pokojne vedľa seba spojení láskou k tej istej Matke. Spojilo ich jej milosrdné materinské srdce.

ADE
Žiadny ľudský jazyk nedokáže dostatočne osláviť tú, z ktorej prijal telo „jeden prostredník medzi Bohom a ľuďmi” (1 Tim 2, 5). Žiadny ľudský chválospev nedokáže vystihnúť tú, ktorej čisté lono vydalo krásny plod, ktorý živí našu dušu. Jedine Panna Mária mohla pocítiť Krista vo svojom lone, ale všetci ho môžeme s láskou nosiť vo svojom srdci. Boh chce aj v našom živote urobiť veľké veci. Chce, aby sme sa stali takými jasnými poslami a nositeľmi Boha, ako bola Mária. Staňme sa ako Mária nádobou milostí. Môžeme byť ňou len vtedy, keď budeme vytrvalo zachovávať Božie prikázania a keď budeme otvorení vnuknutiam Ducha Svätého. Práve na toto poukazuje pravda viery, že nekonečný a všemohúci Boh vstúpil do svojho stvorenia skrze jedno zo svojich detí – skrze Máriu.

Amen.