„... spoločenstvo svätých...“

Cez lásku môžeme budovať opravdivé spoločenstvo

AI
Kto a čo je vlastne Cirkev? Cirkev má veľa pomenovaní a označení. Môžeme jej dať veľa prívlastkov, ktoré ju vystihujú, napríklad: je tá, ktorá patrí Pánovi, je spoločenstvom ľudu. Označujeme ju symbolmi, ako napríklad: ovčincom, Božou roľou, stavbou...

KE
Aj svätý apoštol Ján opisuje Cirkev vo svojom videní: „Potom som videl... veľký zástup, ktorý nik nemohol spočítať, zo všetkých národov, kmeňov, plemien a jazykov. Stáli pred trónom a pred Baránkom, oblečení do bieleho rúcha a v rukách mali palmy...“ (Zj 7, 9)

DI
V Katechizme Katolíckej cirkvi čítame, že Boh stvoril svet, aby mal účasť na jeho živote. Táto účasť sa uskutočňuje zhromažďovaním ľudí v Kristovi, a týmto zhromaždením je Cirkev. Cirkev je teda spoločenstvom ľudí, v ktorého centre je Boh. Založil ju Kristus a ona sa zrodila z jeho prebodnutého boku na kríži. Je jeho nevestou. Zjavená je Duchom Svätým v deň Turíc. Nakoniec bude Cirkev zavŕšená až v nebeskej sláve. A tak by sme mohli povedať o trojakom stave Cirkvi. Putujúcej, trpiacej a oslávenej. Tieto tri zložky tvoria spoločenstvo putujúcej a pozemskej Cirkvi. Niektorí Kristovi učeníci putujú na zemi, iní skončili tento život a očisťujú sa, iní sú už oslávení a vidia jasne trojjediného Boha v nebi.
My, putujúca Cirkev, posilňujeme svoje spojenie so zosnulými výmenou duchovných dobier. Tí, čo sa očisťujú, môžu nám pomáhať svojimi modlitbami a obetami. Podobne aj my môžeme pomáhať im, pretože nám to prikazuje láska. Duše v očistci si už nemôžu pomôcť, a tak vlastne tvoríme spoločenstvo. Svätí, ktorí sú už v nebi, väčšmi upevňujú Cirkev, keď za nás orodujú u nebeského Otca.

PAR
Do neba neprichádza nik sám. Prichádzame tam s ľuďmi, s ktorými sme tu žili v spoločenstve lásky. Pamiatku svätých si uctievame nielen pre ich príklad, ale ešte viac preto, aby sa pestovaním bratskej lásky upevňovala jednota celej Cirkvi v Duchu. Žijeme ako rodina. Nesieme zodpovednosť jeden za druhého. Tou zodpovednosťou je aj pomáhať tým, ktorí zosnuli a potrebujú našu pomoc. Taktiež nesieme zodpovednosť za tých, s ktorými nažívame, a to predovšetkým svojím osobným príkladom, postojom. Ako sa správame, ako sme schopní druhým pomôcť. Aká je ochota v nás pestovať a budovať spoločenstvo. Do akej miery vieme povzbudiť a prejaviť lásku, zvlášť tam, kde je jej najmenej. Koľko vieme obetovať za tých, ktorí si už nevedia pomôcť. Kristus od nás žiada, aby sme žili spoločenstvo medzi sebou a s ním.

MY
Dobre to vystihuje aj tento príklad:
Spisovateľ Michael Grunwal píše, že na diaľnici medzi Mníchovom a Norinbergom nainštalovali pracovníci Červeného kríža spolu s dopravnými orgánmi model ťažkej autohavárie. Na okraji pravého dopravného pruhu umiestnili dve narazené a rozbité osobné autá, okolo nich kaluže krvi a skrvavené ľudské figuríny - aj niekoľko detských figurín na zemi ako následok ťažkej autohavárie. Všetko toto dokonale nainscenovali, pretože chceli zistiť, na akom stupni je u používateľov autostrády medziľudská láska. A výsledok?
Tridsaťdva áut prešlo okolo bez povšimnutia. Až tridsiaty tretí zastavil, aby pomohol, bol to černoch.

Prečo ostatní prešli okolo tragickej situácie nevšímavo? Prečo niektorí dokonca pridali plyn, aby rýchlejšie minuli haváriu? O niekoľko kilometrov ďalej boli všetci zastavení a dostali otázku:,, Prečo ste obišli nešťastie, ktoré sa stalo na ceste?“
Jedni odpovedali, že sa ponáhľali, aby nezmeškali svoj termín. Iní, že autohavária spadá do kompetencie Červeného kríža. Ďalší nevedeli nič odpovedať. Iní povedali, že sa báli, že by sa ich auto zašpinilo krvou. Že nemôžu vidieť mŕtveho alebo umierajúceho človeka. Že sa nechceli dostať do nejakých opletačiek a ťažkostí. Jedným slovom: všetci videli len seba, a nie svojich blížnych.“ Tu je koreň všetkej ľudskej biedy. Vidíme len seba samých. A takto sa nedá budovať spoločenstvo. Naopak, takto sa spoločenstvo rozvracia. Budovať sa dá vtedy, ak vychádzame zo seba, ak niečo dávame pre dobro iných, keď to dotujeme láskou. Aj svätí v nebi orodujú za nás a svojimi zásluhami nám pomáhajú, aby sme sa tam raz spolu tešili z prítomnosti Boha.

ADE
A tak budujme spoločenstvo medzi sebou. Učme sa pozerať na ľudí nielen očami, ale i srdcom. Upriamme svoj zrak na Krista, ktorý je hlavou mystického tela Cirkvi, čiže spoločenstva celého ľudstva. Nech nám v tom pomáha a oroduje za nás svätá Panna ako žiarivý príklad budovania spoločenstva s apoštolmi.

Amen.