„... zostúpil k zosnulým, tretieho dňa vstal z mŕtvych...“

AI
Dnes sa stretávame s mnohými nábožensko-filozofickými pohľadmi na život po smrti, ale aj na život pred životom. Mnohé z týchto názorov sú však klamlivé a neposkytujú človeku pravdivý obraz o týchto nadprirodzených skutočnostiach. Preto je potrebné vo svetle viery opýtať sa toho, ktorý je darcom života a najlepšie pozná i tie najhlbšie túžby ľudského srdca.

KE
Kristus bol usmrtený v tele, ale Duchom oživený. V ňom prišiel a kázal aj duchom, čo boli vo väzení. Preto sa evanjelium zvestovalo aj mŕtvym, aby boli odsúdení podľa ľudí v tele a žili podľa Boha v Duchu (1 Pt 3, 18b-19; 4, 6).

DI
V Katechizme Katolíckej cirkvi čítame, že duša Kristova po smrti zostúpila k zosnulým. Je to článok viery. Ježiš „zostúpil do nižších častí zeme. Ten, čo zostúpil, je ten istý, čo aj vystúpil“ (Ef 4, 9-10). Apoštolský symbol vyznáva v tom istom článku viery Kristovo zostúpenie k zosnulým a jeho zmŕtvychvstanie na tretí deň, lebo on vo svojej Veľkej noci (t. j. vo svojej smrti a zmŕtvychvstaní) dal vyprýštiť životu z priepasti smrti: „Tvoj Syn Ježiš Kristus, ktorý slávne vstal z mŕtvych, osvecuje ľudstvo veľkonočným svetlom a s tebou žije a kraľuje na veky vekov. Amen“ (KKC 631). Vieme, že po hriechu Adama a Evy sa nebo zavrelo. Nik nemohol vojsť do nebeskej slávy, kým nás Kristus nevykúpil z otroctva diabla a nezadosťučinil za naše hriechy. Sv. Hieronym nám hovorí, že hlbinami zeme sa rozumie ríša zosnulých, kam zostúpil náš Pán a Spasiteľ, aby duše svätých, ktoré tam boli zatvorené, priviedol so sebou ako víťaz do neba. Početné tvrdenia Nového zákona, že Ježiš „vstal z mŕtvych“ (1Kor 15, 20) predpokladajú, že pred svojím vzkriesením sa zdržiaval na mieste pobytu zosnulých. To je prvý význam, ktorý apoštolské ohlasovanie dalo Ježišovmu zostúpeniu do pekiel (čiže k zosnulým): Ježiš zakúsil smrť ako všetci ľudia a svojou dušou zostúpil na miesto pobytu zosnulých, no zostúpil tam ako Spasiteľ a ohlasoval dobrú zvesť duchom, ktorí tam boli uväznení (KKC 632).
Miesto pobytu zosnulých, kam po smrti zostúpil Kristus, volá Sväté písmo „predpeklie“, lebo tí, čo sa tam nachádzajú, sú pozbavení videnia Boha. Taký bol totiž pred príchodom Vykupiteľa údel všetkých zosnulých, či už zlých alebo spravodlivých. To však neznamená, že ich údel bol rovnaký. Duše týchto spravodlivých, ktoré v Abrahámovom lone očakávali Spasiteľa, oslobodil Kristus Pán, keď zostúpil do pekiel. Ježiš nezostúpil do pekiel (k zosnulým), aby vyslobodil zatratených, ani aby zničil peklo zatratenia, ale aby vyslobodil spravodlivých, ktorí ho predišli (KKC 633).
„... preto sa evanjelium zvestovalo aj mŕtvym...“ (1 Pt 4, 6) Zostúpenie k zosnulým je plným zavŕšením ohlasovania spásy. Je poslednou fázou Ježišovho mesiášskeho poslania, ktorým je rozšírenie vykupiteľského diela na všetkých ľudí všetkých čias a na všetkých miestach, lebo všetci tí, čo sú spasení, dostali účasť na vykúpení.
Kristus teda zostúpil do hlbín smrti, aby mŕtvi počuli hlas Božieho Syna a aby tí, čo ho počujú, žili. Ježiš, Pôvodca života, svojou „smrťou zničil toho, ktorý vládol smrťou, čiže diabla, a vyslobodil tých, ktorých celý život zotročoval strach pred smrťou“ (Hebr 2, 14-15). Vzkriesený Kristus má odvtedy „kľúče od smrti a podsvetia“ (Zvj 1,18) a „na meno Ježiš“ sa zohýna „každé koleno v nebi, na zemi i v podsvetí“ (Flp 2, 10).

PAR
Čo sa to deje? Aké je dnes veľké ticho na zemi! Veľké ticho a osamelosť. Veľké ticho, lebo Kráľ spí. Zem sa zľakla a zatíchla, lebo Boh v tele zaspal a zobudil tých, čo spali od vekov. Boh v tele zomrel a otriasol ríšou zosnulých. Isto ide hľadať prvého otca ako stratenú ovcu. Určite chce navštíviť tých, čo sedia v tme a v tôni smrti. Áno, Boh a jeho Syn idú vyslobodiť z múk uväzneného Adama a s ním uväznenú Evu.
Pán k nim prišiel s víťaznou zbraňou kríža v náručí. Len čo ho zbadal prvý otec, Adam, od úžasu sa bil do pŕs a zavolal na všetkých: „Môj Pán so všetkými.“ A Kristus odpovedá Adamovi: „I s duchom tvojím.“ Berie ho za ruku, budí ho a hovorí:
„Prebuď sa, ty, čo spíš, vstaň z mŕtvych a zažiari ti Kristus. Ja som tvoj Boh a kvôli tebe som sa stal tvojím synom, kvôli tebe a kvôli tým, čo vzídu z teba, teraz hovorím a svojou mocou rozkazujem tým, čo sú vo väzení: Vyjdite!, tým, čo sú vo tme: Zažiarte!, a tým, čo spia: Vstaňte!
Rozkazujem ti: Prebuď sa, ty, čo spíš! Veď som ťa nestvoril na to, aby si bol uväznený v podsvetí. Vstaň z mŕtvych; ja som život tých, čo zomreli. Vstaň, dielo mojich rúk! Vstaň, moja podoba, stvorená na môj obraz! Vstaň, vyjdime stadiaľto! Veď ty si vo mne a ja v tebe; sme jedna a nerozdielna prirodzenosť.
Pre teba som sa ja, tvoj Boh, stal tvojím synom. Pre teba som si ja, tvoj Pán, vzal tvoju prirodzenosť sluhu. Pre teba som ja, čo som nad nebesami, prišiel na zem, ba zostúpil som do podsvetia. Pre teba, človek, stal som sa človekom, ktorému niet pomoci; moje lôžko je medzi mŕtvymi. Pre teba, čo si odišiel zo záhrady, v záhrade som bol vydaný Židom a v záhrade som bol ukrižovaný.
Pozri na sliny na mojej tvári, ktoré som prijal kvoli tebe, aby som ti vrátil prvotný život. Pozri, ako ma bili po tvári; zniesol som to, aby som obnovil tvoju znetvorenú tvár podľa svojho obrazu.
Pozri sa na môj zbičovaný chrbát, na rany, ktoré som prijal, aby som odstránil bremeno tvojich hriechov, ktoré zaťažovali tvoj chrbát. Pozri na moje ruky, pre teba klincami pevne pribité k drevu, lebo ty si kedysi siahol rukou po strome zla.
Zaspal som na kríži a kopija prenikla do môjho boku, lebo ty si zaspal v raji a z tvojho boku vzišla Eva. Môj bok zahojil ranu tvojho boku. Môj spánok ťa vyvedie zo spánku v ríši smrti. Moja kopija odrazila kopiju namierenú proti tebe.
Vstaň, poďme stadiaľto. Nepriateľ ťa vylákal z rajskej krajiny a ja ti dám miesto už nie v raji, ale na nebeskom tróne. On ti zahatal obrazný strom života, ale ja, ktorý som sám život, spojil som sa s tebou. Ustanovil som cherubínov, aby ťa strážili ako sluhovia; teraz urobím, že sa ti budú klaňať, akoby si bol Boh.
Nebeský trón je prihotovený, nosiči ochotní a prichystaní, svadobná komnata zariadená, jedlá pripravené, večné stánky a príbytky vyzdobené, pokladnice otvorené a nebeské kráľovstvo je od vekov pripravené.“

MY
„A my vám zvestujeme, že prisľúbenie, ktoré dostali naši otcovia, Boh splnil ich deťom, keď nám vzkriesil Ježiša...“ (Sk 13, 32) Ježišovo zmŕtvychvstanie je vrcholná pravda našej viery v Krista. Prvé kresťanské spoločenstvo v ňu verilo a prežívalo ako ústrednú pravdu, tradícia ju podáva ďalej ako základnú pravdu, spisy Nového zákona ju potvrdzujú a spolu s krížom sa ohlasuje ako podstatná časť veľkonočného tajomstva:

Kristus vstal z mŕtvych. Svojou smrťou premohol smrť a zosnulým daroval život. Ježiš sa zjavuje svojim učeníkom, dáva sa im dotýkať a jedáva s nimi. Tým ich vyzýva, aby uznali, že nie je duch, ale hlavne, aby sa presvedčili, že vzkriesené telo, s ktorým sa im ukazuje, je to isté, ktoré bolo umučené a ukrižované, lebo ešte nesie stopy jeho umučenia. Je to pravé a skutočné telo, má zároveň aj nové vlastnosti osláveného tela. Už sa nenachádza v priestore a čase, ale môže sa stať prítomným, kde Ježiš chce a kedy chce, lebo jeho ľudská prirodzenosť už nemôže byť zadržiavaná na zemi, ale patrí iba do božskej oblasti Otca. Preto je vzkriesený Ježiš zvrchovane slobodný zjaviť sa tak, ako chce (KKC 645).
Kristovo zmŕtvychvstanie nebolo návratom do pozemského života. On vo svojom vzkriesenom tele prechádza zo stavu smrti do iného života mimo času a priestoru. Ježišovo telo je pri vzkriesení naplnené mocou Ducha Svätého. Má účasť na Božom živote, v stave svojej slávy, takže sv. Pavol môže o Kristovi povedať, že je „nebeským človekom“.

ADE
„Ale ak nebol Kristus vzkriesený, potom je márne naše hlásanie a márna je aj vaša viera“ (1 Kor 15, 14). Vo svetle Božieho slova treba povedať, že existuje len jeden život, ktorý nám bol daný ako dar, a po jeho skončení nasleduje súd. Zmŕtvychvstanie je predovšetkým potvrdením všetkého, čo Ježiš robil a čo nás naučil. A napokon Kristovo zmŕtvychvstanie je počiatkom a prameňom nášho budúceho vzkriesenia: „... Kristus vstal z mŕtvych...Veď ako všetci umierajú v Adamovi, tak zasa ožijú v Kristovi“ (1 Kor 15, 20.22). V očakávaní tohto zavŕšenia vzkriesený Kristus žije v srdciach svojich veriacich. V ňom kresťania zakusujú „sily budúceho veku“ (Hebr 6, 5) a ich život je Kristom unášaný do lona Božieho života, „aby... už nežili pre seba, ale pre toho, ktorý za nich zomrel a vstal z mŕtvych“ (2 Kor 5, 15, KKC 655).
V tomto očakávaní nového a večného života vykročme spolu s Matkou nádeje, Matkou vzkrieseného Pána.

Amen.