Krst detí v období cez rok 25. nedeľa "B"

Priviesť všetkých rodičov k zodpovednosti za kresťanskú výchovu svojich detí.

AI
Nedávno sa v našej krajine konali parlamentné voľby. Každý z nás očakával, ako to všetko dopadne, netrpezlivo sme pozerali v televízii predbežné výsledky. Napätie sa dalo krájať hlavne v centrách kandidujúcich strán. Po zverejnení výsledkov prinášali rozhovory s predsedami budúcich parlamentných strán. Z každej centrály bolo vidieť výbuchy radosti a jasania nad tým, že ich strana bude vládnuť. Vtedy som si v duchu pomyslel: „Vedia niektorí z týchto ľudí, čo to značí vládnuť? Uvedomujú si, že vládnuť znamená v prvom rade slúžiť všetkým?“

KE
Ježiš v dnešnom evanjeliu napomína svojich apoštolov: „Kto chce byť prvý, nech je posledný zo všetkých a služobník všetkých“ ( Mk 9,35).

DI
Reaguje tak na ich hádku, kto je medzi nimi prvý. Ich myšlienky boli iste veľmi jednoduché: mysleli zrejme na niečo také, ako sú ministerské kreslá pri úrade Mesiáša. Predstavovali si kráľovstvo Mesiáša veľmi pozemsky a rovnako si predstavovali aj jeho veľkosť: prvé miesta, sláva moc. Prekrikovali sa, kto z nich má väčšiu dôveru u Ježiša. Predsa však v podvedomí cítili, že to nie je celkom v poriadku. Keď prišli do Kafarnauma a Pán Ježiš sa ich pýtal na tému ich rozhovoru, nechceli ani len odpovedať a radšej mlčali. No Ježiš dal odpoveď nielen im, ale aj nám: veľkosť v Božom kráľovstve a v Božích očiach sa získava službou .Skutočná veľkosť kresťana nie je v sláve, v prvých miestach, ani v moci a bohatstve, ale v poníženej každodennej službe. Nebojme sa toho slova. Veď sám Pán Ježiš povedal o sebe, že neprišiel dať sa obsluhovať, ale slúžiť. On je tým najväčším Pánovým služobníkom. Aj jeho Matka Panna Mária sa nazvala Pánovou služobnicou. Aj apoštoli po zmŕtvychvstaní sa nazývali Božími služobníkmi, otrokmi v službe Ježiša Krista. V kresťanskej obci všetci sme navzájom služobníkmi: ako otcovia a matky vo svojich rodinách, ako bratia a sestry v spoločnosti, ako kňazi a veriaci v Cirkvi. Aj kňazské poslanie je predovšetkým službou: Kristovi a veriacim. Pravda, naša služba nie je otroctvom- je to vzťah detí k svojmu Otcovi. Toto chcel Pán Ježiš ukázať aj nasledujúcim úkonom a slovom. Postaví dieťa uprostred učeníkov, objíme ho a hovorí: „Kto prijme jedno z takýchto detí v mojom mene, mňa prijíma. A kto prijíma mňa, nie mňa prijíma, ale toho, ktorý ma poslal“ (Mk 9,37). Tak sa nám dostáva najvyššej hodnosti, hodnosti «Božieho dieťaťa».

PAR
Rodičia, krstní rodičia, rodina, prinášate svoje dieťa do Božieho chrámu, aby prijalo prvú sviatosť na svojej duchovnej ceste, a to sviatosť krstu. V nej nás Boh prijíma za svoje deti a vytrháva nás z tmy dedičného hriechu. Pokrstený človek sa včleňuje do Cirkvi a poznačuje nezmazateľným znakom ako príslušník Božieho ľudu. Účasť na Božom živote získaná krstom má hlboké a tajomné dôsledky. V pokrstenom človeku začne prebývať ako vo svojom chráme Duch Svätý. V krste sa pripomína a uskutočňuje veľkonočné tajomstvo, pretože krstom prechádzajú ľudia zo smrti hriechu do života milosti.
Narodením dieťaťa sa začína aj vaša služba. Dieťa má žiť šťastne a plodne, má splniť svoje životné poslanie, dosiahnuť vlastnú dokonalosť a byť platným členom ľudskej spoločnosti. To si od rodičov vyžaduje veľkú starostlivosť, obete a najmä lásku. Aj tu platia Ježišove slová: „Kto chce byť prvý, nech je posledný zo všetkých a služobník všetkých“ (Mk 9,35). Rodičia nesú zodpovednosť za výchovu svojich detí a je to aj ich právo. Lenže neexistuje právo bez povinností. Dnes sa ozývajú hlasy niektorých ľahostajných rodičov: „Nebudem zaťažovať dieťa chodením na náboženstvo, nech sa v budúcnosti rozhodne samo.“ Aj takto zdôvodňujú mnohí rodičia vyhranenosť, nechuť či ľahostajnosť k náboženskej výchove svojho dieťaťa. „Neskôr si vyberie, či veriť alebo neveriť, či byť katolíkom, alebo budhistom... Vyberie si svojho boha v panteóne náboženstiev. Zbytočné je posielať ho teraz na náboženstvo“.
Nie je kult slobody takto zmýšľajúcich ľudí dotiahnutý do absurdna? Veď koľko iných rozhodnutí už urobili za svoje dieťa! Rozhodli sa priviesť ho na svet. Nechali ho narodiť sa do určitej rodiny, vybrali mu vlasť, reč a zvyky. Dieťa si nemôže slobodne vybrať ani farbu očí, ani formu nosa, ba dokonca ani len značku mlieka či plienok. Vo všeobecnosti si nevyberá ani medzi možnosťami - chodiť či nechodiť do školy, nehovoriac už o rôznych rodičovských záujmoch, realizovaných práve prostredníctvom detí...
„Raz si vyberie...“ Pravdaže, je to jeho legitímne právo! Lenže vybrať si môže za predpokladu, že existuje možnosť výberu. Vybrať si môže iba to, čo pozná. To, čo pozná nielen čisto chladným rozumom, ale poznaním, ktoré má zdroj a pôvod v srdci.
Aby sa študent rozhodol medzi maliarstvom, sochárstvom alebo architektúrou, je potrebné, aby trochu poznal kresbu. Ak sa má rozhodnúť medzi klavírom, husľami alebo kontrabasom, je potrebné, aby trochu poznal hudbu.
Ako si mladý človek bude môcť vybrať v náboženskej oblasti, ak má o nej iba hmlisté poznanie, a a j to len na základe ironických poznámok dospelých alebo deformované predstavami, ktoré k nemu prichádzajú prostredníctvom médií?

MY
Istý človek vysvetlil v televízii dôvod, prečo sa rozhodol dať svojim deťom náboženskú výchovu: „Neskoršie,“ povedal, „budú mať vo svete veľa príležitostí konfrontovať svoju vieru so všetkými formami pochybností a negácií. Ak budú chcieť, nebudú mať žiadne ťažkosti zbaviť sa jej. V opačnom prípade priľnúť ku kresťanskej viere by však bolo viac- menej nemožné. A to by pre nich mohla byť veľká škoda.“

Tento človek urobil tak preto, aby sa jeho deti mohli raz slobodne rozhodnúť.

ADE
Áno, drahí rodičia, každé dieťa si raz vyberie. Dajte mu však možnosť, aby si mohlo vybrať Ježiša. Buďte mu svedkami viery svojou službou a svojím príkladom, aby z našich rodín vychádzali charakterní ľudia, osožný Cirkvi i spoločnosti. V tomto máte veľkú zodpovednosť voči svojmu dieťaťu. Výchovu detí pokladajte za službu, ktorá je však vyznačením a nie ponížením. Tak budete v Božích očiach veľký. A verte, že táto služba sa vám raz vráti v starobe, keď ju budete potrebovať od vašich detí, lebo ju budú vidieť u vás celý život. Tak si pripravíte aj požehnanú starobu. Týmto krstom dávate pozitívny signál, že tak chcete konať a buďte si istý, že Boh vám v tom pomôže.

Amen.

*Porov.: MARKO, S.: Homília na seminári. Spišská Kapitula : 2002.