Krst detí v období cez rok

Krst nie je len jednorázový obrad, ale spôsob života, ku ktorému treba dieťa viesť a vychovávať.

AI
Nestalo sa aj vám najmä v mestách na sídliskách, či vo veľkých supermarketoch, že ste nevedeli nájsť vchod či východ? Museli ste ho obísť aj niekoľkokrát, kým ste ho objavili. O hľadaní vchodu hovorí aj dnešný úryvok evanjelia. Takže: ako sa vchádza do Božieho kráľovstva?

KE
Na to nám odpovedá Ježiš v rozhovore s Nikodémom, keď mu hovorí: „Ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť do Božieho kráľovstva“ (Jn 3,5).

DI
Nikodém bol rabbi, teda židovský učiteľ Zákona, dnešnou rečou povedané – teológ, odborník, znalec, „vedec“ v náboženských veciach. Preto mu Ježiš bez okolkov a priamo hovorí o novom zrodení sa. Ale tu sa Nikodém ukazuje ako nechápavý, ako príliš pozemsky zmýšľajúci človek. A tak sa ukázalo, že Nikodémove vedomosti o Božích veciach, hoci bol učiteľ Zákona, boli na úrovni bežného žida tej doby. Pýta sa: Ako sa môže človek narodiť ešte raz? Veď to je fyzicky nemožné.
Ježiš ho trpezlivo poúča, že človek je stvorený nielen pre tento svet, ale aj pre večný život. Hovorí: „Čo sa narodilo z tela je telo a čo sa narodilo z Ducha je duch“ (Jn 3,6) Existuje teda nielen fyzické, ale aj duchovné narodenie sa. Nebolo to pre židov nič nové, bolo to len neobjavené. Veď už proroci hovorili o vyliatí vody, ktorá očistí srdce od hriechov a ohlasovali dar Ducha, ktorého Boh vloží do takéhoto čistého srdca. Počuli sme to v dnešnom prvom čítaní z knihy proroka Ezechiela. Nikodém mal tieto veci ako znalec Svätého písma poznať. Preto bola namieste Ježišova výčitka: „Ty si učiteľ Izraela a toto nevieš“ (Jn 3,10)? Aby nepatrila aj nám pripomeňme si, čo znamená narodiť sa z vody a z Ducha Svätého.
Židia boli prijímaní do Božieho ľudu na ôsmy deň po narodení obradom obriezky. Bol to však len vonkajší symbol zmluvy a príslušnosti k vyvolenému národu. Tu prichádza Ján Krstiteľ, ktorý krstí v rieke Jordán vodou. Voda bola vždy považovaná, najmä v suchých oblastiach, za zdroj života. Kde tiekla voda, tam vyrastal život, vznikali oázy, osady. Kde nebolo vody, bola len pustá púšť bez života. Súčasne sa voda používala na očisťovanie pred rôznymi bohoslužobnými úkonmi, čím sa obrazne naznačovala čistota srdca. Preto Ján krstil vodou, ktorá znamenala život, ale aj pokánie, ochotu obnoviť sa znútra. No Ducha, ktorý oživuje tu nebolo. Bol to len vonkajší symbol, ktorý čakal na svoje naplnenie.
Až Ježišov krst, teda krst v mene Otca, i Syna i Ducha Svätého, spôsobuje v duši človeka hlbokú premenu. Čo naznačuje liatie vody – očisťovanie od hriechov a nový život, to uskutočňuje Duch Svätý, ktorého nám poslal Otec. Preto Ježiš hovorí o narodení sa zhora, či o novom narodení sa. Tento krst nás očisťuje od dedičného hriechu a akéhokoľvek osobného hriechu, ak sme sa ho dopustili. Ale nielen to - Nebeský Otec nás prijíma za svoje adoptované deti, povyšuje nás za obyvateľov Božieho kráľovstva. Krst vtláča do duše nezmazateľnú pečať, Kristov charakter. Nik a nič ho nemôže vymazať, je to znak slávy a slobody. Kto raz prijal krst, už ho nemusí nikdy opakovať, naveky je kresťan - ten, kto patrí Kristovi.

PAR
Aj keď je krst jedinečná a neopakovateľná udalosť, predsa nie je statický, ale dynamický. Krst je ako semeno zasadené do zeme, ktoré potrebuje a chce rásť, aby prinieslo úrodu. Toto semeno vyvíja aktivitu, keď rastie - prijíma živiny zo svojho okolia, spracúva ich a premieňa na svoju hmotu. Len ak je prostredie priaznivé môže rásť a silnieť.
Podobne je to s krstom. Aj ten treba žiť, rozvíjať, prežívať ho každý deň. Krst je stav, nielen obrad v kostole, ktorý si sem-tam pripomenieme obnovou krstných sľubov, alebo prezeraním si albumu s fotografiami. Aj tieto deti, ktoré čochvíľa pokrstíme v mene Najsvätejšej Trojice, dostávajú týmto úkonom právo, ale aj povinnosť rásť a prinášať ovocie. Isteže je ďaleko čas, keď sa stanú zrelými kresťanmi. A práve na Vás, ako prvých vychovávateľoch, závisí v akom prostredí budú tieto deti vyrastať. Jedine ak my sami budeme chápať význam krstu a jeho hodnotu, jedine ak budeme žiť svoje krstné zasvätenie, jedine vtedy aj z týchto detí vychováme dobrých kresťanov. Nedajte sa zmiasť týmto svetom, ktorý nám chce vtlačiť ideu falošnej slobody, podľa ktorej dieťa sa má samo v dospelosti rozhodnúť pre vieru a náboženstvo. Je to falošná sloboda, ktorá plodí ateistov a ľudí zblúdených, ktorí nechápu zmysel svojho života a sú napokon v živote nešťastní. Je to falošná sloboda, ktorá vychováva ľudí nevšímavých voči ľudskej biede a potrebám druhých, vychováva z nich egoistov. Naopak, každý jeden z nás sme povinní žiť svoje krstné zasvätenie sa, žiť s Bohom, kultivovať prostredie, v ktorom žijeme, prekvasiť ho prítomnosťou Boha, ktorý je v nás. Udalosť krstu týchto detí je pre nás otázkou: Ako som doteraz realizoval svoje kresťanstvo v živote – v súkromí, v rodine, v práci alebo v spoločnosti? Som pripravení byť učiteľom viery pre svoje dieťa, krstné dieťa? To sú otázky na ktoré si musíme pravdivo odpovedať a vyvodiť z nich patričné dôsledky pre svoj ďalší život.

MY
Istá rodina mala na Vianoce pod stromčekom prekrásne jablká. Otec nemohol vynachváliť chuť a farbu ovocia. Matke sa zase páčilo, že jablká sú trvanlivé. Určite by vydržali až do jari. „Ľahká pomoc“, hovorí na to ich malý chlapec, ktorý často počúval, že z jadra zase vyrastajú iné rastliny a potom počul príslovie, že jablko ďaleko od stromu nepadne. „Jednoducho jadrá z jablka zasadíme a po rokoch budú také isté rásť aj v našej záhrade.“ Márne rodičia vyhovárali chlapcovi túto myšlienku. Preto mu umožnili, aby jadrá zasadil. Po rokoch síce vyrástli v záhrade malé stromčeky, ale jabĺčka na nich boli maličké, kyslé, ľudovo povedané - plánky.
„Ako je to možné, že z takého krásneho jablka sa vyvinie len taká obyčajná plánka“, čudoval sa chlapec. „To je skutočnosť, ktorú môžeme pozorovať, konštatovať, pre ktorú však chýba zdôvodnenie“, hovoril otec.
A podobne je to aj v duchovnom poriadku. Dieťa môže mať tých najlepších rodičov, ale ak je odkázané len na seba, vyrastie z neho zlý človek, ktorý je na obtiaž všetkým a najviac sám sebe, vyrastie ako taká ľudská plánka. Keď chceme mať krásny druh ovocia, jedného dňa musíme zrezať celú hornú časť neužitočnej plánky a nasadiť na dolný diel, na tzv. podložku, rub z ušľachtilého, žiadaného druhu. Spojenie dobre obviažeme, zatrieme voskom a po čase vidíme, ako z očka vyrastá nová, krásna koruna, ktorá prinesie vzácne a bohaté ovocie. A tak je to aj vo výchove. I dieťaťu sa musia odňať zlé vlastnosti samoľúbosti, vzdorovitosti, pýchy, lenivosti a všetky ostatné detské necnosti a potom nasadiť počiatok, semienko, rub dobrých vlastností (porov. Logos, l946).

Krst je takýto základný rub, z ktorého vyrastá dobrý život milosti, prostredníctvom ktorého nám už teraz na zemi Boh dáva účasť na daroch nebeského kráľovstva.

ADE
Už poznáme vchod do Božieho kráľovstva. Dvere sú dokonca otvorené a Boh nás pozýva vstúpiť. Kiež počujeme jeho hlas a nanovo vstúpime do spoločenstva s ním. Kiež začneme meniť seba, aby sme spolu s Kristom vytvárali zdravú klímu v našich rodinách ako základných bunkách spoločnosti, v ktorej budú vyrastať tieto deti. Aby sme mohli na konci nášho pozemského života počuť: „Dobrý a verný sluha, vojdi do radosti svojho Pána.“ (Mt 25, 21).

Amen.

*Porov.: HRIC, M.: Homília na seminár. Spišská Kapitula : 2002.