Krst dieťaťa 13 nedeľa cez rok "A"

Povzbudiť veriacich, aby sa nebáli ísť k Bohu, ale aby viac túžili po jeho prítomnosti. A aby ho neustále vyhľadávali a zároveň sa mu celkom darovali.

AI
Dnes sme sa tu opäť stretli a budeme svedkami krstu, pri ktorom sa znovuzrodí toto dieťa, stane sa Božím dieťaťom a členom Kristovej Cirkvi. Toto dieťa si Pán Boh vyvolil, aby ho nasledovalo, aby za nim neustále išlo, aby po ňom túžilo a milovalo ho, lebo Boh ho tiež veľmi miluje. Aj keď bude to dieťa zažívať trápenia tohto sveta, tak len preto, lebo to bude pre jeho spásu, lebo Boh vo svojej nekonečnej láske chce dať tomuto dieťaťu nový život, aby mohlo žiť s ním večne. Boh chce od neho, len to, aby sa zrieklo tohto sveta.

KE
Lebo to od neho žiada sám Pán Ježiš a hovorí to aj v dnešnom evanjeliu slovami: „Kto nájde svoj život, stratí ho, a kto stratí svoj život pre mňa, nájde ho“ (Mt 10,39).

DI
Ale to nehovorí len tomuto maličkému dieťaťu, ktoré je tu v perinke zabalené, lež to hovorí aj nám všetkým tu prítomným, pretože aj nás Boh veľmi miluje a chce aby sme ho nasledovali a mohli s ním žiť večne. Lenže to musíme v prvom rade chcieť aj my. Aj my musíme Bohu ukázať, že ho veľmi milujeme a chceme žiť tak, ako to od nás žiada. Veď aj cez dnešné evanjelium nás poučuje ako správne žiť. Ale asi si kladiete vo svojom vnútri otázku, o čom to Ježiš rozprával v dnešnom evanjeliu? Možno sa zdá byť ťažké na pochopenie, ale keď sa nad tým hlbšie zamyslíme zbadáme, že to vôbec nie je zložité. Lebo Pán Ježiš nám chce cez tieto slová evanjelia vysvetliť, že Boha máme milovať viac ako svojich blízkych, viac ako rôzne svoje záľuby tohto sveta, ale to neznamená, že by sme zasa mali nenávidieť svojich rodičov a príbuzných, to tam vôbec nie je napísane a Ježiš to nikdy nepovedal. Pravé naopak, on dával, počas svojho pozemského života, do popredia rodinu, lebo nie je možne milovať Boha a zároveň nenávidieť svojich príbuzných. To by sme boli vo veľkom omyle a nedorozumení, keby sme tak zmýšľali a konali.

PAR
My musíme milovať každého, aj za cenu veľkých obeti, lebo to od nás žiada Ježiš. Chce od nás tiež, aby sme ho nasledovali, a tak mu dokázali, že sme ho hodný, že si zaslúžime s ním večný život v nebi. Lenže, ten dosiahneme len cez obetu. A táto obeta sa spomína aj v dnešnom evanjeliu, kde sa píše, aby sme niesli svoj kríž, keď sa chceme stretnúť s Ježišom v nebi. Aby sme sa nebáli, prijať utrpenie, ktoré tú na zemi aj tak už zakusujeme, lebo ono nás k nemu približuje. A ak sa ešte obetujeme pre druhého človeka, tak si k svojmu krížu priložíme tiež kúsok kríža toho druhého človeka, čo vlastne zväčšuje našu šancu na stretnutie s Bohom v nebeskom kráľovstve. Lenže niekedy ani svoj kríž nechceme niesť, keď sa nám vidí veľmi ťažký. Ale ja vás povzbudzujem k tomu, aby ste sa nebáli niesť svoj kríž, ktorý nám dáva Boh. Lebo ten kríž nie je vôbec ťažký, ako hovorí aj Ježiš v Matúšovom evanjeliu: „Moje jarmo je príjemné a moje bremeno ľahké“ (Mt 11,30). Preto vás vyzývam, aby ste hrdinský niesli svoj kríž, a tak sa približovali k Bohu, aby ste stratili svoj život tu na zemi pre Ježiša a našli ho s ním v Božom kráľovstve. Ako živý príklad vám dávam túto rodinu. Pozrite sa na týchto rodičov. Boh im podaroval toto dieťa a oni ho z láskou prijali, a budú sa preňho zriekať veľa svojho voľného času. Budú mať veľa starosti, aby ho mohli naučiť chodiť, rozprávať a ďalšie iné veci potrebné pre jeho život. Ale budú to robiť s láskou. Oni ho, tak povediac, budú zároveň učiť a vychovávať správne žiť v kresťanskom duchu. Ale nie len od nich sa to očakáva, lež aj od krstných rodičov, ktorí sú tu tiež prítomný. Lenže výchovu dieťaťa ovplyvňuje aj okolie, čiže prostredie, ktoré ho obklopuje, a to sme my ostatný, celá Cirkevná rodina. Aj my ponesieme zodpovednosť pred Bohom za výchovu tohto dieťaťa, ale aj za všetkých ostatných ľudí v našom okolí. Z toho vychádza, že Boh nechce len od rodičov, aby sa zriekali svojich túžob, v prospech tohto dieťaťa, ale to chce aj od nás, aby sme sa aj my zriekali svojich túžob v prospech druhých ľudí. A to tak, že si nájdeme čas aj na stretnutie s druhými osobami. A zároveň im pomôžeme v ich starostiach a problémoch, čo im určite môžeme urobiť radosť.

MY
Zvlášť je to vidieť aj v tomto vymyslenom príbehu, kde jeden človek mal veľkú záhradu, v ktorej sa deti radi hrávali. Majiteľ však mal tvrdé srdce. Nemohol zniesť, že i druhí sa radujú z jeho záhrady. Ohradil ju teda vysokým múrom, takže deti z nej boli vylúčené. Ale čo sa stalo? Kvety nepočuli radostný detský smiech a nekvitli už. Lístie tiež vädlo. Nastala krutá zima, mrzlo, padal sneh, ale jar sa už nevrátila. A muž stále len čakal a čakal, že konečne príde jar. Ale neprišla. Až potom muž uznal svoju chybu. Zvalil múr a len čo deti vbehli do záhrady, naraz ožila. A všetko sa zazelenalo a rozkvitlo. V tomto príbehu záhrada predstavuje ľudské srdce a múr sebectvo človeka, a práve preto i v našich srdcia sa musí zbúrať múr sebectva, aby sa mohlo v ňom všetko zazelenať a rozkvitnúť.

Aby v ňom bolo počuť radosť a veselosť z toho, že sme niekomu pomohli, keď bol v problémoch. Lebo pre nás šťastie je len vtedy najväčšie, keď druhých urobíme šťastnými. Preto našou túžbou má byť, druhých robiť šťastnými, ale musíme si položiť vo svojom srdci otázku, čo robíme my sami pre svoje večné šťastie, ktorým je naše stretnutie s Bohom v nebi. Či si v srdci pripravujeme miesto aj pre Boha. Či ho vpustíme dnu. Lebo Boh vstupuje len do dobrých a čistých sŕdc, ako hosť a dobrý priateľ. A my určite chceme, aby Boh bol aj naším hosťom. Veď aj v prvom čítaní sme počuli, ako bol prijatí Boží služobník Elizeus v dome zámožnej ženy Sunamitky. Ona vedela, že je to Boží sluha a preto mu zariadila izbu vo svojom dome. Ona neprijala len Elizea, ale aj samotného Boha do svojho domu. Nebola to pre ňu ťažká vec zriadiť izbu pre hosťa. A ani od nás Boh nežiada nemožné veci, lebo by nás potom nemal rád, ale chce len to, aby sme po ňom túžili a prijímali ho do svojho srdca, a raz spočinuli v jeho náruči vo večnosti. Chce od nás len, aby sme zbúrali múr a odstránili všetku špinu z neho a nechali sa ho hrať v našom srdci, lebo len vtedy bude naše srdce sa zelenať a kvitnúť radosťou.

ADE
A preto, aby sa to tak mohlo stať, prosme Boha vždy o odpustenie našich previnení. Prosme ho o odpustenie, ak sme mu uzavreli dvere nášho srdca alebo domu, hoc niekedy zo strachu a inokedy z lenivosti. Nech nám odpusti, keď sme ublížili svojím bratom a sestrám v rôznych situáciách. Prosme ho, aby sme našli odpočinok a bezpečné miesto v jeho náruči, a aby toto dieťa veľmi milovalo Boha a túžilo len po ňom počas celého svojho života.

Amen.

*Porov,: HANEČÁK, R.: Seminár, Spišská Kapitula, 2008