Krst dospelého 6. veľkonočná nedeľa "B"

Poučiť veriacich, že priateľstvo s Pánom Ježišom sa upevňuje v našom každodennom rozhodnutí pre neho a ako cesta obrátenia je dôležitá v našom živote.

AI
Takmer v každej domácnosti je zvykom, že ak rodičia nestihnú svojim deťom niečo dôležité povedať, tak zanechajú odkaz na lístočku. Zvyčajne je to krátka správa zachytená niekoľkými slovami typu: Obed je v rúre; Nezabudni nakúpiť; Prídem domov neskôr a pod. Tieto odkazy zväčša nebývajú dlhé, ale stručne vyjadrujú nejakú skutočnosť čo najpodstanejšie.

KE
V evanjeliu sa k nám Pán Ježiš prihovára slovami: „Vy ste moji priatelia, ak robíte, čo vám prikazujem“ (Jn 15,14).

DI
Evanjelium je jedným odkazom Pána Ježiša, ktorý zaznamenal apoštol a evanjelista sv. Ján. On bol svedkom udalosti spolu s ostatnými apoštolmi, keď slávili veľkonočnú hostinu. Pán Ježiš si bol vedomý, že je to jeho posledná Veľká noc v kruhu svojich učeníkov a tak jeho slová zachytené sv. Jánom sú aj pre nás odkazom. Exegéti úryvok so Svätého písma nazvali Ježišovou rozlúčkovou rečou. Tu Majster hovorí to najdôležitejšie, podstatu svojho hlásania o láske a priateľstve. Mohli by sme povedať, že je to zhrnutie celého posolstva evanjelia. V celom Svätom písme nenájdeme miesto, kde sa hovorí o láske, priateľstve a radosti s plnenia prikázaní tak jemne a citlivo ako v dnešnom evanjeliu.

PAR
Dnes si môžeme hlbšie uvedomiť naše priateľstvo s Ježišom, keď spoločne budeme svedkami vysluhovania sviatostí kresťanskej iniciácie pre nášho brata M. Krstom Pán Ježiš spečatí jeho priateľstvo s ním tak, že otvorí pre neho bránu do Cirkvi, aby mal účasť na prostriedkoch spásy. Je to vzácna chvíľa pre celú našu farskú rodinu. V tradícii Cirkvi je zvykom krstiť malé deti. Tak je to správne, pretože sa stávajú deťmi Nebeského Otca a pod vedením rodičov a krstných rodičov stávajú sa aj priateľmi Pána Ježiša, aby si napokon uvedomili sami svoje poslanie. Nie každý mal milosť narodiť sa v kresťanskej rodine. Cesta k Bohu je u každého z nás neopakovateľná. A cesta nášho brata M bola cestou obrátenia.
Čo to je to obrátenie? Niekedy sa sami pýtame. Pozrime sa ako prebieha proces obrátenia v človeku, ktorý chce nájsť pravdu o svete a o sebe. My všetci, ja i Vy, si musíme uvedomiť, že je to aj naša cesta, pretože spoločne kráčame na ceste k Pravde, na ceste za Ježišom. Vlastne každý nový deň v živote kresťana je dňom obrátenia, kde dávame Bohu svoje áno. Pretože ak chceme byť nasmerovaní na Ježiša a chceme, aby mal miesto v našom živote, musíme mu otvoriť svoje srdce. A to za nás nespraví nik. Ani rodičia, ani naši blízki. Obrátenie je činnosť vedená Láskou. Vedená Bohom, ktorý je prameňom všetkej lásky. On pozýva človeka hlasom svedomia, aby ho prijal do svojho srdca. Tak na prvom mieste je poznanie. Svätý Pavol v liste Rimanom sa prihovára k pohanom, že nemajú žiadne ospravedlnenie pred Bohom za svoju neveru lebo Boha možno poznávať rozumom už zo stvorených vecí. Oni ho poznali a neoslavovali ho (porov. Rim 1,20-21). Zo skúsenosti vieme, že čo nepoznáme nemôžeme milovať. Samotné poznanie ešte nepredpokladá aj obľúbenie si poznaného. A tak je tu aj pre nás, brat, sestra otázka: ako si zveľaďujeme svoje poznanie? Čítame Sväté písmo a iné dobré knihy? Alebo sa ženieme len za senzáciami, ktoré sa nám ponúkajú v médiách, aby som nemuseli myslieť na to, čo nás zušľachťuje a privádza k Pravde?
Na druhom mieste po poznaní je zodpovednosť, zodpovednosť voči poznaniu. Je to vnútorný vzťah k Pravde. Jej prijatie a zamilovanie si vnútorné presvedčenie. Apoštol Pavol pokračuje vo svojom liste a obracia sa k Židom, čo zákon poznali, ba chválili sa ním, ale vnútorne zo zákonom neboli stotožnení. Preto im vyčíta: Ty teda poúčaš iného a sám sa neučíš?! Hlásaš, že sa nesmie kradnúť a kradneš?! Chváliš sa zákonom, no prestupovaním zákona znevažuješ Boha (porov. Rim 2,17-23)?! Hovorí sa, že najväčšou prekážkou na ceste k Bohu pre neveriacich sú sami veriaci. Náš život. Naozaj, aký je vzťah medzi naším poznaním a našimi skutkami? Nie som aj ja prekážkou svojim blížnym s ktorými sa stretávam a ktorí hľadajú Boha? Možno si to neuvedomujeme, ale okolie si nás všíma a pozoruje. Preto je veľmi vážne myslieť na to, či niesom iným na pohoršenie.
Na treťom mieste je naše rozhodnutie. Keď poznáme, čo je dobré a keď sme si vedomí svojich záväzkov je ešte potrebný náš súhlas, rozhodnutie sa. V tom je nám vzorom Abrahám, ktorý vstal a išiel za Božím hlasom. Rovnako Panna Mária povedala skrze anjela Bohu „Fiat - Staň sa“. Spoznávame naše miesto, aby sme sa rozhodli pre Toho, ktorý je naším priateľom ako sme to počuli v evanjeliu. V skutočnosti Jeho priateľmi budeme až vtedy, keď budeme milovať svojich blížnych. Potom budeme môcť spolu so sv. Pavlom povedať, že nič nás nebude môcť odlúčiť od Božej lásky, ktorá je v Kristovi Ježišovi (porov. Rim 8,39).
Na tomto mieste psychológia o procese obrátenia končí. Je to začiatok, kde si musíme uvedomiť Božiu milosť. Bez tejto Božej pomoci sami nie sme schopní vytrvať na tejto ceste. A druhé čítanie nám dnes pripomenulo, že Láska je v tom, že nie my sme milovali Boha, ale že on miloval nás a poslal nám svojho Syna.

MY
Uvedomujeme si, že Pán Ježiš si nás vyvolil, aby sme boli jeho priateľmi. A ako to už medzi dobrými priateľmi býva, patrí sa nám jeho lásku k nám opätovať. Iba vtedy pocítime naozajstnú radosť. Ten kto neodpovedá na Pánov hlas, kto kráča proti svojmu svedomiu nedosiahne pocit ozajstného šťastia. Preto sa stáva veľmi často, že takí ľudia sa práve vrhnú na opačnú cestu, cestu chvíľkového uspokojenia až napokon skončia v hriechu zakorenení. Túžia po šťastí, ale hľadajú ho tam, kde sa ono nedá dosiahnuť.

Vzorom obrátenia a neskôr aj priateľstva človeka z Bohom je sv. Augustín. On vo svojej knihe Vyznania opisuje svoj život ako sa dal strhnúť svetom a došiel až tak ďaleko, že medzi kamarátmi chcel vyniknúť v hriešnosti a páchal hriech pre hriech. No zhnusil sa sám sebe a začal hľadať pravdu. Najprv vo filozofii, ale keď spoznal rôzne učenia a dovtedy známe náuky, sám sa stal učiteľom, nestačila mu ľudská múdrosť, jeho srdce túžilo po hlbšom poznaní. A tak sa dal nahovoriť sektami a tam hľadal pravdu. Bol dobrým, znalým učiteľom a keď sa uvoľnilo miesto učiteľa v Miláne a prijal túto ponuku. V Miláne bol v tom čase biskupom sv. Ambróz, ktorý bol vychýreným a uznávaným kazateľom. To nedalo Augustínovi pokoja a začal chodiť na jeho kázne. Počúval ako bráni neporušenosť učenia Cirkvi voči sektám. A tak sa dostal pod rúško Božej milosti. Často chodil do kostola, aby si vypočul Ambrózove kázne, pod ktorých vplyvom mu začalo jeho svedomie vyčítať zlobu jeho srdca.
Posledné chvíle pred obrátením tvorili jeho vnútorný boj. On sám to vo svojej knihe opisuje slovami: Zmietal som sa medzi životom a smrťou a väčšmi ma premáhala zvyčajná neresť ako nezvyčajná cnosť. Čím väčšmi sa približovala rozhodná chvíľa, v ktorej som sa mal premeniť, tým väčšiu hrôzu mi naháňala. Držala ma v nerozhodnosti. Zadržovali ma márnivosti a malichernosti a sladko mi šepkali: Chceš nás zanechať? Od tej chvíle až naveky nebude ti už to a to dovolené! A čo všetko mi, Bože môj, predstavovali pri slovách to a to. Milosrdenstvom svojím od svojho sluhu vzdiaľ tie hanebnosti a neresti. Predsa ma zdržovali na ceste, lebo som ešte váhal odtrhnúť sa od nich úplne, zanechať ich a preskočiť ta, kam som bol volaný. Taký zápas sa odohrával v mojom srdci, boj so mnou samým (porov. Vyznania, VIII, 11).
Augustín však nepodľahol tomu hlasu, ale vo chvíli týchto pochybností vzal knihu Písma a čítal: žime počestne, nie v hýrení a opilstve, nie v smilstve a necudnosti, ale oblečte si Pána Ježiša (porov. Vyznania, VIII, 12).

Taký mal začiatok nového života sv. Augustín. Obraz jeho života nám ponúka skúsenosť, že nikdy nieje neskoro začať s nápravou a búrky, ktoré boli zlom minulosti stávajú sa dobrom prítomnosti, ak v nás podnecujú zmenu.
Drahý brat M, Ty si dnes prišiel do tohto chrámu, aby si podobne ako sv. Augustín začal nový život. Práve vo sviatosť krstu, ktorú prijmeš, je ten prameň nového života. Krstom sa ti otvára brána ku všetkým prostriedkom spásy. Prijatím sviatosti ti Pán Ježiš odpustí všetky hriechy, očistí ťa a urobí ťa novým stvorením. Prichádzaj v budúcnosti často ku sviatosti zmierenia a zamiluj si ju. Veď práve ona bude tou tvojou cestou obrátenia, kde znova a znova budeš hovoriť Bohu svoje áno. Ona ti bude otvárať cestu k ešte väčšej Láske, aby si budoval priateľstvo s Ježišom, ktorý sa ti ponúka v Eucharistii. On neostal iba platonicky na zemi, ale osobne prítomný a ty môžeš k nemu často pristupovať. Dnešný deň, je deň tvojho narodenia pre život s Ježišom. Nezabudni na vďačnosť za tieto dobrodenia Nebeskému Otcovi.

ADE
Všetkým nám Pán Ježiš zanechal v evanjeliu sv. Jána odkaz a ubezpečenie o jeho priateľstve s nami. Je to veľký dar, mať takého priateľa, ktorý nás nikdy nezradí, nesklame. Sprevádza nás životom a skrze Ducha Svätého sa k nám prihovára. Otvorme sa dnes tejto veľkej milosti a nechajme Ho, aby naplnil naše srdcia ozajstnou radosťou.

Amen.

*Porov.: ULIČNÝ. M.: Homília na seminári. Spišská Kapitula: 2002