Krst dospelého v období cez rok 1. nedeľa "B"

Znovuzrodenie pre večný život (Mk 1,9-11)

Poukázať na dôležitosť záväzkov krstu.

AI
Byť kresťanom je veľkým vyznačením a hodnosťou. Je to nesmierny dar a povýšenie človeka. K tejto hodnosti kresťana nás pozdvihol krst. Drahí bratia a sestry budeme svedkami slávnosti krstu - zrodenia sa nového života a to života v Kristovi. Od Boha sme dostali a dostávame mnohé dary, ale všetky slúžia len na to, aby sme mohli žiť svoj krst – naše kresťanstvo.

KE
Aj dnes zaznieva z neba hlas: „Ty si môj milovaný Syn, v tebe mám zaľúbenie“ (Mk 1,11).

DI
Na obdarenie Duchom pri krste sa nemáme pozerať ako na udelenie niečoho, o čom sa predtým ešte nevedelo. Dar Ducha pri krste je viditeľným dosvedčením a potvrdením toho, čo už existovalo, ale teraz sa to verejne potvrdilo. Ježiš je ten Jediný, Jedinečný, ktorý má k Otcovi celkom osobitný a neporovnateľný vzťah už od večnosti a nie iba od začiatku svojich pozemských dní. Ale v hodine krstu bola Ježišovi darom Ducha Svätého a svedectvom „hlasu z neba“ s konečnou platnosťou udelená a potvrdená plná moc Jeho pozemského účinkovania. On je tým Milovaným, je Božím Synom, ku ktorému smerujeme všetci. Na Ňom spočíva Božie zaľúbenie. Aj Boh má v každom jednom z nás svoje zaľúbenie a zvlášť Matka Cirkev keď otvára svoju náruč a prijíma nás za svoje deti.

PAR
Nato, aby sme mohli a vedeli žiť svoj krst, treba vedieť, do čoho, do akej situácie nás vlastne krst voviedol. Čo sme to vlastne v krste prijali? V prvom rade máme chápať svoj krst ako vstup Krista do nášho života. Takže my, čo sme pokrstení, prijali sme Krista, sme sa s Kristom zjednotili. Teda so svätým Pavlom apoštolom môžeme povedať: „Už nežijem ja, ale vo mne žije Kristus“ (Gal 2,20). Prijať krst znamená prijať Ježiša Krista ako svojho Pána a Boha. Pýtajme sa seba, či žijeme naozaj krstný život vierou, nádejou a láskou? Svet ohrozuje našu vieru, chráňme si ju pred ohrozeniami našej doby. Viera ešte nie je videnie, a nie je poznanie, je len jednoduché áno tomu, čo Boh zjavil. Je to tajomstvo, túto vieru nám dal krst. Opatrujme si vzácny dar viery. To je naše životné bohatstvo, náš kapitál. Nádej je úžasná sila, svetlo, ktoré sa nám rozžiarilo v srdciach, keď sme boli pokrstení. Nádej je zmysel života, je istota prečo žiť. Nádej je život v presvedčení, že nás Boh miluje, orientovať sa na Boha. Nám kresťanom neprislúcha bezútešnosť, zúfalstvo, hádzanie rukou, že to nevychádza tak, ako by sme si želali. Boh o nás vie, dôverujme mu. Láska je obsahom nášho života po krste, je podstatnou zložkou kresťanstva. Viera, nádej, láska sú naše bohatstvo, naše krstné dary. V bežnom živote akoby sa hodnota pokrsteného človeka strácala, a preto sa musíme snažiť tak, ako to robili svätí, žiť zodpovedne k hodnote krstu.

MY
Istému misionárovi sa prihodila zaujímavá udalosť. Po nejakom čase opäť
navštívil jednu zo svojich misijných staníc. Pred niekoľkými rokmi tu pokrstil mnoho ľudí. Teraz sa tu stretol s mužom, ktorý k nim patril. Misionár chcel vedieť, či si ešte pamätá niečo z toho, čo sa spolu učili, a tak mu položil niekoľko otázok: Kto je pre teba Boh? Koľko je osôb v Trojici? Koľko máme sviatostí? Lenže ten úbohý chlapík nedokázal odpovedať ani na jednu z nich. Misionár sa mu snažil pomôcť, no všetka námaha bola márna. Pri spomienke na všetok čas, ktorý venoval tým ľuďom, sa ho zmocnil nepríjemný pocit frustrácie. Predsa však tomuto mužovi položil ešte jednu otázku: Povedz mi, čo si si zapamätal o Ježišovi a o katolíckom náboženstve? A on odpovedal: „Predtým som mal vo zvyku hovoriť hrubé slová a teraz ich už nehovorím, predtým som sa vracal do svojej malej chatrče opitý a teraz to už nerobím. Mal som vo zvyku biť svoju manželku a teraz jej pomáham. Predtým som býval agresívny a teraz už nie som. To je všetko, čo si pamätám.“

Tento muž hovoril, ako Boh zmenil jeho život, nevykladal nejaké naučené teórie o Bohu. Za zmenou jeho života však stálo skutočne pravé poznanie Boha.

ADE
Otvorené nebo pri Jordáne a hlas, ktorý zaznel je výzvou pre každého z nás. Ježiš chce i naďalej žiť a konať veľké veci v našom živote. Boh je v nás. Sme ratolesti na viniči, ktorým je Kristus. Krstom máme prístup ku Kristovi. Vieme, kde ho nájdeme, vieme kde sa s ním stretneme, najmä v modlitbe, pri sviatostiach, vo svätej omši a v božom slove.
Prejavme vďačnosť Bohu za tento veľký a nezaslúžený dar, ktorý nám daroval.

Amen.

*Porov.: VLASÁK, K.: Homília na seminár. Spišská Kapitula : 2002.


webmail