Krst na slávnosť Najsvätejšej Trojice "B"

Krst iniciačná sviatosť (Mt 28,16-20)

Viera je základom toho, v čo dúfame a dôkazom toho, čo nevidíme.

AI
Drahý katechumen. Čo, ťa priviedlo dnes do tohto božieho chrámu? Je to azda nejaká senzácia? Alebo si sem prišiel omylom? A vy drahí veriaci, vás čo pritiahlo do tohto spoločenstva? Myslím, že každí jeden z nás, tu nie je náhodou. Hľadáme tu Niekoho, ktorý nám je najbližší v živote. Áno. Do božieho chrámu nás pritiahla naša viera v Ježiša Krista a jeho láska ku nám. Viera, tá krehká nádoba, čo priťahuje mnoho ľudí k Bohu. Náš katechumen (Ladislav) uveril v lásku Boha a preto je tu teraz v tomto spoločenstve.

KE
„Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal. A hľa ja som s vami až do skončenia sveta“ ( Mt 28,16-20).

DI
Krst každého človeka, má byť udalosť, ktorú má prežiť celé farské spoločenstvo. Ježiš nám jasne povedal v evanjeliu, čo má robiť Cirkev v jeho mene. Krstom sa človek stane božím dieťaťom. Boh Otec chce, aby si sa i ty stal jeho synom, jeho adoptovaným synom skrze Ježiša Krista. „Daná mi je všetka moc na nebi i na zemi.“ (Mt 28,16-20 ) Keby Ježiš bol bez tejto moci, dnes by sa nič neuskutočnilo. Cirkev, ale plní príkaz nášho Pána a tak Ťa dnes prijíma do svojho spoločenstva. V dnešnú nedeľu slávime slávnosť Najsvätejšej Trojice. Krst i slávnosť Najsvätejšej Trojice spolu veľmi úzko súvisia. Keď budeme krstiť nášho brata (Ladislava), jeho srdce sa stane príbytkom pre Otca, Syna i Ducha Svätého. Tajomstvo, ktoré nikto nedokáže pochopiť, prijíma Cirkev ako Bohom zjavené. Ťažko je nám pochopiť, ako sa prejavuje život vo vnútri Svätej Trojici. Kto nám to však prišiel zjaviť a poodhaliť bol Ježiš Kristus. Samá viera nám ukazuje pravdu, v ktorú veríme. Viera je základom toho čo dúfame a dôkazom toho čo nevidíme.

PAR
Brat! Sám si sa rozhodol prijať Ježiša Krista do svojho života. Okolitý svet Ti ponúkal doteraz dobrá, ktoré neuspokojili tvoju túžbu po najvyššom Dobre. Kládol si si otázky, čo mám robiť. Veľa ľudí hľadá šťastie, ale často krát nesprávne. Ty si sa rozhodol na správnu cestu. Teraz sa možno začneš vo svojom srdci pýtať: „ Zmení sa niečo v mojom živote?“ Určite áno, pretože budeš mať vo svojej duši nezmazateľní znak. Nadobudneš inú kvalitu života. Boh začne účinkovať vo vnútri nadprirodzenými milosťami. Duša sa otvorí Jeho pôsobeniu a boží obraz bude v Tebe nanovo obnovený. V rebríčku tvojich hodnôt odteraz bude zastávať Boh prvé miesto. Vybuduje si stánok v srdci a bude v ňom prebývať. Tu sa mi tlači na jazyk povedať zo žalmistom: „ Aké sú vzácne Tvoje, príbytky Pane, túži a zmiera duša moja v Tvojich nádvoriach, Pane, Bože môj.“ Boh sa chce celý darovať človeku bez výhrady. Človek ho buď prijme alebo odmietne. Všetko záleží na jednom slove, ktoré vysloví. Ty si povedal Bohu „áno“, a preto ťa ja v mene Cirkvi prijímam do nášho spoločenstva. Nie každý má tu možnosť byť účastný na Kristovom vykupiteľskom diele spásy. Boh začne v tvojom živote novú kapitolu. Do akej miery sa mu budeš schopný otvoriť, do takej miere bude on môcť v tebe pôsobiť. Pamätaj však na to, že do tvojho života vstúpia rôzne krízy a vtedy si spomeň na tento deň. Čerpaj z neho silu po celý život. Táto chvíľa je pre teba chvíľou milosti. Ostane v tvojom srdci ako nezmazateľná stopa. Tvoje rozhodnutie prijať krst je určite správne. Ako o tomto dosvedčuje i tento príbeh.

MY
Mladý muž, ktorý nepoznal Krista sa raz stretol s kňazom. Kňaz pozoroval, že muž hľadá pravdu, ale nesprávne. Dohodli sa, že sa budú stretávať pravidelne na katechézach, kde môžu tieto otázky riešiť. Muž zbadal vo svojom živote zmenu. Stále viac pociťoval vnútornú prázdnotu, ale ju nevedel ničím zaplniť. Kňaz mu raz povedal, že by ohol prijať krst. On však nevedel, čo to je, a preto mu to všetko musel poporiadku vysvetľovať. Po nejakom čase ho tento muž požiadal o krst. Keď bolo po slávnosti, mladý muž sa so slzami v očiach poďakoval kňazovi. O pár dní na to, zazvoní telefón na fare. Pán farár zodvihne slúchadlo a v ňom sa ozve prestrašený hlas: „Náš Jozef, ktorého ste v nedeľu krstili sa zabil na aute!“ Pán farár ostal chvíľu v tichu a potom prehovoril: „Pán Boh si pripravil vášho brata na cestu do neba. Už je isto pri ňom, i keď je teraz váš smútok veliký.“

ADE
Nemám v úmysle túto homíliu ukončiť takto smutne. Mal som na mysli iba jedno, aká dôležitá je sviatosť krstu v našom živote. Ona nám pripravuje cestu do večného života. Keď bude v našom vnútri prebývať Boh, večnosť sa začne tu a teraz. Všetkým nám i Tebe prajem, aby viera v našom živote stále rástla. Tak sa v nás boží život bude rozvíjať ako horčičné zrnko.

Amen.

*Porov.: BEDNÁR. R.: Homília na seminár. Spišská Kapitula: 2002


webmail