Krst na sviatok Nanebovstúpenia Pána "A"

Vysvetliť zmysel a význam krstu.

AI
Dnes nás obklopuje nesmierne množstvo informácií, rôznych mienok, názorov a iných činiteľov, ktoré na každého vplývajú. S niektorými sa stretáva skoro každodenne, takže nás už vôbec nemôžu prekvapiť, a s niektorými sa stretávame zriedkavejšie, vidíme ich ojedinele, ale rýchly spôsob života nám neumožňuje sa s tými vecami dôkladnejšie zaoberať. Jediné čo sa ešte stihneme spýtať je : „Už aj toto je v dnešnej dobe možné?“
Mohli sme sa napríklad stretnúť prostredníctvom televízie alebo rôznych časopisov s tým, ako dnešní moderní umelci, hudobné hviezdy alebo herci «krstia» svoje nové CD-éčko, platňu, poprípade spisovatelia svoju knihu. Kto z nás kresťanov sa nad tým zamyslel a položil si otázku: „Čo, pre mňa kresťana katolíka znamená sviatosť krstu?“

KE
Práve udalosť krstu zachytáva v evanjeliu sv. Matúš, keď opisuje ako Ježiš posiela svojich učeníkov do celého sveta a doslovne im hovorí: „Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal“ (Mt 28,19-20).

DI
Krstiť pochádza z poverenia samého Ježiša Krista. Nevymyslela si to Cirkev, alebo azda biskupi, či kňazi, ale Kristus sám posiela svojich vyvolených na túto službu do celého sveta, aby učili všetky národy a krstili ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Krst je nesmierna milosťou od Boha, lebo ním sa zotiera dedičný hriech ktorého sa dopustil Adam a krstom sa vraciame k Bohu. Sviatosť krstu je sviatosťou iniciácie. Iniciácia je niečo ako vstup, podmienka, aby sme mohli niekde ďalej ísť, pokročiť vpred. Krst pre nás veriacich je vstup do plného kresťanského života. Krstom sme oslobodení od hriechu a znovuzrodení ako Božie deti, stávame sa Kristovými údmi, sme začlenení do Cirkvi a dostávame účasť na jej poslaní. Krst voláme aj kúpeľom znovuzrodenia a obnovy v Duchu Svätom, lebo naznačuje a spôsobuje narodenie z vody a z Ducha, bez ktorého nikto nemôže vojsť do Božieho kráľovstva. Podľa svätého apoštola Pavla veriaci má krstom účasť na Kristovej smrti, je s Kristom sme pochovaný a s Kristom i vstaneme i z mŕtvych. Pôsobením Ducha Svätého je krst kúpeľom, ktorý človeka očisťuje, posväcuje a ospravodlivuje. Krst je teda kúpeľom vody, v ktorom neporušiteľné semeno Božieho slova spôsobuje svoj oživujúci účinok a človek sa dostáva do užšieho a plnšieho spojenia s Ježišom Kristom. Týmto si človek zabezpečuje večnú spásu, lebo krst je potrebný na spásu.

PAR
Krstiť sa doporučuje počas svätej omše. Preto budeme sláviť sviatosť krstu v spoločenstve zhromaždenej farnosti. Cirkev učí, že krst pre nás veriacich je veľkou hodnotou a milosťou ktorú dostávame od Boha. Pán Ježiš keď posiela svojich učeníkov do sveta, im prikazuje, aby ľudí o viere najprv poúčali, a potom ich krstili.
V Cirkvi máme prax krstiť malé detí a potom postupný katechumenát, ktorý má trvať po celý život. Ohlasovanie viery však nemá byť vyhradené len pre kňaza či iné duchovné osoby, ale ohlasovanie viery sa dotýka aj rodičov, krstných rodičov a všetkých kresťanov.
S narodením a krstom dieťaťa je spojená veľká radosť. Nemá to byť radosť iba rodičov, ktorý prinášajú svoje dieťa do chrámu, ale má to byť radosť nás všetkých, celého nášho farského spoločenstva, ktoré sa raduje z nového člena Cirkvi. Rodičia, ktorý s radosťou prinášajú svoje dieťa na krst majú s ešte väčším nadšením byť tými, ktorí budú vychovávať a viesť svoje dieťa, ktorý budú bezprostrednými svedkami, učiteľmi, vychovávateľmi a hlavne milujúcimi kresťanskými rodičmi. Nech sú tými, ktorý budú s dieťaťom robiť prvé fyzické a duchovné kroky v živote, tými ktorí mu budú dobrým príkladom ale zároveň aj pomocou v jeho náročných chvíľach života. Rodičom prináleží byť prvými svedkami viery a sprostredkovateľmi živého Krista.
Krstní rodičia krstom dieťaťa berú na seba záväzok, ktorým sľubujú pomoc pri výchove tohto dieťaťa. Majú byť ochotnými pomocníkmi rodičov, a rodičia sa môžu na nich spoľahnúť. Pravdaže nielen najbližší z rodiny, ale celá farnosť sa má zapojiť a snažiť pri kresťanskej výchove. Dieťa má samo zo života farnosti vypozorovať, že duch ktorý vládne vo farskom spoločenstve je v zhode s evanjeliom. Preto tak ako my všetci máme mať radosť z nového veriaceho, zároveň na začiatku jeho kresťanského života, máme aj zodpovednosť, aby sa stal jej dobrým a plnohodnotným členom. Každý jeden z nás mame napomôcť, dobrou radou, príkladom života alebo aj vhodným napomenutím. Vyučovanie a výchova k viere je preto zodpovednosťou a povinnosťou nás všetkých veriacich.

MY
Páter Dutilleul (č. Dutilol), misionár v Číne, rozpráva nasledujúci príbeh. V istej pohanskej rodine na okoli Šantingmu zomieralo najmladšie dieťa. Celá rodina bola zarmútená. Počuli o lekárovi ktorého nevolali, ktorému sa podarilo vyliečiť mnohých. Bol to však kresťan a misionár. Povedali si: „Čože na tom záleží, len nech nám vyliečiť dieťa!“ Otec šiel po neho. Liečenie sa podarí a dieťa sa uzdravuje. Rodinná rada vidí, ako slávny lekár často navštevuje chlapca. Rozpráva sa o náboženských otázkach so svojím malým priateľom, ktorý pozorne načúva.
Istého dňa dieťa si dodá odvahy a hovorí: „Otec, chcel by som ťa požiadať o veľkú vec.“ „Prosím!“ „ Otec, chcel by som sa stať kresťanom ako lekár, ktorý ma uzdravil.“ Otec dal svoj súhlas. Po prijatí krstu sa dieťa stalo apoštolom v rodine. Postupne sa všetci stali kresťanmi.

Oslovenie pre nás? Memento? Dieťa, neskôr dospelý kresťan svojím životom, nielen slovami žilo záväzky krstu. Naše svedectvo krstu potrebuje okolie.

ADE
Kresťanský krst, to nie je nejaký prázdny úkon ako to je pri „krstení“ CD-éčka, platni alebo knihy, ale ako vidíme, pre nás kresťanov katolíkov má veľký význam, veľkú hĺbku ale i zodpovednosť.
Sviatosť krstu je pre nás výzva, uvedomiť si, čo sme prostredníctvom neho dostali, kde sme vďaka nemu zaradení, čo sa preto od nás očakáva, ale i to, čo je našou povinnosťou a ako nás vidia ľudia vo svete. Majme na pamäti, keď sa stretneme s „kresťanmi“, že krst je darom Ježiša ku ktorému nás vyzval slovami: „Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal“ (Mt 28,19-20).

Amen.

*Porov.: MALČEK. J.: Homília na seminár. Spišská Kapitula: 2002