Krstná homília 2. adventná nedeľa rok "A"

AI
V rádiu počul o istom športovcovi, meno si už nepamätám, ale hovoril o tom, že sa chce dostať na olympiádu a preto mnoho cvičí. Odopiera si bežnú stravu a konzumuje len špeciálnu, ktorú mu pripraví jeho tréner.

KE
V evanjeliu sme počuli ako Ján Krstiteľ vyznal o Ježišovom krste: „On vás bude krstiť Duchom svätým a ohňom“ (Mt 3,11).

DI
Čo to pre nás znamená, byť pokrstený Duchom Svätým? Kto to je Duch Svätý a ako sa prejavuje? Teológia nás učí o tom, že je to tretia Božská osoba. Zo Svätého písma Starého zákona sa dozvedáme, že je to ten, ktorý hovorí k sudcom a prorokom, a tí skrze neho prorokujú, plnia Božiu vôľu. Bol to on čo vyviedol Jána Krstiteľa na púšť, aby ohlásil príhod Syna Božieho. On spočinul na matke stvoriteľa – Márii, a bol to ten istý Boží Duch, ktorý pri Jánovom Krstiteľovom krste zostupuje na samotného Ježiša. Tohto Božieho Ducha pri krste dostavane aj my.

PAR
Krst je sviatosť, prostredníctvom ktorej Cirkev príma nových členov, a tak zachováva a rozširuje svoje jestvovanie. Je však podstatne viac ako číry akt prijatia, hoci je aj ním. Je vstupným bránou do Božieho ľudu, je úkonom v ktorom Kristus tu a teraz uskutočňuje svoju spasiteľnú činnosť a cez krst mám otvára cestu do absolútnej budúcnosti. Cirkev nepozná nijaký iný prostriedok na zaistenie vstupu do večnej blaženosti, iba krst. Ním sme sa znovuzrodili z vody a z Ducha Svätého. Krstom sa nám odpúšťajú všetky hriechy: dedičný hriech i všetky osobné hriechy, ako aj všetky tresty za hriechy. A tým čo prijali krst neostáva nič čo by im bránilo vojsť do Božieho kráľovstva. Po krste v nás však zostávajú niektoré časné následky hriechu, ako utrpenie, choroba, smrť alebo krehkosti spojené za životom. Krst nielenže nás očisťuje od všetkých hriechov, ale robí z nás nové stvorenie. Kristov krst nám vtláča nezmazateľný znak vpísaný do duše. Robí z nás chrám Ducha Svätého, ktorý nás posväcuje a tým nás uspôsobuje volať sa Božími deťmi. Maličkými stvoreniami o ktoré sa niekto stará, podobne, ako o toto dieťa. Čo to však znamená byť Božím dieťaťom? Dieťa ma jednu peknú vlastnosť, vie že je úplne závisle na svojich rodičoch, po narodení dieťa nepovie svojim rodičom: „Ďakujem, že ste ma počali a priviedli na tento svet, no viac vás už nepotrebujem.“ Nie, dieťa vie že bez rodičov by bolo úplné stratené a vždy akonáhle pocíti nejakú ťažkosť uteká za svojimi rodičmi. U nich nachádza pocit bezpečia a ochrany. Vie že mama s otcom ho majú radi a len ťažko ho presvedčíte o opaku.

MY
Bratia a sestry, keďže v nás prebýva Boží Duch, ktorý nás vedie a posväcuje. Poukazuje nám na to čo je pre nás potrebné o čo, a ako sa máme modliť, snažme sa neurážať ho tým, že zo svojho tela – Božieho chrámu urobíme lotrovský pelech. Človek, ktorý prijme krst sa skrze Ducha Svätého podľa toho do akej miery sleduje svoj posledný cieľ spásu, stáva sa osobnosťou v Kristovom mystickom tele – Cirkvi. Túto svoju osobnosť môže rozvíjať, alebo ju potláčať. No ako ju rozvíjať? Rozvinúť ju môže skrze nasledovanie Krista a modlitbu. Modlitba by sa mala stať základným spojivom každého pokrsteného človeka s Bohom. Skrze ňu si kresťan vyprosuje milosti a chváli Boha za jeho dobrodenia. Vypĺňajme teda záväzky, ktoré sme osobne, alebo skrze rodičov prijali na seba pri krste. Prosme Boha o pomoc v našich biedach. Veď vo svetom písme sa píše o tom, že keď my, hriešny ľudia vieme dávať naším deťom dobre veci, o čo skôr nám dá to čo potrebujeme náš Nebeský Otec. Alebo je tu azda niekto, kto by dal svojmu dieťaťu hada, keď ho požiada o chlieb. Náš Nebeský Otec nás miluje a chce nás priviesť k sebe, preto ho prosme o všetko čo potrebujeme, utiekajme sa k nemu s dôverou ako jeho dietky. On nás miluje, cíťme teda jeho lásku, a odplácajme mu ju našou láskou k nemu. Otvorme mu naše srdcia a nebojme sa k nemu otvorene pristúpiť. Veď je naším Otcom i keď nám musí niekedy dať na zadok, aby sme sa spamätali. No vždy to robí z láskou a opateru.

ADE
Preto drahí krstní rodičia a j vy drahí bratia a sestry, tak ako ten športovec ktorý sa chce dostať na olympiádu, robí všetko to čo mu tréner povie, tak aj my. Poslúchajme nášho trénera – Ježiša Krista, ktorý chce aby sme aj my vyhrali. No nie porušiteľný, ale neporušiteľný veniec – spásu duše.

Amen.

*Porov.: DULÁK, S.: Seminárna práca. Spišská Kapitula : 2003-2004