Krstná homília krst dieťaťa 31. nedeľa "B"

Povzbudiť rodičov k tomu, že modlitba je základný kameň na ceste do Božieho kráľovstva.

AI
Dnes sa stretávame vo svete s rôznymi prostriedkami, ako upokojiť svoje vnútro. Dali sme si niekedy otázku aký význam má pre nás modlitba? A práve modlitba by mohla byť tým prostriedkom na uspokojenie nášho vnútra. Táto modlitba sa stáva dokonalejšou skrze krst a otvára nám cestu do Božieho kráľovstva.

KE
„Nie si ďaleko od Božieho kráľovstva“ (Mk 12,28b-34), tieto slová adresuje Ježiš nielen zákonikovi, ale aj nám všetkým, ale zvlášť vám rodičia, krstní rodičia, ktorí ste dnes priniesli toto dieťa na krst.

DI
Sme svedkami veľkej udalosti, keď medzi seba prijímame nového človeka – kresťana. Prijatie sa deje svätým krstom, je to vstupná brána do života Cirkvi v Duchu. Krstom sme oslobodení od hriechu stávame sa Kristovými údmi, sme začlenení do Cirkvi a dostávame účasť na jej poslaní. Krstom sa odpúšťajú všetky hriechy: dedičný hriech i všetky osobné hriechy. Krstom sa pripodobňujeme Kristovi, dostávame nezmazateľný duchovný znak, ktorý znamená že patríme Kristovi. Krstom si pripravujeme cestu do Božieho kráľovstva. Nestačí si však cestu len pripraviť, ale je potrebné ju aj vydláždiť, no nie obyčajnými kameňmi, ale tesanými kameňmi, ktoré sú naše modlitby z lásky k Bohu.

PAR
„Pán je náš Boh, Pán jediný. A ty budeš milovať Pána, svojho Boha“ (Dt 6,4-5). Ježiš nám vkladá lásku k Bohu vo forme starodávnej židovskej modlitby, zvanej po hebrejskej šema, ktorú sa Židia modlievali tri krát za deň a ktorá sa začína slovami: Pán, náš Boh je jediný Pán. Keď je totiž pravda, že Boh jestvuje, a že je všadeprítomný, a že napĺňa nebesia i zem, a že všetko čo jestvuje má pôvod u neho a všetko patrí jemu, a sme jeho – a keď nám odkázal po svojom synovi, že sa smieme s ním rozprávať v modlitbe, a že ho smieme dokonca osloviť „Otče náš“, potom musí byť modlitba základným prejavom našej lásky. V dnešných časoch počujeme frázu „pre mňa je modlitba ťarchou, nechce sa mi modliť.“ Je to dôsledok našej výchovy. Väčšina z nás a možno, že všetci sme boli vovedení do modlitby nesprávne. A to tak, že nás v detstve učili naspamäť odriekať modlitby, ktorým sme ešte nerozumeli. S takého modlenia sme nemohli mať radosť. Mnohé deti prejavujú k takej modlitbe nechuť, ktorá im zostáva na celý život. Zoberme si príklad z Márie Leistovej, doktorky filozofie, matky štyroch detí, ktorá vo svojej knihe „Prvé skúsenosti s Bohom“, píše a odporúča, aby modlitba dieťaťa vychádzala z jeho vnútra, srdca.

MY
Nábožná matka si nevedela poradiť so svojou Hankou, ktorá sotva pätnásťročná chodila na pravidelné stretnutia s chlapcom. Pritom bola nábožná a chodila každý deň na sväté prijímanie. Matka svojej Hanke prejavovala všetku pozornosť a lásku. Ale jej dohováranie nemalo u Hanky nijaký účinok. Hanka jej vždy povedala: „Neboj sa o mňa mamička, naše stretnutia sú čisté a ja ti vždy poviem všetko.“ Ale matku to neuspokojilo, trápilo ju, že má Hanka predčasnú známosť, lenže prekaziť to nevedela. V lete sa Hanka vybrala na rekreáciu. Tam bývala na izbe s troma dievčatami, ktoré sa každý deň modlili nahlas vlastnými slovami. Hanka to počula prvýkrát v živote. Páčila sa jej taká modlitba. Naučila sa to. Pridala sa k nim. Modlili sa nahlas všetky štyri. Takouto modlitbou sa Hanka dostala do blízkeho kontaktu s Bohom. Pocítila z toho v duši radosť a šťastie. A už po dvoch týždňoch napísala svojmu milému list: „Milý Vlado, na rekreácii sa mám výborne. Naučila som sa tu modliť vlastnými slovami. Mám úžasnú radosť z Pána Boha a vidím svoj život v novom svete. Preto som sa rozhodla, že sa nebudem s tebou stretávať, budem sa viacej venovať štúdiu a domácim prácam.“ Keď dcéra prišla domov, od vtedy sa spolu s matkou začala modliť vlastnými slovami a do voľnej modlitby vie potom vrúcnejšie vložiť aj hotové formulované modlitby.

ADE
A tak bratia a sestry skúsme sa s pomocou Božou modliť. Pokúsme sa v duchu rozprávať s Bohom vlastnými slovami. Tak sa dostaneme k správnej modlitbe a vtedy sa nám modlitba určite premení z bremena a ťarchy na radosť a šťastie. Preto aj vy milí rodičia učte svoje deti od malička úprimnej modlitbe, ktorá má vychádzať zo srdca.

Amen.

*Porov.: MATEJKA. Ľ. :Homília na seminári. Spišská Kapitula: 2002